Nevládzem
som v takej situacii,z ktorej sa neda von.svoje deti milujem nadovsetko ale vplyvom toho ,že som s nimi 24hodin denne .manžel chodi domov až večer už si pridem ako zmyslov zbavena.furt po nich kričim akedže svokra byva s nami ale ma samostatnu domacnosť tak si určite mysli ,že som zla mater čo svojim detom nevie povedať mile slovo.ked ja už neviem čo so sebovu. ☹ viem určiťe mi poradite daj dieťa niekomu ,kamaratke alebo svokre 😝 kamaratky maju deti tiež amoja mladsia dcera mala zdravotne problemy koli ktorym ju ani nikomu okrem manžela zveriť nemôžem.asvokra moje deťi vobec nbepozna,je to alkoholička ktorá je fajčiarka.aked manžel pride ja sa vtedy ukludním ale čo dovtedy.ked je cas ako dnes tak sme vonku boli len máličko.anaviše ako mam svoje deti mojkať aj by som chcela ,ale ja nemam chuť ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹
@lucia26r V poriadku ver,že aj mne ich bolo lúto preto som bojovala sama so sebou aby to bolo ináč.
@veronicka1901 problém som riešila v apríli minulého roku,pomerne skoro to prešlo,medzitým som sa zamestnala ale po krátkom čase som sa vrátil kdetom ,lebo mladšia vela plakávvala a vpodstate nieje to po finančneej stránke také hrozné aby sme nevyžili.Za ten čas čo som bola vv robote som si vela vecí ujasnila,a uvvedomila.Som šťastná vyrovnaná apoprehadzovali sa mi hodnoty. 🙂
Nemozete sa osamostatnit a byvat sami? Alebo aspon ist do prenajmu aby ste nemuseli byt so svokrou alkoholickou. A co sa tyka deti, podla mna by ti prospelo keby ste k nim nasli opatrovatelku, ktora by ta aspon raz do tyzdna vystriedala a mala by si cas pre seba.
Počkaj, takže už je všetko v poriadku? Tak to som rada 🙂
@veronicka1901 Ano Ano chvala bohu už je to ok 🙂
poz´nam....
zacat treba od seba a premoct sa zmenit sa ,,,prinutit sa usmievat a take it easy...nech si deti po sebe upracu....spolu s nimi robit a trpezlivost trenovat..pomala cesta von....a dakovat bohu kazdy den....za vsetko
ma ta to cele niekam posunut a tak sa vydaj na cestu a nestoj A nepreslapuj.,,,,
co najrychlejsie so sebou nieco rob,lebo koli tomuto som znenavidela matku.stale krici,je nervozna a tie chudiatka deti za to nemozu.vsetko je o mysleni a ked sa nespamatas,vyrastu z nich nervaci ako ty.davas im ukazku spravania,ako sa riesia problemy-krikom.
@ematko29 Určite s týmto problémom nebojuješ sama. Ruku do ohňa by som dala za to, že každá druhá žienka sa v dnešnej dobe takto trápi. Muži makajú, aby uživili rodinu a ženy sú samé od rána do včera. Mám kopec kamarátok, ktoré takto fungujú a ja sama tiež. Keď som bola ma prvej materskej a rodičovskej dovolenke, bolo mi veľmi ťažko, po siedmich rokoch prišla druhá a mala som rovnaké depresívne stavy, ako popisuješ ty. Ráno sa mi nechcelo vstávať, nemala som na deti chuť, von som chodila iba z povinnosti... Manžel celé dni preč, k tomu málo peňazí... Kto by toto zvládal bez emočných výkyvov, pred tým klobúk dolu. Všetko sa však časom zlepšilo... Moja mladšia dcérka m tri a pol roka, staršia 10. Netreba sa im už až tak veľmi venovať, sú samostatnejšie. Viem si nájsť čas aj pre seba, háčkujem, čítam, chodím behať s kamoškou. Možno by bolo fajn, keby si mladšie dieťatko dala do škôlky aspoň na štyri hodiny, aj to by ti pomohlo, aby si si trošku oddýchla a načerpala nové sily. Víkendy si s manželom napríklad naplánujte, choďte s deťúrencami niekam na výlet, do prírody, na hrad, na opekačku.Budem držať palce, hlavu hore a ak je to veľmi zlé, navštív naozaj odborníka, nie je to žiadna hanba.