Nevzali mi syna do škôlky, prežívam krízu!
Ahojte, v zufalstve pisem. Neviem sa na koho obratit, zacala som aj so psychologickou, ale nema volne terminy az o 2 mesiace.
Nemam na nic energiu, nenavidim svoj zivot, nenavidim seba samu. Toto nie som ja.
Mam 3 rocneho syna, ktoreho nevzali do skolky, ani do okolitych, to znamena, ze musim s nim byt doma este rok v bytovke. Nechce sa mi ist s nim von, proste nemam energiu chut zit. Neustale bojuje o pozornost tym, ze robi obrovsky bordel, vysype zeminu z kvetinaca, rozhadzuje hracky, vcera som mu uz dala aj po ruky a kricala ako besna.
Manzel o 8 do 7-8 v robote skoro kazdy den. Nemam kamosky (pristahovali sme sa cerstvo (6m) do novej dediny). Rodina mi zije daleko.
Zacalo sa tento obrovsky negativny naval od januara, ked som sa dozvedela, ze som NEPLANOVANE tehotna. Dalo ma to dole, kedze som sama neustale, ale cca o tyzden, ked uz bilo srdiecko, tak som sa zacala tesit. V 10tt mi oznamil lekar, ze uz nebije srdiecko a mala som ho doma porodit do wc. Odvtedy tie negativne emocie ma nevedia opustit. Bol to strasny a tazky zazitok. 💔
Stala sa zo mna otrasna a hnusna mater. Syn je velakrat smutny, nudi sa, zoziera ma to zvnutra, ze mu neviem zabezpecit stastne dni, a na druhej strane ma to nezaujima. Radsej si budem upratovat alebo byt na mobile.
Manzel ako sa vrati z roboty berie syna a su spolu. Ja sama. Vecer uz nie sme ani spolu. Skoro sa ani nerozpravame. Nestihame.
Kedy sa vratim opat k svojmu ja? 💔😪 Nevladzem psychicky. Nedavam to. Som v koncoch. Vcera som si uz chcela ublizit, ale stopla som sa. Toto nie som ja.
Nenavidim sa. Aj teraz placem, ako pisem a je mi na vracanie.
@slovakboy Zbytocne... 🤍 Ona ma iny svet.
@bubuzu Dakujem Ti za mile slova! Velmi si to vazim. ❤️🙏🏻 Ako dlho Ti trvalo sa z toho dostat? Uz mavam viac lepsich dni, ako horsich. 🙏🏻 Uz opat sa dostavam na staru kolaj, ale pomaly to ide. Su este dni, ked hlasno placem kvoli bolestiam na mojej dusi. Jednoducho to pride na mna. Dalsi den je vsetko ok. Snad je to uz na dobrej ceste. 🙏🏻
@slovakboy zas nepreháňaj, ma muža prečo jej nepomôže?
Postupne bude tych dní menej budú slabšie a riedšie. Ale zle dni ešte prídu neprekvap sa. Vtedy si len povedz rozumom, že prídu pekne dni. Bude to boliet ale aj tak si to povedz. Trošku to zmierni smútok alebo to pomôže o hodinu neskôr.
Trvalo to pár mesiacov, nemala som doma ďalšie dieťa, takže mi trochu z toho sibalo potom, veľmi som sa upla na to, aby som opäť otehotnela. A to mi aj nakoniec pomohlo, aj keď si na neho stále často spomeniem. Treba si to odplakat, odžiť, vo mne vtedy malý kúsok mňa samotnej zomrel a zmenilo ma to. Ale aj také veci sa stávajú, treba sa s tým popasovať. Zvladneš to, všetko čo cítiš aj ako sa chováš je v poriadku. Zároveň mysli na svoje dieťa a skús spolu s mužom vymyslieť spôsob, ako si ty môžeš dovoliť truchlit a spamätať sa z toho a aby bolo zároveň postarane o syna.
Som ti poradila ze sa nemáš zaoberať mŕtvym dieťaťom, a začať sa starať o to co zije, tiež ti prajem vela lásky lebo ju budeš potrebovať