Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Neviem zapadnúť do mužovej rodiny

123mamca
30. apr 2016

Ahojte tolko tem som uz zakladala ani uz sama neviem.Necakam povzbudenie ale skor)negativne odpovede😔 Ja lubim muza..ono som zvyknuta nanho..byt s nim ..ja niesom moc komunikativna a uvedomila som si ,ze to ludom na mne prekaza..a ja si vsetko vsimam😒😞a berem k srdcu..Mala by som byt ina ale ja neviem😒byt ina ,som taka aka som..Ked som sama s muzovou rodinou,zavladne ticho ,obcas je o niecom ale inak akoby sme cudzi..mozno sa pytate kde je muz..aj keby bol pri mne on si ide po svojich veciach po svojej robote a ja som sama😩citim sa odstrcena a zbytocna a vobec ma to takto nebavi ,a preto sa vyhybam kontaktu pokial sa mi da😒a niekedy sa pytam sama seba preco som taka blba ,ci nelubim dostatocne muza nato aby som lubila aj jeho rodinu😞trva to dlho a asi by som sa mala zmierit sama so sebou ,ze som taka ,a prosim neposielajte ma k psychologovi

monicm
30. apr 2016

@123mamca Keď ti poviem, že nie si sama, uľaví sa ti? Ja mám tiež podobný problém. Tiež som si nesadla s jeho rodinou, pričom nie sú zlí, len sme veľmi rozdielni. Jedine so svokrom som si ako tak rozumela, ten však už nie je. Snažím sa aspoň ako tak komunikovať. Ale cítim sa tiež vždy mimo. Ja tam napr. nechodievam, resp. veľmi málo, ak viem, že manžel bude mať veľa práce a ja by som sa "nudila". Prípadne mu idem radšej "pomôcť". Teraz už máme deti, tak sa to zlepšilo, ale nie je to ideálne. Som proste aká som a manžel si musel na to zvyknúť. A ja tiež.

horana
30. apr 2016

Muz je muz a jeho rodina je jeho rodina. Dve nezavisle veliciny. Taktne obmedzuj s nimi kontakt, obcas so slusnosti sa prekonaj, nejaka ta formalna konverzcia nezavazna a hotovo. To uplne staci. Dufam ze nebyvate u nich alebo velmi blizko pri nich 😠

mima4
30. apr 2016

@123mamca

V prvom rade, bez urazky, ale preco pises "neposielajte ma k psychologovi"? ved to nie je vobec hanba!!! Psycholog ti poskytne rozne pohlady na danu vec, v mnohom ti moze otvorit oci, dat chrobaka do hlavy... zburaj vo svojej hlave tieto nezmyselne bariery vyprodukovane bezcitnymi a "dokonalymi" ludmi...

druha vec, si sucastou uz rodiny svojho manzela, zena ked sa vydava, berie si nielen muza ale aj jeho rodinu a tu u teba mozu byt dve najcastejsie veci:

1.
nieco nie je OK v jeho rodine, tvoje podvedomie sa brani. Vedomie chce nieco spravit, hce "zapadnut", hlada moznosti, ale podvedomie ta upozornuje na pripadne nebezpecenie a preto ta dava vnutorne "do pozoru". moze to byt hocico, mozu tam byt falosni, zakerni ludia... neuprimni... nepises o clenoch rodiny...

2.
mas vnutorne bloky, mozno si silna introvertka a vztah "nad tvoju mieru" uz nepotrebujes a bezpecne sa citis len pri manzelovi a ked on ide to a hento zariadit... za tym ci hentym...ty zrazu stracas podu pod nohami, ocitas sa v "cudzom prostredi", v ktorom nemas chut nadvazovat vztahy....

moje odporucanie:
- zanalyzuj si, aka je manzelova rodina, co ti brani otvorit sa voci tym ludom, kecat s nimi o blbovinach....
- zanalyzuj sama seba, ake mas vztahy so svojim okolim, mas kamaratky? bez manzela ake mas vztahy? chodis s priatelmi do kina, divadla, sadnut si len tak,...? si aktivny typ clvoeka, ci pasivny?
- uprimne sa o tychto veciach bav s manzelom, povedz mu ako ich vnimas, a spolocnou diskusiou mozte prist na mnohe veci...najst riesenia
- nebran sa navsteve psychologicky

