Neviem ako riešiť vzťah s kamarátkou
Ahojte, potrebovala by som poradit alebo mozno si vypocut nezavisly nazor na moj vztah s (najlepsou?) kamaratkou. pozname sa od prveho rocnika zakladnej skoly, kamaratili sme sa velmi intenzivne, vedeli sme o sebe vsetko, ako spravne najlepsie kamaratky. to pokracovalo aj cez diskoteky, prve lasky az po vysoku skolu. vsetko bolo ok, vzdy sme si mali co povedat, vedeli sme sa nasmiat, vela sme toho spolu prezili, aj ked kazda mame inu povahu. teraz je nas vztah ale uplne iny, nestretavame sa uz zdaleka tak casto, no nie je to nic zvlastne, obidve uz mame deti, pracu, rodinu. ked sa aj stretneme, sice si mame co povedat, ale je to take, aspon z mojej strany, strasne napate, neviem sa uz pri nej uvolnit. nedokazem jej povedat nic podstatne, rozpravame sa len o vseobecnych veciach, ona mi aj povie co to o manzelovi, ked maju nejake problemy, ja sa jej uz ale neviem a vlastne hlavne nechcem zverit. zacalo sa to niekedy v puberte, alebo skor na vysokej skole. mne to este vtedy celkom nedoslo, ale dve ine kamaratky, o ktorych som vedela, ze su uprimne, mi opatrne povedali, ze ona sa na mne vlastne "prizivuje" v roznych smeroch. viem, ze to bude vyzerat velmi namyslene, ale objektivne som bola vzdy krajsia, nemala som nudzu o muzsku pozornost, ona sa v tomto smere velmi trapila, dokonca viac muzov jej povedalo, ze nech sa nehneva, ale je skareda 😒 , v skole som bola neporovnatelne sikovnejsia, ona ledva prechadzala s odretymi usami atd. tieto kamosky mi vtedy tak trochu otvorili oci a uvedomila som si, ze sa ma snazi velmi napodobnovat v obliekani, vypytala si aj presne cisla tienov, ruzov, ktore pouzivam a pod., aby mala istotu, ze sa nalici rovnako ako ja, je toho vela, vzdy dbala na to, aby sme terminy skusok mali v rovnaky den, ked som ale ja urobila a ona nie, zacala nadavat na skusajuceho a bola velmi rozculena, aj ked velmi dobre vedela ako to je, casto sme isli tak, ze som jej odpoved pocula, resp. nepocula, lebo nevedela povedat takmer nic a potom sa este rozculovala, ze ako ze ona neurobila a ja hej 😒 po vyske sa dost odmlcala, vydala sa, bol to prvy chalan, s ktorym chodila, vzali sa po kratkom case. stretavali sme sa mozno dvakrat za rok. ked sme sa stretli, to mi strasne vadilo, rontgenovala ma ocami zhora nadol a naopak. mne to bolo strasne trapne, ale nedokazala som jej povedat, nech sa ovlada a okrem toho viem, ze by sa hned urazila a urobila zo ma tu sprostu. ale nejako som to nechala tak a teraz sa stretavame ako sa pri detoch da. ale ako som pisala, tie stretnutia su take, ako aj sa tesim, ze sa stretneme, ale ked si uz sadneme ku kave, neviem, je to take neprijemne, ten pohlad, ta atmosfera, citim sa ako na trnoch, musim si davat velky pozor, co poviem. vsimla som si, ze sa strasne tesi aj z najmensej neprijemnosti, ktora sa mi stane. vzdy sa prezentuje a hovori o sebe ako o osobe, ktora je charakterovo velmi dobra, zdoraznuje, aka je rada, ze nezavidi ludom, ako dopraje a tak. neviem, no, mam pocit, ze ako keby mozno ani inym tak nie, ze si povie, ok, nech maju, ale ako keby v tomto mala ku mne taky specialny vztah, take superenie, ako keby si potrebovala neustale dokazovat, ze na mna predsa len ma... asi pred polrokom som nedostavala menzes, povedala som jej to, ale viac-menej zo srandy, absolutne som neratala s tym, ze by som mohla byt tehotna. a