icon

Neviem zapadnúť do mužovej rodiny

avatar
123mamca
30. apr 2016

Ahojte tolko tem som uz zakladala ani uz sama neviem.Necakam povzbudenie ale skor)negativne odpovede😔 Ja lubim muza..ono som zvyknuta nanho..byt s nim ..ja niesom moc komunikativna a uvedomila som si ,ze to ludom na mne prekaza..a ja si vsetko vsimam😒😞a berem k srdcu..Mala by som byt ina ale ja neviem😒byt ina ,som taka aka som..Ked som sama s muzovou rodinou,zavladne ticho ,obcas je o niecom ale inak akoby sme cudzi..mozno sa pytate kde je muz..aj keby bol pri mne on si ide po svojich veciach po svojej robote a ja som sama😩citim sa odstrcena a zbytocna a vobec ma to takto nebavi ,a preto sa vyhybam kontaktu pokial sa mi da😒a niekedy sa pytam sama seba preco som taka blba ,ci nelubim dostatocne muza nato aby som lubila aj jeho rodinu😞trva to dlho a asi by som sa mala zmierit sama so sebou ,ze som taka ,a prosim neposielajte ma k psychologovi

Zhrnutie diskusie
Automatický súhrn diskusie generovaný umelou inteligenciou · 17. aug 2026 · 43 príspevkov

Stručné zhrnutie

  • Nesúlad medzi nevestou a manželovou rodinou sa často prejavuje tichom a pocitom odstrčenia; riešenia zahŕňajú obmedziť kontakt, nastaviť jasné hranice a vybrať len krátke “povinné” návštevy na pár hodín.
  • Konkrétne stratégie na zlepšenie zapadnutia zahŕňajú precvičovanie malých rozhovorov na neutrálne témy (varenie, záhradka, počasie, recepty), pochvalu koláča alebo opýtať sa na zdravie či vnukov.
  • Ak rodina vykazuje pohŕdavé alebo útočné správanie, odporúčané kroky sú obmedziť alebo prerušiť kontakt, chrániť manželstvo a vyhľadať psychológa alebo čítať knihy o asertivite pre prácu na sebe.


Najčastejšie otázky

Q: Ako obmedziť kontakt s manželovou rodinou bez úplného prerušenia vzťahu?
A: Obmedziť návštevy na „povinné jazdy“ raz za polroka alebo na pár hodín, vyberať neutrálne témy a jasne nastaviť hranice; manžel by mal viditeľne podporiť a vymedziť tieto hranice.

Q: Aké témy fungujú ako „malé rozhovory“ pri stretnutiach s rodinou?
A: Neutrálne témy uvedené v diskusii: varenie, záhradka, počasie, recepty, koláče, zdravie a deti/vnúčatá; pomáha aj chváliť konkrétny koláč alebo pýtať sa na recept.

Q: Kedy je vhodné úplne obmedziť alebo prerušiť kontakt s manželovou rodinou?
A: Pri opakovaných slovných útokoch, pohŕdavých úsmevoch alebo zámernom ponižovaní sa odporúča obmedziť kontakt na minimum alebo ho prerušiť a zachovať len slušné náhodné stretnutia.

Q: Ako môže psychológ pomôcť pri problémoch so zapadnutím do rodiny?
A: Psychológ môže ponúknuť nové pohľady, zvýšiť sebavedomie a navrhnúť konkrétne stratégie na nastavenie hraníc; v diskusii sú tiež odporúčané knihy o asertivite ako doplnok.

Q: Čo robiť, ak sa necítim byť súčasťou rodiny, ale manžel si rodinu váži?
A: Dohodnúť kompromisy (napr. občasné povinné návštevy na pár hodín), prejaviť úctu inými spôsobmi a otvorene komunikovať pocity s manželom; ak rodinné správanie ubližuje, obmedziť kontakty.

Q: Ako zlepšiť komunikačné zručnosti, ak som introvertka a ťažko nadväzujem rozhovory?
A: Trénovať malé rozhovory vopred, skúsiť koníčky na stretávanie ľudí (spevokol, turistika) a praktizovať jednoduché vstupy do konverzácie typu „pochváľ koláč“ alebo „spýtaj sa na záhradu“.

Závery z diskusie

Zhoda

  • Mnohé ženy riešia pocit, že nezapadajú do manželovej rodiny, a ako praktické riešenia sa uvádzajú obmedzenie kontaktu, nastavenie hraníc a používanie neutrálnej konverzácie.
  • Psychológ alebo samostatná práca na sebe (knihy o asertivite, koníčky) sa v diskusii uvádza ako užitočný nástroj na zvýšenie sebavedomia.


Sporné názory

  • Niektoré príspevky tvrdia, že nevesta by sa mala občas „premôcť“ a absolvovať povinné návštevy kvoli manželovi, iné príspevky tvrdia, že ak je rodina ponižujúca, kontakt treba obmedziť alebo úplne prerušiť.