andulam
30. apr 2016

ja som nikdy nebola komunikativna,nemam rada spolocnost,neviem o com sa mam bavit s cudzimi ludmi,bez manzela by som sa s jeho rodinou nikdy nestretla(naco?).byvame so svokrovcami,cca po polroku som sa tak rozkecala a je to uz super,v pohode.inac vsetci vedia,ze som ticha,manzel ma obrovsku rodinu,volakedy sme sa stretavali vsetci spolu,vsetci vedia,aka som,ze sa s nimi nemam o com bavit,no raz ked sa vsetci stretli a my sme tam neboli tak manzelova rodina skonstatovala,ze z mladych neviest v rodine som ja najnormalnejsia 😀 ja som s tym uz v pohode,aka som,ked som bola mladsia,velmi ma to trapilo,teraz to neriesim.mam coskoro dvojrocnu dcerku a odvtedy som sa trochu zmenila,ved dcerka je taka mala papula,tak musim sa prisposobit🙂

maxiva
30. apr 2016

neni si divna,poznam vela ludi,co su takej tichsi,malo co povedia.ale budes sa musiet premoct.lebo casto si budu mysliet,ze si namyslena.ono to tak vyzera,ze sa s nimi nechces bavit.zacni hovorit napr.o pocasi,o robote.o zahrade,o kvetoch,nejaku temu nahod.trosku sa zapoj do konverzacie.ono pomaha,ked niekto rozprava aspon mu prikyvovat akoze pocuvas,usmev tiez nikdy neni na skodu.mojho kamosa zena je strasne ticha osoba.a fakt ma niekedy hrozne znervoznovala,vobec sa nechytala na ziadnu temu..furt ticho.a potom raz sme si spolu vypili trosku vina a ona zacala rozpravat a rozpravat a ja som kukala ako puk.odvtedy ked sa stretneme,tak ked hodim temu ona sa vzdy chyti a rozprava 😀 a ona ti je velmi mila baba,len to clovek,ked nic nepovies nema ako zistit

janinah
30. apr 2016

Niečím takým som prešla už dávno...a prispôsobila som sa.Pochopila som,že tam nebudeme debatovať o najnovšom divadelnom predstavení ani o politike na opačnom konci sveta...ale o tom,čo budeme variť a kedy sa budú okopávať zemiaky... 😉 A ako komunikuješ v práci či v inom kolektíve?Nemusíš byť stredobodom,ale čosi /nie hlúpe/ semtam povedať treba ,asi máš nízke sebavedomie a preto ten vyššie spomínaný psycholog nie je zlý nápad....alebo knihy o asertivite.

risicka
30. apr 2016

@mima4 u mňa je to bod 1 , niečo nie je v poriadku v mužovej rodine, od začiatku ma moja intuícia varovala nejak samovoľne pred nimi, nemala som snahu sa s nimi stýkať a debatovať, neskôr sa veci vyvinuli tak, že z mojej svokry a švagra sa vyvinuli zákerní a falošní ľudia, ktorí nemali nič iné na starosti iba ma urážať, kritizovať a robiť zo mňa toho zlého diabla. Obmedzila som s nimi kontakt na totálne minimum. Muža ľúbim ale oni sú mi už úplne ľahostajní

mima4
30. apr 2016

@risicka no niekedy sa inak neda.... treba chranit hlavne seba a svoje manzelstvo, svoju rodinu...

timea7
30. apr 2016

@mima4 nesúhlasím s názorom, že si s mužom beriem automaticky aj jeho rodinu. Ak sa v tej rodine necítim dobre, ak mi je nejakým spôsobom z ich strany ubližované, aj keď len slovne, obmedzím kontakty na nevyhnutné minimum, alebo ich úplne preruším. Môžem byť predsa k nim slušná, zdvorilá, ak sa náhodne stretneme, nemusím im ani nič vykričať, ale nemusím za každú cenu s nimi tráviť svoj voľný čas. Sú rodiny, ktoré spolu chodia na výlety, dovolenky, všetkým je spolu fajn, sú rodiny, ktoré zachovávajú "dekórum" len pre okolie, ale v skutočnosti by jeden druhého utopil v lyžičke vody a sú rodiny, kde sa ich členovia roky nevidia. Nejdem súdiť, čo a či je to dobre, ale rozhodne by som sa do ničoho nenútila. Ak majú byť vzťahy v rodine pekné, musia sa snažiť obe strany, nie aby sa nevesta triasla, či zapadne do rodiny, alebo nie.
Druhou stránkou mince je to, že autorka témy má celkovo asi problém s komunikáciou, mala by popracovať sama na sebe, psychológa odmieta, ale veľmi by jej pomohol.