bola som velmi prekvapena a sklamana z jej reakcie. bola v totalnom soku a povedala: tak si ma predbehla! nooo, ked ty, tak aj ja! nejako som sa nezmohla na slovo a presla som na uplne inu temu, nepochopila som to. ja nemam potrebu sa s niekym "predbiehat" a uz vobec nie v tomto... alebo som napr. hovorila o susedoch, ze si robili hlucnu party a nemohla som spat, uplna blbost a ona, blazeny usmev na tvari 😒 pre mna nepochopitelne. ako som pisala, vzdy som bola na tom vzhladovo lepsie, ale teraz sme obidve pribrali, tak to je lahoda, velmi si to vychutnava a nezabudne mi to pri kazdej prilezitosti zdoraznit a povysmievat sa, aj ked to robi takym akoze sranda sposobom, ze ak by som jej nieco povedala, vyznela by som ze sa urazam, ale tak pride mi to take ze to akoze najlepsia kamaratka urobi. nerozumiem tomuto nasmu vztahu, ako som pisala, nepoviem jej nic podstatne, urcite by som jej nepovedala, ze som sa napr. pohadala s mm, alebo ze ma nieco trapi, dokonca ani to, ze ma moje dieta sopliky jej nepoviem, lebo viem, ze ju to velmi tesi 😔 aby som to zhrnula, neviem ako nalozit s tymto vztahom, v poslednej dobe som si uvedomila, ze napr. po telefonate s nou mam vzdy taky neprijemny pocit v zaludku, pripadam si ako na tenkom lade, musim si davat obrovsky pozor na to, co poviem, ako to poviem, aby sa pripadne neurazila, (vie ma prekvapit, za co sa vie urazit), neviem, ci jej vsetko uprimne povedat, alebo to nechat tak, ci by to malo nejaky zmysel. mne toto "priatelstvo" pripada trochu ako taky balvan, len neviem, keby som od nej chcela uprimnu odpoved na to, ako to s jej vztahom ku mne je, ci by som sa dockala uprimnej odpovede. na druhej strane je mi velmi luto tohto vztahu, naozaj sa pozname odmala, nemam inu takuto kamaratku a ani mat nebudem, ale zasa takto ako to je to nema zmysel a da sa povedat, ze ma to uz psychicky dost zatazuje. prepacte za taky megaprispevok, ale tazko sa to takto opisuje, co ma vlastne trapi. dakujem za precitanie a za pripadny vas pohlad na vec 🙂
Stručné zhrnutie
- Dlhodobé kamarátstvo, v ktorom jedna strana prejavuje závisť, škodoradostné komentáre a „predbiehanie“, môže spôsobiť chronický stres a pocit, že sa treba neustále kontrolovať pri rozhovore.
- V diskusii sa ako hlavné riešenia uvádzali tri prístupy: priama konfrontácia („povedať jej to narovinu“), diplomacia cez písaný list („poslať dopis“) alebo postupné obmedzenie kontaktu až úplné prerušenie vzťahu.
- Praktické taktiky spomenuté v diskusii boli: hovoriť o pocitoch pri najbližšej príležitosti alebo pri „babskom večeri“ s vínom, reagovať „za horúca“ v konkrétnej situácii, limitovať hodinové telefonáty a nahradiť intenzívne stretnutia novými sociálnymi kontaktmi.
Najčastejšie otázky
Q: Ako jej mám povedať, že ma jej správanie zraňuje?
A: V diskusii odporúčali „povedať jej to narovinu“ pri najbližšej príležitosti alebo napísať dopis, ak sa človek bojí priamej reakcie; viaceré príspevky zmieňovali aj variantu úprimného rozhovoru pri „babskom večeri“ s vínom.
Q: Je lepšie to riešiť okamžite počas konfliktu („za horúca“) alebo si to pripraviť?
A: V diskusii boli obidve rady: niektorí navrhovali riešiť to „za horúca“ pri konkrétnej udalosti, iní odporúčali pripravený úprimný rozhovor alebo dopis; oba prístupy majú v diskusii zástancov.
Q: Čo robiť, ak sa bojím, že konfrontácia situáciu zhorší a ona sa urazí?
