Neviem sa zmieriť so smrťou rodičov

Pre všetkych beznadejných a zufalych...Kazdy kto veri v Kristovu obet na kríži a zmrtvychvstanie Ježiša Krista ma nadej, že sa spolu stretne so svojimi blizkymi. Boh je laska, radost, pokoj. Ak mate nadej, ze rodičia su už s Bohom, oni netrpia, praveze som videla vela videi, ze tam je tak krasne, ze nikto sa nechcel odtiaĺ vratiť..

Aj ked je tazke tomu uverit cas otupi bolest. Nikdy smutok neodide,vzdy ta bude boliet myslienka ako odisli. Ale vsetko je v nasej hlave. Aj my sme si tym presli choroba a umieranie v nemocnici osamote pocas korony. Su chvile,kedy sa nedokazem ani nadychnut taky zial na mna pride potom pride otupenie a som nahnevana na cely svet. Ale viem,ze je to len obdobie a zase odide. Nehanbi sa ist ku psychologovi.

posielam ti silne objatie, tiez som ostala takto sama s dcerkou a je to strasne prist o blizkeho a byt tak sam...na vsetko...ale aspon mame jedna druhu

Uprimnu sustrast. To co pises muselo byt strasne. Mna napadlo - samozrejme tym nechcem naznacovat ani pisat, ze to situaciu vyriesi - ale nechcela by si ist niekde s detmi na dovolenku k moru? Napriklad s inou kamaratkou a jej detmi? Alebo niekde na chatu na tyzden? Smutok za mamou a otcom to nevyriesi, doma to situaciu nevyriesi, ale bude prijemne mat vesely tyzden, prist na ine myslienky, zasmiat sa. Ja to tak mam - ze ked mi je fakt hrozne dusevne, tak sa snazim niekam vyrazit za inymi zazitkami. Zmena prostredia mi velmi prospieva. Mozno by nebol uplne zly napad, keby si nieco vymyslela.

Je mi ľúto, čo sa ti stalo. A snívalo sa ti s nimi? Skrz sna sa prichádzajú mŕtvy rozlúčiť. Oni vedia, že ty čo cítiš a ako sa cítiš. Choď k nim do cintorína, aj to pomáha. A treba odpustiť. Vraví sa, že o mŕtvom človeku už iba len to dobré treba hovoriť. A treba si aj sebe odpustiť. Máš tu deti. My žijeme v našich deťoch, ži pre svoje deti ❤️❤️❤️

@eva112014 Ano, sniva a casto. Ja im nemam co odpustat. Nic zle medzi nami nebolo

@kittykat22 Urcite ano. Mali sme apartman v Chorvatsku prebookovany este z minuleho roka, ale kedze je situacia s partnerom aka je, nejdeme, ja som bez auta. Takze skor nieco na Slovensku a ideme teraz na predlzeny vikend s kamaratkou a jej dcerou.

@eva112014 Pokial teda myslis to, ze sme boli pohadani, lebo ocino si nechcel dat poradit, co sa zdravia tyka, to vycitam sebe.

My ľudia sa smrti bojíme. Bojíme sa toho, že život skončí, že skrz smrti stratíme blízkeho. mne veľmi pomohlo prijatie smrti, akceptovať ju na rovnocennej vlne ako aj narodenie.

To, že to príde v prípade každého z nás je pravda, to aby sme smrť dokázali privítať a pustiť blízkeho na lepšie miesto (pustiť emočne) je vec vnútornej zrelosti. To,čo nám celý život blizky človek dáva je to, čo nás po jeho smrti živí pokojom a radosťou, pretože taký človek v tebe bude žiť celý život, hoci nie fyzicky.

Mne sa páči kniha moje milá smrti od Veroniky Hurdovej, ktorej nečakane umrel manžel a nechal ju tu so svojimi tromi deťmi. Skús si ju prečítať 🙂

Na Slovensku je to o to horšie, že sa držíme zastaralých neosobných zvykov čo sa týka lúčenia s blízkym a aj pohrebov ako takých. je to skôr cvičené divadlo. Neviem v ktorej krajine to bolo, nechcem klamať, ale videla som záznam z toho, ako si svojich blízkych doma umyjú, vyobíjmajú, rozlučia sa s ním osobnejšie a majú čas na to, aby to dokázali emočne prijať, aby ho pripravili na poslednú cestu.

Chcem Ti len povedať, že sa neboj smútiť, neboj sa vyplakať vykričať a dovol, keď budeš pripravená tvojmu smútku, aby sa premenil postupne na radosť. Radosť z toho, že si mala dvoch milujúcich rodičov, ktorí Ťa pripravili na dospelosť a dali ti krásne detstvo a ktorí v Tebe budú žiť navždy. Ja viem ako Ťažké je to prijať, ale práca s emóciami vie priniesť aj úlavu. ♥ obíjmam Ťa

Mala som na mysli, že sebe si nevyčítaj nič! Keď sebe si veci vyčítaš, samú seba obviňuješ. Obviňuješ sa zbytočne! Nemá to význam. Je to zbytočné. V tom čase a vtedy si robila najlepšie rozhodnutie, aké si mohla urobiť. To, že teraz hodnotíš veci ako nesprávne, je to zbytočné. Ty si človek a človek má právo robiť chyby a aj robiť nesprávne rozhodnutia.