mima4
30. apr 2016

@timea7
ale ved ja netvrdim ze teraz sme jedna velka rodina, ale ti ludia proste su uz sucastou tvojho zivota a pravdaze zalezi od toho, aki su, ake su tam vztahy, do akej miery sa ty otvoris, budes s nimi udrziavat kontakty... ale nemozes ist uplne mimo nich.. Minimalne na povinne "jazdy" treba ist, minimalne kvoli manzelovi a ucte k nemu a da sa to v pohode prezit.. Proste nepojdes do tem, ktore by sposobili napatie, aj ked su to normalne temy a tych par hodin raz za cas mozes riesit chujoviny typu pocasie, stavaju nove tesco tam a atam, ci recepty... proste je to urcita obeta ale zaroven aj vyjadrenie ucty k muzovi.

mayama
30. apr 2016

@123mamca nie jednoducho ta neprijali.toto isté je u mňa muž je najsynacik najotecko a ja som vzduch
Tiež sa vyhybam navstevam ale idem inak by ovplyvnili muža i dieťa furt keď idú od nich doma mi vyčíta aká som a ako vychovávam dieťa
Do čerta s nimi preto tam chodím aj s nimi a nedovolím ataky na moju osobu
Ale ak sú tvoji svokrovci pohode tak jednoducho nie je to tvoja krvná skupina a netráp sa tvar sa milo ale nie falošna

timea7
30. apr 2016

@mima4 nejde o moju rodinu, našťastie my patríme do tej skupiny, ktorá spolu chodila na dovolenky, je nám spolu skrátka fajn, s mojou svokrou sa navštevujeme, aj keď som už desať rokov rozvedená. Ale ak by som sa v rodine manžela cítila nepríjemne, ak by mi bolo okato dávané najavo, že som tam trpená, tak by som neabsolvovala ani povinné jazdy, prečo? Ak je manžel normálny, tak vidí a vníma a nebude ma do toho nútiť. Tu nejde o témy, ktoré vyvolávajú napätie, to sa samozrejme zvládnuť dá, tiež chápem, že je tu generačný rozdiel, iný životný štýl napr. to všetko sa dá, mala som na mysli ignoráciu, povýšenecké reči, slovné útoky, vtedy by vymazala som ich zo svojho života bez výčitiek svedomia. Svojmu mužovi dokážem vyjadriť úctu aj iným spôsobom, ako robiť zo seba fackovacieho panáka na návšteve u jeho rodiny.

janinah
30. apr 2016

@mima4 myslím,že úcta nie je ten správny výraz,úcta k manželovi sa dá vyjadriť inak...ale je jasné,že manžel nie je šťastný,ak jeho žena a jeho rodina sa nemusia.Preto aj ja súhlasím s občasnými povinnými návštevami u mužovej rodiny,na pár hodín so zdvorilostnou komunikáciou..pokiaľ sa bavíme o normálom mužovi,ktorý nevyžaduje každý víkend u svojich rodičov-rodiny a on sa naopak u svokrovcov ukáže raz do roka.

katarinapekna
30. apr 2016

Jeho rodina sú pre teba cudzí ľudia,tak načo sa chceš snažiť? Akceptovala by som ich ako starých rodičov, dieťaťu by som s nimi kontakt umožnila keby bol obojstranny záujem a viac ich neriešila ani sa s nimi nestykala nasilu.

svetluska82
30. apr 2016

Neviem zeny, ale oznacovat svokrovcov ako cudzich ludi mi pride divne... Cisto geneticky su cudzi ludia, ale z tej citovej stranky by nemali byt. Vsak aj muz je potom cudzi clovek, nie? Ja sa necudujem ze vztahy v rodinach su take ake su...

risicka
30. apr 2016

@svetluska82 z citovej stránky by nemali byť svokrovci cudzí? Ide o to, čo si s tými ľudmi prežiješ. Ak ťa niekto ustavične uráža, ohovára, správa sa k tebe ako keby si bola nesvojprávna, nemá na teba jedno pekné slovo tak tam si utvárať nejakú citovú väzbu je naozaj veľmi ťažké. Ak si niekto zažije v živote absolútne zlo tak asi vie o čom píšem. Ja som sa snažila nájsť si cestu k svokre aj k švagrovi, bohužiaľ, kde nie je vôľa nie je ani cesta. ..

natalym
30. apr 2016

@123mamca Odpoveď na Tvoju otázku - ja nezapadám do rodiny už 20 rokov a tu som. 😉