A: Viaceré hlasy v diskusii odporúčali poslať dopis ako menej konfrontačnú možnosť, prípadne postupne obmedziť kontakty a sledovať, či sa správanie zmení.
Q: Ako pokojne ukončiť dlhoročné priateľstvo bez veľkej drámy?
A: Diskutujúce navrhovali postupné obmedzovanie kontaktu, slušné rozlúčenie cez správu („želám všetko dobré“) alebo ukončenie bez detailného vysvetlenia; niekoľko účastníčok uviedlo, že takto ukončili vzťah a necítili výčitky.
Q: Môže úprimný rozhovor vzťah zlepšiť?
A: V diskusii sa ozvali ľudia, ktorí mali pozitívnu skúsenosť po otvorenom rozhovore, ale aj tí, ktorí varovali, že dotyčná osoba môže obracať obvinenia proti hovoriacemu; výsledok je neistý a závisí od povahy druhej strany.
Q: Ako nahradiť stratu blízkeho priateľstva z detstva?
A: Účastníčky odporúčali hľadať nové kontakty cez ihrisko, susedstvo alebo nové známosti a postupne venovať viac energie iným priateľstvám, pričom niektoré potvrdili, že nové kamarátky našli aj po materskej dovolenke.
Závery z diskusie
Zhoda
- Vzťah, v ktorom sa človek cíti neustále hodnotený, závidený alebo napádaný, spôsobuje dlhodobý psychický diskomfort a stojí za riešenie.
- Hlavné praktické riešenia navrhované v diskusii sú: priama komunikácia („povedať jej to narovinu“), poslať dopis, alebo postupné obmedzenie/ukončenie kontaktu.
Sporné názory
- Niektorí odporúčali konfrontáciu okamžite („za horúca“) a úprimný rozhovor, zatiaľ čo iní považovali za rozumnejšie mlčať, napísať dopis alebo vzťah postupne obmedziť.
- Niektoré príspevky interpretovali problém ako jednostrannú závisť druhej osoby, iné zdôraznili, že aj pôvodný vzťah mohol byť „jednostranne“ formovaný z oboch strán (vzájomné chyby a vývoj).
Otvorené otázky
- Zmení sa správanie závidiacej kamarátky po úprimnom rozhovore, alebo len obrátí vinu proti hovoriacej osobe?
- Ako najcitlivejšie ukončiť viac než dvadsaťročné priateľstvo bez dlhodobých výčitiek?
- Kedy je písaný dopis lepší než osobný rozhovor pri riešení vzťahových konfliktov?
Spomenuté značky a firmy
zlaty bazant, Sex v meste
Spomenuté produkty a metódy
povedať jej to narovinu, poslať dopis, úprimný rozhovor pri „babskom večeri“ s vínom, konfrontácia „za horúca“, postupné obmedzovanie kontaktu, úplné prerušenie kontaktu, slušné rozlúčenie cez správu, limitovanie hodinových telefonátov
Miesta a osoby
žiadne
@costym Z minulosti sa vecne zit neda, napriek tomu, ze ste mali spolu vela spolocneho, vela preziteho, ale ziadna kamaratka, uprimna kamaratka sa nebude chovat tak, ze miesto podpory, si vychutnava tvoje nestastia, miesto povzbudenia, ta zadupe svojimi poznamkami do zeme. Osobne by som s nou prerusila kontakt a vobec by som jej nic nevravela, lebo taketo osoby to pochopia uplne inak ako si predstavujes. Ona sa proste na teba doslova nalepila a vyciciava ta zo zivota. Osobne by som sa nedokazala pretvarovat pred takymto clovekom a urcite by som s nim netravila svoj volny cas a davat si stale pozor na to co poviem. Sprav hrubu ciaru, lebo inak ju budes riesit stale a zbytocne, ona za minanie energie nestoji.