Otvorené otázky

  • Ako efektívne presvedčiť manžela, aby sa ostro postavil za svoju partnerku a vymedzil hranice voči jeho rodine?
  • Do akej miery sa oplatí prispôsobovať sa manželovej rodine výmenou za rodinný mier, a kedy je vhodné uprednostniť vlastnú psychickú pohodu?


Spomenuté značky a firmy

žiadne

Spomenuté produkty a metódy

psychológ, knihy o asertivite, spevokol, turistika, obmedziť kontakt, prerušenie kontaktu, nastavenie hraníc, povinné návštevy, malé rozhovory o počasí/varení/záhrade/receptoch

Miesta a osoby

žiadne

Strana
z2
avatar
charlie1980
•
1. máj 2016

Ked lubis muza, neznamena to, ze automaticky musis lubit jeho rodinu. Staci, ze jeho rodinu budes respektovat a v ramci dobrych vztahov sa budete respektovat navzajom. To, ze neprejavujes svokre tutu-mutu, hold, vsetci sme ini, kazdy mame svoju povahu, neznamena to, ze si ju nemozes vazit ako matku tvojho manzela (pokial nemate nejake osobne problemy). Ak zavladne ticho v pritomnosti jeho rodiny, znamena to, ze ta nezaujimaju zivoty inych, ako sa kto citi, kto Co prezil, ako sa ma, ako postupuje v zivote, ako napreduje. Skus zacat komunikovat (adekvatne s kazdou osobou jednotlivo). Pytaj sa, zaujimaj sa. Iba tak sa da na vztahoch pracovat. Ani v beznom zivote ak cloveka nezaujima iny clovek, ma to tazke a citi sa nepochopeny, odstrceny, pritom opak je pravdou, on sam je pasivny.

avatar
timea7
•
1. máj 2016

@mima4 mne áno, dokážem sa slušne správať aj k ľuďom, ktorých nemusím, baviť sa o neutrálnych témach, ale ak by v každej druhej vete bola nejaká poznámka alebo útok na mňa, prečo by som sa mala týrať? Muž by sa mal v každom prípade za ženu postaviť a jasne vymedziť hranice, ktoré sa nesmú prekročiť, ale pohŕdavým úsmevom niekedy nezabráni. Ak niekto chce mať vzťah aspoň na diplomatickej úrovni, musí sa o to tiež posnažiť. Ak dokáže jediné - dávať sústavne druhej strane najavo, že je v rodine nežiadúca, vtedy považujem za hlúposť sa sústavne do tej rodiny tlačiť. Nech vezme muž k babke deti a ja strávim ten čas po svojom, napr. aj s ľuďmi, ktorí síce nie sú mojou rodinou, ale môj život obohacujú svojou prítomnosťou, svojimi názormi, postojmi. Samozrejme deti vnímajú, že mama k starým rodičom nejde, treba im to vysvetliť - stručne, jasne, na úrovni ich veku. Oveľa horšie by podľa mňa bolo to, keby vnímali, ako matka povinne ide na návštevu, kde je prehliadaná, vystavená pohŕdavým pohľadom a ona tam napriek tomu ide, ako keby nemala vlastnú vôľu. Kvôli čomu? Aby to vyzeralo, že sme super rodina? Aby sme klamali sami seba? Z toho som už dávno vyrástla.

avatar
mima4
•
1. máj 2016

@timea7 ako keby to bolo jasne urazanie a napadanie, to s tebou suhlasim. Myslela som skor tie chladne vztahy, ze "moc ta nemusime" ale nedovolime si okato pustat sa do teba

avatar
timea7
•
1. máj 2016

@mima4 nie, chladné vzťahy sa dajú predýchať, nemusíme si so svokrou padať do náručia, chodiť spolu na výlety, ale môžeme sa k sebe slušne správať. Myslela som pohŕdavé úsmevy a slovné útoky zámerne vyslovené v čase, kedy manžel niekde odbehne 😝 😝 😝 😝 . Ja som mala svokrovcov úžasných, bohužiaľ už žije len svokra....ale takéto správanie som zažila od svokrovej sestry, presne uštipačné poznámky, keď sme ostali samé v izbe 😠 😠 . S mojou hubou som nemala problém jej to vrátiť aj s úrokmi, ale povedala som si, že sa nebudem znižovať na jej úroveň. Keď chcela opäť prísť, tak som ju zrušila a keď som to pár krát zopakovala, pochopila. Nechápem, na čo vôbec chodila, keď všade len vírila vzduch, či u mňa, či u švagrinej, jej nevesty mi je úprimne ľúto, ja som ju našťastie vyše desať rokov nevidela. 😀 😀