Keď sa ti bude často s nimi snívať, to je preto, lebo nedokážeš si sebe ešte odpustiť. Stále rozmýšľaš, že čo by bolo, keby ....!

@tina4931 mozem sa k Vam pridat? Pred mesiacom mi umrela mama a nemam uz ziadneho z rodicov. Dakujem

Mama mi zomrela pred mesiacom. Uz nemam ineho rodica. Ak by som nemala deti a muza asi by som mamu nasledovala. Je to velmi tazke 😭

Aj ja sa k vam pridavam,zomrela mi mamička a ja sa idem zblázniť od zialu,najhorsie ze to bolo strašne nečakane a bez rozlúčky...tak velmi by som ju chcela este objat😢😢

Mne minuly rok zomreli obaja rodicia behom tyždňa. Obaja zdravi ludia,mamina pracovala ešte . Mamina dostala covid a po tyždni skončila na plucnej ventilacii. Ocino to tažko znašal a našli sme ho doma,bohuzial už nežil. Mamina ani nevedela , že ocino umrel a umrela par dni po ňom. V jednu stredu mal ocino pohreba presne o tyždeň v stredu mamina pohreb 😢. Čiže obaja uplne nečakane a obaja bez rozlučky...

@jantato Toto je ako u nas. Mama tiez nevedela, ze oco zomrel (zomrel v nemocnici), ale museli sme jej to povedat. Pohreby tiez u nas po tyzdni.

my sme nestihli ani povedať mamine, nakoľko bola v nemocnici a navštevy zakázane a to ma najviac hneva, zomrela sama a mesiac ležala bez navštev, otras.....

@jantato Podobne s ocinom, najhorsie je sa zmierit s tym ako odisli

to ano, nečakane,rýchlo a sami ☹

Mne obaja rodičia odišli v priebehu roka. Otec minulý rok a mama teraz v marci. Je to strašne ťažké. Mali už po 80tke, to áno, ale aj tak to veľmi bolí. Ja som si nikdy nevedela predstaviť, že tu už nebudú a stalo sa to. Žijem, často na nich myslím....

Presne aj moja mamina strašne nečakane,jeden den tu je úplne zdravá a druhý den tu už nie je 😭😭😭ako si na to zvyknúť na tu prázdnotu keď sme boli denne spolu 😩

@bevab ani ja moja mne zomrela mamička 14.4.2025 náhle, neviem sa s tým vyrovnať, som jedináčik a mala som len ju , boli sme si veľmi blízke.Mám muža, deti ale neviem sa s jej odchodom vyrovnať mám ťažké depresie, nič nevládzem, len spím, nejem.... mám antidepresíva ale ešte asi nezaberajú...viem ako ti je😭

@andrejka382 ahoj, je mi to luto, viem ako ti je, mne mama zomrela 3.januara, nečakane, mali sme k nej so synom prísť na víkend, akurát nám v piatok varila polievku, napisala mi správu, že jej prišlo zle, volala som jej manželovi a on nedvíhal a ja som to hneď vedela, cítila som to, odišla som z práce a šoférovala 40 min, kričala a plakala som v aute nech mi ju neberú a keď som prišla bola pred domom sanitka a moju milovanú mamu práve odpojili od prístrojov a zakryli ju dekou, tak som ju len držala za ruku a sedela pri nej, hladkala a bozkávala na vlasy a život sa mi zrútil, ani neviem ako som prežila prve 2 mesiace , mala som fyzické bolesti a hrozne stavy, musela som brat lexaurin a vyhľadať psychologicku, doteraz k nej chodím a pomáha mi to, ale po pravde, som strašne smutná a tento život bez mamy sa mi nepáči, nebyť môjho syna aj by mi asi srdce puklo od žiaľu, ale on ma potrebuje, má 7 rokov, babina ho milovala a on ju, je to pre nás najväčšia strata. Mama bola môj najbližší človek, bezpečie, domov, mne pred 7 rokmi zomrela najlepšia kamarátka a teraz mamina, už nemám spriaznenú dušu, ani už mať nebudem, je to ťažké, vždy som vedela, že to bude zlé, ale je to horšie a navždy. Ja bojujem kvôli synovi a mužovi a tiež mamin muž, náš dedko je na tom zle odvtedy, takže sa snažíme, ale neviem, ci ešte bude dobre a veselo. Viem, že mama by to chcela , ale zatiaľ neviem ako na to. Plačem a myslím na ňu každý deň, chýba mi každý sekundu 💔😢. Držím Ti palce, aby si to zvládala, tie naše maminy chcú pre nás to najlepšie, aby sme boli šťastné.

@andrejka382 časom to bude trocha lepsie, ale zial neodide nikdy. Ja si vždy hovořím, že este tu mám zopar úloh hlavne s dětmi. To jediné má drží.