NO ja si myslim, ze v ziadnom pripade to nemozes nazvat ,,najlepsie kamaratky" !!! Skor to povedz ze kamaratky od zakladky. Ja mam tiez skutcne ,,najlepsiu" kamaratku od zakladky a nikdy NIKDY by som sa o nej nevyjadrovala takto. Nevycitam ti to! To vobec nie, len to nie je najlepsie kamaratstvo. Podla mna ste boli spolu preto, lebo vase cesty boli spolocne a teraz ked uz mate svoje rodiny, na co to umelo udrziavat? Priznam sa, ze som to nedocitala az do konca ale stacilo mi ako si vas vztah opisovala. Aj ked co je pravda je pravda- ze si krajsia, ziadanejsia, stastnejsia.... s tym nenarobis nic. My dve by sme sa nikdy jedna o druhej tak nevyjadrili, nikdy sme si nic nezavideli a ked jej sa nepodarila skuska a mne ano plakala som s nou, ked som ja zacala prva pracovat a mala som peniaze vzdy som jej kupila co sebe to aj jej a teraz sa karta obratila- ona zaraba viac a ak po niecom tuzim a nemam na to. ona mi to kupi. My sme uz ako manzelsky par- preskakali sme kadeco, ale za cely ten zivot sme si NIKDY nic nezavideli, spolu sme plakali, spolu sme sa smiali. A mozno je to neuveritelne, nikdy sme sa nepohadali- pri ostrejsej vymene nazorov sme sa okamzite pomerili- a to bolo za 18 rokov mozno 2x kedy sme sa na niecom nezhodli. Z toho co som citala skutocne nie je najlepsie priatelstvo a naozaj sa zbytocne netrap a kludne to ukonci. Kazdemu cloveku prajem, aby nasiel svoju spriaznenu dusu- kamaratku na zivot a na smrt, lebo je to velmi vzacne a nadherne a nie kazdy ma to stastie najst to. Manzel je nieco ine- muz je muz. Je to neopisatelne stastie - je to ako vase druhe ja- nikdy by ste na nho nenadavali, neponizili, nezradili! Tomu hovorim najlepsie priatelstvo.
@costym to hore patrilo tebe 🙂 a este by som dodala, ze aj tvoje spomienky na vase priatelstvo nie su ruzove .... spominas na to ako sa chovala, zavidela, atd... Ja spominam s mojou najkamoskou len na krasne veci- zachvaty smiechu, vylety, spolocne ucenie, radosti - prvy chlapec, skuska, vodicak.... aj ked boli tazke chvile pamatam kolko krat sme si navzajom pomohli, podrzali sme sa....
@simonk_a101 hm, tak to si stastna zena, ja mozem o takom niecom len snivat 😒 velmi by som chcela mat taku spriaznenu dusu, chyba mi osoba, ktorej by som mohla povedat naozaj vsetko a o ktorej by som vedela, ze sa na nu da spolahnut, ktora je vyrovnana, pri ktorej by som sa citila fajn, uvolnene a ktora by so mnou plakala aj sa so mnou tesila a naopak... mm je super, ale kamoska je kamoska, to je nieco ine. ale uz nemam velke iluzie, celkovo som taka sklamana zo vztahov, aj v praci boli katastrofalne vztahy, pretvarka na povracanie, intrigy, asi som to uz aj pisala, neviem, mam pocit, ze som sa chcela len normalne v ramci prace porozpravat, nikomu som neprezradzala ziadne extra sukromne veci na pockanie, poucena z minulosti a stale som sa dopocula o nejakych ohovarackach a podrazoch od ludi, ktorym som nic neurobila, neviem, taka som uz znechutena, ze clovek sa musi mat na pozore na kazdom kroku a nikomu nic nehovorit 😢 a potom este aj tato kamoska... tak je mi aj smutno niekedy z toho, mozno aj preto by som sa este chcela pokusit, ale asi to nemy zmysel ☹
@costym asi si velmi citliva, nemozs si vsetko pripustat k srdcu lebo sa z toho zblaznis... my sme v praci cisto zensky kolektiv, bez jedneho chlapa- vies si to predstavit? tam ti zavidia aj nos medzi ocami, ale ja ich vobec neriesim. Nemala si nejaku priatelku z detstva, s ktorou vas rozdelili vase cesty? skus sa ozvat starym kamoskam, ... alebo mozno je lepsie mat viac kamosiek ako jednu najlepsiu ,,falosnicu". Nebud smutna! Mozno je to ako s chlapom 🙂)) ... ta prava raz pride 🙂)) A nakoniec sa mozno aj ta tvoj akamoska uvedomi, ked o teba pride uplne....