avatar
mima4
•
1. máj 2016

@timea7 takze v podstate sme sa pochopili 😉

avatar
mijo53
•
1. máj 2016

V takýchto prípadoch, keď nepríjmu nevestu, zaťa, švagra, švagrinu, vnúčatá si spomeniem na evanjelium podľa Jána "Prišiel medzi svojich a oni ho neprijali" Áno, svokrovci, švagrovia , zaťovia, vnúčatá by mali patriť do rodiny, ale často to tak nie je. Dôvody sú rôzne. Niekde sú hádky, závisť, lakomstvo a inde chýba cit pre rodinu. Čítala som niekde, už ani neviem kde, že ak chýba cit, nedá sa budovať rodina, vždy tí ľudia budú ako cudzí.
Zaujímalo by ma, keď sú tie svokry, nevesty také zle, ako sa vzájomne oslovujete: otec, mama, teta, ujo, po mene, vôbec sa neoslovujete, len na seba začnete hovoriť bez oslovenia

avatar
timea7
•
1. máj 2016

@mijo53 ja si s mamou priateľa aj jeho otcom tykám, oslovujeme sa menom, ale myslím, že to na veci nič nemení, niekto teatrálne navrhne tykanie a z jeho vzťahu môže sálať faloš...

avatar
cervenaruza123
•
1. máj 2016

@mijo53 Aj s mamou mavaju ludia zly vztah a stale ju volaju mama. Myslim ze oslovenie zalezi od zvyklosti rodiny, nie od vztahov. Aj zla svokra sa obcas s nevestou ocitne na verejnosti, kde moze byt nevestou oslovena a teda si s tym vacsina rodin spravi poriadky skor, ako na svokru zacne nevesta vonku kricat, ze hej ty 😀. Dnesne svokry su vacsinou starsia generacia, ktora dba na to, co povedia ludia, takze aspon naoko taketo veci vyzeraju dobre.

avatar
risicka
•
2. máj 2016

@natalym Ja som im nikdy nič neurobila naschvál ani nič nevracala . Aj tak sa hrajú na urazených. Keď im povieš pravdu do očí, to sa im smrti rovná dobre že nie. Ja sa už tiež nesnažím zapadnúť, aj ma to už prestalo trápiť. Keď som naposledy poukázala na to, že svokra u nás trávi veľa času a nás ani nepozve na jednu poondiatu kávu tak svokruša zahrala divadlo , že ona si k srdcu moje slová zobrala a že je jej zle a musí kvôli mne po doktoroch chodiť.... a že mne sa nikdy nič nepáčilo na nej. Pravdaže že nebola u žiadneho doktora. Má 77 rokov ale zdravá je ako buk. A je chorá tak jedine sama zo seba a svojej zloby a nenažranosti.

avatar
natalym
•
2. máj 2016

@risicka No povedanie pravdy do ksichtu je strašná zrada............
No tuto padla jedna rada, že rozhodni sa ako sa k tomu postavíš. Snažím sa rozhodnúť, že seriem na to.

avatar
risicka
•
2. máj 2016

@natalym to urobíš najlepšie ak sa na to vyprdneš. Držím Ti palce.

avatar
natalym
•
2. máj 2016

@risicka V pravidelných intervaloch keď prídu na návštevu alebo ideme ku nim ma naserú. Skrátka sa musím na to vyprdnúť. Nechápem ako som si mohla vziať za muža teda môjho muža, musela som byť sprostá, slepá, úplne debilná.

avatar
risicka
•
2. máj 2016

@natalym no môj muž ako keby do tej rodiny ani nepatril. Niekedy mu hovorím, že aj asi adoptovaný. .. Ale tiež sa stalo, že zopárkrát urobil cirkus kvôli svojej rodine. V poslednom čase s tým prestal, lebo mnoho vecí pochopil... a keby závisť a sprostosť kvitla tak jeho mamička a braček prekvitajú celučičký rok ako botanická záhrada 🙂

avatar
natalym
•
2. máj 2016

@risicka U nás to môj muž veľmi dobre vie, ale nevyjadruje sa k tomu. Asi má aj pravdu, no na čo.

avatar
kristina0103
•
7. jún 2021

určite nie si sama. Môj muž už nemá rodičov, teda aj ja som si ich užila menej a vzťah som si k nim nenašla/ nechcela, nevedela, nestihla....ostal mu brat a toho musím rešpektovať. Ale rada ho nemám, je vychcaný a môj muž strááášne veľký dobrák. Určite to cíti, že ho moc nemusím, aj keď si zakaždým hovorím, že " snaž sa, prihováraj sa atd atd". vždy na konci dňa sa poďakujem, že odišiel. S mojou sestrou a rodičmi si rozumie lepšie ako so mnou, ale tak zase oni nevedia pozadie celé. Tiež sa neraz nad tým trápim, navyše pravdepodobne sa nikdy neožení a " ostane nám na krku". Bojím sa, že to veľmi ovplyvňuje a ovplyvní náš vzťah s mužom.

Strana
z2