123mamca
autor
30. apr 2016

@natalym som si musela porevat uz sa mi nedalo.

natalym
30. apr 2016

@123mamca Ja nerevem, lebo pre toto sa mi už dávno neoplatí, ale sem tam zúrim a niekedy pomôže keď im skrátka vrátim niečo, aj keď sa to nemá a ešte im to aj tak nedôjde, ešte sa urazia. No čo sprostému rozum nenaleješ. Nemám ich rada a už sa ani nesnažím.

timea7
30. apr 2016

@svetluska82 pre niekoho sú svokrovci najbližšia rodina, pre niekoho cudzí ľudia, lebo sa ako cudzí správajú. Tu nejde o genetiku, ľudia si adoptujú dieťa a milujú ho ako svoje.

cervenaruza123
30. apr 2016

@123mamca Ja som bola spociatku dost nestastna z toho, ze neviem velmi vyjst zo svokrou, ze vzdy som akoby ja ta zla, ze s nou neviem pokecat a tak. A to byvame v jednej domacnosti, tak je to dost blbe. Paradoxne mi pomohla moja mamka, ked som sa jej stazovala, ake to je strasne a uz neviem aku taktiku zvolit, aby sa to zlepsilo. A ona ma sfukla s tym, ze sak som nevesta, preco cakam, ze prave ja so svokrou budem mat dobry vztah, ze je predsa normalne, ze nevesta je pre svokru vzdy tak trochu cudzia zena, ktora jej "ukradla" syna. Nech sa zmierim s tym, ze ani ja so svokrou nebudem vynimka a proste nebudeme spolu idealne vychadzat. A to mi pomohlo, zmierila som sa s tym, ze to dobre nebude, tak ked prideme do konfrontacie, vlastne ratam s tym, ze bude zle a som s tym vyrovnana, spokojna, nieco pokecame, potom je ticho, ja to neriesim, proste si robim svoje. A odvtedy sa aj nas vztah vlastne zlepsil, nie je to take, ze nasilu chceme byt kamosky, ale je to take uprimne v tom, ze obe citime, ze to nie je uplne idealne, ale proste si to nevsimame a prijmame aj tu neprijemnu, trapnu cast a uzivame si tie chvile, ked mame o com kecat 😀 . Ja mam svokru dobru, len sme dost rozdielne. Ak by bola zla, to by bola ina vec

123mamca
autor
1. máj 2016

Nevravim ze su zly ..len ja som zla lebo som nechcela byvat tam kde chceli a odvtedy je to take napäte,pocula vela krat nieco co ma podrazdilo..aj to ze si neverim moc tak skoda ze ma nepodrzali ale ohovorili no tak nejak..chytat sa za slovicka ,co som povedala aj oni to ma)uz prestalo)bavit 👿

timea7
1. máj 2016

@123mamca práve preto, že si neveríš, by ti psychológ veľmi pomohol, možno aj nájsť si koníčka, kde sa budeš stretávať a komunikovať s väčším počtom ľudí - spevokol, turistika....na svokrovcov sa vykašli, nezmeníš ich.

cervenaruza123
1. máj 2016

@123mamca Nikto z vas nie je zly, proste mste rozdielne nazory na zivot. Zivit zijete vy s muzom, nemozte sa im prisposobovat a budete sa mat zle, ale hlavne ze s nimi nebudete pohadani. Napr. ja som strasne problemova nevesta, lebo som si chcela sama prat a to este svokra nejak predychala, ale ze si chcem kvoli traviacim tazkostiam sama varit, to bolo nieco nemyslitelne! Xkrat som to vzdala, ze si teda varit nebudem, nech su spokojni a potom mi bolo zle, tak som sa nastvala sama na seba a som si povedala, ze si nesposobim kvoli tvrdohlavym svokrovcom nejake chronicke problemy so zaludkom len preto, lebo som nestastna, ked sa na mna krivo pozru. Proste su veci, kde nemozes ustupit aj keby si chcela. A potom su veci, kde mozes ustupit, ale nechces a pre dobro vsetkych ani nemas. U nas tiez budu hadky o byvani, kedze sa chceme stahovat a netesim sa na to, asi budem ja zla, lebo na koho to asi hodia, na nevestu ze vymysla a chce odist, nie na syna. Ale aj pre nich to bude lepsie, lebo sak nie som slepa, vidim jak to tu chodi, naco byvat nasilu spolu a sposobovat dalsie hadky a nervozitu. Proste sme podla nich zle, nevadi, nech si myslia. My vieme svoje. Tiez som sa napocuvala vselijakych veci a ja, co som cely zivot mala pocit, ze musim byt pre vsetkych dobra, som s tym mala velky problem. Ale kvoli tomu som sa nedokazal donutit davat prat svokre svoje spinave veci a sediet doma s vylozenymi nohami len preto, lebo podla nej je toto idealny obraz.