@simonk_a101 aj my sme skoro cisto zensky kolektiv, to je najhorsie, ak sa vyskytol nejaky muz, vychadzali sme spolu vyborne, klasika 🙂 tak vacsinou som si to nepripustala az tak, ale ked sa stale dozvedas o nejakom podraze, ci sa spravas tak alebo onak, ked sa uz fakt poriadne s nikym nebavis alebo doslova len o pocasi, tak po par rokoch to cloveka uz znechuti. a kde vlastne ma clovek v dospelom veku stretnut nejakych ludi, myslim, ktori by mohli byt priatelmi? vacsinu dna je v praci a ked ma deti, tak sa venuje im, skolka, skola, domacnost. a na ihrisku, alebo v cetskom centre, neviem, mam pocit, ze nie som nejaka zakriknuta myska, ktora by sa rada neozvala alebo neporozpravala, ale nejako to nefunguje, porozpravame sa, ci uz so susedou alebo s nejakou mamickou na ihrisku, ale kazdy si ide po svojom, neviem, mozno na to idem zle, ale tak co mam mamicku hned pozvat k nam, byvame tam a tam, tu je moje cislo, pridte hocikedy... to je trochu u mna take, ze som z maleho mesta, takze vacsina kamosiek a spoluziacok sa rozutekalo po vysokych skolach, niektore su aj v zahranici a na vyske to bola bieda, mala som svoju lasku a nezaujimalo ma nic ine, bohuzial 😔 a tie co mam, jedna zije na druhom konci slovenska, dalsia cca tak v polovici 🙂, dalsia ma sice dieta, ale ti su zalezeni len doma, sama to aj povie, aj navrhne, aby sme niekedy isli na kavu, ale tam to aj konci. a ked ju uz niekam volam, ma tisic vyhovoriek a uz ma to tiez nebavi, stale jej volat, ked sice povie, ze super, ale nakoniec aj tak nejde, lebo bud zabudne alebo jej do toho nieco pride. neviem, asi nieco robim zle a neviem co. okrem toho, ze sa poriadne nemam ani s kym porozpravat, strasne nechcem, aby ked deti vyrastu, som ostala vyplieskana, ze uz ma nikto nepotrebuje a lutovala sa, aka som ostala sama. lebo vsetko strasne leti, clovek ma milion povinnosti, na nic cas a odrazu sa zbada, ze ostal sam. mne by praveze kludne stacila jedna poriadna kamoska ako desat takych len na "klebetenie", ale dakujem velmi pekne za tvoj nazor a povzbudenie 🙂
@costym viem, ze je to narocne, aj ja som mala taku kamosku, robila to co ja, obliekala a neskor zacala sa aj malovat, a chcela byt este lepsie upravena a ta prva co sa vyda a ....... a uz teraz to neriesim, bo viem, ze kypela zavistou nad vecami, co pre mna boli normalne. nidy som sa ja nejako nesnazila uputat na seba pozornost a ani dat jej na javo ze som lepsia, to nie, mala taku povahu, ze iba ja som ta naj a o to mala vacsiu radost z mojho nanic sukromnia. recami ublizovala.
ja ked sa z niekym zacnem kamaratit, tak sa mu tiez nezdoverujem, bo pockam v takej vyckavacej pozicii, ci sa mi aj druha strana najprv sama zdoveri so sukromim a do akej miery, dost som sa oplachla na ludoch a preto si vzdy radsej pockam ako sa kamaratsvo vyvinie.
preto aj tvoja kamoska nie je kamaratka, iba taka falosna, ked ste spolu, no a co robit? tazko povedat, bo z tvojho popisu ma dost ale fakt dost blbu povahu, mozno by som sa jej spytala, ci ma daco proti tebe, ze uz mas taky pocit dlhsi cas. ale povedat to takym smutnejsim sposobom, pockaj na reakciu tvare a co ti povie a myslim si, ze potom sa isto rozumne zariadis