mima4
1. máj 2016

@timea7 no pokial okato by sli po mne, tak ocakavam, ze chlap sa postavi a jasne vymedzi hranice 😉
ale vo vacsine takychto vztahov sa vedia ludia ako tak kontrolovat ale proste citis, ze nie su k tebe uprimni, proste da sa to tam prezit, ale s jasne nastavenymi hranicami.
Mne by take obcasne navstevy nevadili.

anjelic
1. máj 2016

Pred 21 rokmi som tiež nemala o čom komunikovať s manželovou rodinou a niekedy nemám ani teraz... a prežila som to. Spočiatku som bola ja tá tichá, ktorá len odpovedala na otázky. Postupne sme si so svokrou začali viac vykecávať, ale pokiaľ sa snažila presadiť svoje priania a predstavy, s ktorými som nesúhlasila, rázne som jej určila hranice... náš život chceme žiť po svojom.
@mima4 Nezdá sa m, že by bolo mojou povinnosťou obetovať z lásky k manželovi a debatovať keby len o počasí... môj muž našťastie od začiatku chápal, že nie som taká povaha a ľudí si najskôr musím oťukať, kým si s nimi vytvorím vzťah. Aj teraz keď nemám náladu alebo chuť, nepremáham sa byť nasilu komunikatívna, spoločnosť svokrovcom robia deti a ja pokiaľ mám tému na rozhovor alebo je svokra na niečo zvedavá, porozprávam sa... ale nemám rada ľudí, ktorí nasilu "kvákajú" alebo sa pretvarujú, len aby zapadli... to nie je láska k mužovi, ale faloš a nie vždy sa to chlapom páči - to si len ženy nahovárajú, že to z lásky k mužovi tak má byť.

tykat
1. máj 2016

Pozri ak to chces nejako elegantne vyriesit tak ti dam radu. Som na tom podobne, ale naucila som sa pouzivat zopar nekontroverznych tem - varenie, zahradka, dovolenka, u starsej generacie este zdravie a deti-vnucata...a tieto mi vzdy uspesne pomozu pokecat aj s ludmi s ktorymi toho nemam vela spolocneho a musime spolu stravit nejaky cas. Vyskusaj si to doma, pripravit nejake temy...svokre pochval kolac, obed, kvety, zahradku, popytaj recept, opytaj sa na zdravie, co ostatna rodina, vnucata...a nechaj ju hovorit. Neotvaraj ani nereaguj na kontroverzne temy, prejdi to s usmevom, do stratena. Vzdy je co tomu druhemu pochvalit, vzdy je co sa opytat o jeho zaujmoch aj keby to malo byt kolko vajec jej znesie jedna sliepka. Vyskusaj sa na navstevu pripravit 😉

mima4
1. máj 2016

@anjelic jasne, ale zas treba podla mna zvazit, ako casto su tie navstevy a ked ta navsteva je pomaly raz za polrok na par hodin, tak ja osobne to citim tak, ze chcem sa premoct, aj ked nemam chut kecat a chcem sa prisposobit temam "vhodnym" na tu konverzaciu. Robila by som to hlavne kvoli manzelovi a vobec by zo mna nic neodpadlo 😀
no nastastie u nas realita je ina

majrab
1. máj 2016

@123mamca jaaaj presne ako unas 😀, ale ja si z toho tazku hlavu nerobim, kedze ja komunikativna som, ale s nimi sa bavit nechcem tak sa pozdravime ja si zapnem telku alebo, ked je pekne idem von alebo si donesiem svoju pracu k nim a uz mam svoj program a nepotrebujem ich, ale zase oni byvaju v dome napr. v byte si to neviem predstavit. No ked ta to trapi tak nadhod ty nejaku temu a bavte sa o tom 🙂

nikaj
1. máj 2016

V mojej rodine muž takmer všetkým tyka čiže ho prijali. Ja zas všetkým vykam aj svagrinej. Nevykam len muzovmu synovcovi. Myslím, že aj to niečo značí. Neviem v čom to je , že som od muža o 10 rokov mladšia tak som pre nich soplana.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli