Nezobrali ma do práce: Ako zvládnuť tlak od rodiny?

@anonym_autor tvoju rodičia sú neskutočne toxicki, ja by som sa snažila v prvom rade prerušiť dočasne kontakt a dať sa dokopy, je to ťažké takto žiť...

@anonym_autor Zarábať priemer tiež nie je zlé

@anonym_autor mam rovnakych rodicov. No som rada ze kontakt s nimi mam uz mininalny. Mne ked bolo najhorsie tak som sa pozrela na to co moji rodicia dokazali v zivote a tak nejak nic nevidim. Byt dostali, vysoku skolu nemaju, maturitu tiez nie, ani vodicak, cele dni doma, ... a takito ludia by mna mali sudit? Prosim ta.
Necakaj nikdy podporu od ludi, ktori nevedia podporit ani sami seba. Ty sa divaj na seba a porovnavaj sa jedina sama so sebou. To ze ta nevzali niekedy tak ma byt pretoze na teba mozno caka nejaka lepsia praca. Alebo ta to ma spravit odolnejsiou a ked sa zocelis, skusis to znova. Teraz bude pre teba dolezite najst si nejaku pracu a okamzite odist od rodicov a vidavat sa vtedy kedy budes ty chciet. Nenechak to zajst tak daleko ako som nechala ja ze som dostala z toho depresiu a mala take stavy ze som nedokazala z postele vstat...

Vola sa to toxicki rodicia 😟
Smutne, ale aj taki su. V snahe dotlacit dieta do najlepsich vykonov si neuvedomuju, ze vlastne ublizuju.

Urcite ta maju radi, ale si uz dospela. Skus im povedat, ze ich pristup ti ublizuje, mozno si to neuvedomuju.
Ak nepochopia/nebudu chciet pochopit, tak naozaj najlepsie riesenie odstahovat sa. Zit si svoje.
Aj teba ta prilezitost iste mrzii, ale verim ze pride cosi lepsie, kde uspejes. Hlavne musis byt psych. v pohode.
Drzim palce 💗

Tvoji rodicia nie su dobri rodicia. Minimlane v tomto urcite. Takto by sa rodicia spravat nemali a ty si to nezasluzis. To, ze ta niekde nevzali do prace je uplne bezna sucast zivota. Mozno ta vezmu nabuduce, alebo inam. Neporadim, len ta chcem podporit, drz sa, nevzdavaj sa a na rodicov kasli. Nemaju patent na rozum a nie su neomylni ani oni.

@anonym_63662f ja chcem priemerné deti a milujem ich bezpodmienečne. Tvojimi rečami len ospravedlňujes vlastne pocity voči vlastným deťom.

@anonym_63662f Je smutné takéto rozmýšlanie. Mňa tiež tlačili na VŠ. Ja aj muž máme VŠ Ing, on aj PhD. No jedno z našich deti nemá na školu, skôr je zručný ako múdry, tak má strednú odbornú školu, je bez VŠ, ani nepôjde a je šikovný vo svojom odbore. To že niekto má VŠ, nemusí byť rovno aj stred sveta. Aj bez VŠ môže byť niekto úspešný, aj chce a nefľáka

Mne moja mama diriguje všetko, keby som ešte stále bola na základnej a už mám po 30. Sú také tipy a nezmenia sa .

@anonym_autor Ahoj, tiez som bola rovnako vychovavana, najma mamou, ktora tiez vazila lasku mojim vykonom, a za menej ziaduce vysledky ma trestala a tresta este dodnes, co mam 35 rokov. Poviem ti tak, nezobratie do prace, prepustenie, neuspech, pad, to je sucast zivota a uplne normalny vyvoj kazdeho cloveka. Kazdy, kto ma vyborne platenu pracu a naoko super zivot si presiel desiatkami a stovkami odmietnuti. Nikto nezijeme v rozpravke, vzdy bude niekto lepsi, sikovnejsi, viac vhodny pre nejaku poziciu. Na druhej strane, zivot nie je zero-sum hra, takze uspech niekoho ineho neznamena neuspech teba. Znamena to iba, ze niekto sa niekam umiestnil, tak ako sa nabuduce umiestnis ty. Ty mas 24 rokov, mozes si najst kopec inych prilezitosti, cestovat, dorobit si vzdelanie, budes mat este kopec pracovnych prilezitosti, lepsich ako tato, a zivot je tvoj.

A k tvojej rodine - ja mam s mamou minimalny kontakt. A nenecham si to vycitat - rodinu nerobi len DNA ale aj vztahy, spravanie. Tiez som si presla, presne ako ty, obdobim zavisti voci vsetkym naokolo, ze su v niecom lepsi, bohatsi, krajsi, maju lepsie auto, neviem co. Pretoze mojou optikou to znamenalo, ze su hodnotnejsi a hodnejsi lasky, nez ja. Rozchody boli uplna katastrofa - vzdy ked si ex nasiel casom dalsiu, moj mozog si to vysvetloval tak, ako "jasne, ona je krajsia, preto si viac zasluzi jeho lasku".

Dnes som z toho takmer uplne vymotana, takze tieto myslienkove modely sa daju zmenit, ked sa odstrihnes od zdroja.

Z tohto pohľadu má zmysel mať dobre platenú prácu, lebo dobre platená práca zaplatí dobrých psychoterapeutov a psychiatrov, ktorí potom dávajú dokopy deti toxických rodičov.😠
Milá autorka, aj ja radím osamostatnenie sa od rodičov. Celkovo. Máš pred sebou život plný možností a vlastných rozhodnutí, nenechaj sa deptať rodinou, ktorú si si nemohla vybrať. Držím palce.👍

@anonym_autor sikovnym patri svet a sprostym robota😎

@anonym_63662f áno. Som strašne rada, že mám priemerné decko po tom, čo bolo nadpriemerné a skoro ho to zničilo. Nech je len priemerné a šťastné a spokojné, hlavne živé a zdravé.

@anonym_c3d03c keby si mala nadpriemerné ktoré sa denne trapi kvoli celosvetovym problémom, ktoré napríklad číta jednu stranu vzdy odznova, ak sa v texte pomyli a to aj 30 krat, lebo on je najhorsi, potom by si pochopila, ake je to trapenie. Tie deti za to nemozu, ale majú ťažký zivot. Sama som taká a mám aj také dieťa a je to tazke a silno závidím ludom, ktorí vedia byť nad vecou.

aj taki rodicia su, ktorym nie je nic dost dobre. cim skor to prijmes, tym pre teba lepsie. a veruze, ak ti to financie umoznuju, odstahuj sa. a zi si svoj zivot pre seba...

@anonym_autor odstrihnúť sa od nich a žiť svoj život. Su toxicki. To fakt nepotrebuješ a nie, nemusis mať výčitky.

Si mladucka,praca ti neutecie,zbieras akurat teraz prax a skusenosti.Chapem rodicov,chcu pre teba len to najlepsie ale zase takto sa to nevravi svojim detom,davaju ta takto dole.Sama si z toho nestastna,co ta mali povzbudit tak take zranitelne slova pouzivaju.Je to smutne,ale ty nebud a nech ta to skor povzbudi stylom,ved ja vam este ukazem.
Ja som sa dostala do dlho vysnivanej prace az v 38cke a do vtedy to boli prace rozne,ale vedela som kam sa chcem dostat a ze raz sa mi to podari,ani po 2 neuspesnych pohovoroch ma to neodradilo,isla som si tvrdo za svojim,a dnes mam krasny plat 1800 az 2300 v cistom.
Chod si za svojim snom,nevzdavaj sa,vytrvaj.Nedavaj sa dole,vsetko je tak spravne nacasovane aj s tvojou pracou.

@anonym_autor hladaj dalej

To, čo opisujete, nie je len sklamanie z jedného neúspešného pohovoru. Je to okamih, kedy sa pretiekol pohár dlhodobého tlaku. Žijete v podmienenom systéme hodnoty. Od detstva ste dostávali správy, že vaša ľudská hodnota rovná sa váš výkon, vaše úspechy a to, ako presne plníte očakávania druhých. Akonáhle prichádza chyba, zlyhanie alebo úplne prirodzené zakopnutie, systém vašich rodičov sa nezmôže na podporu, ale prechádza do zastrašovania a devalvácie. Reakcie typu „zomrieš ako žobráčka“ nie sú reakciou na vaše schopnosti, sú to reakcie na ich vlastný, nespracovaný strach a úzkosť zo sveta, ktorú nekontrolujú, a tak ju prelievajú na vás. Tento vzorec má však aj druhú stranu, ktorú je dôležité vidieť, aj keď vám správanie rodičov ubližuje, podvedome ste prijali ich hru. Vaša túžba po bezpodmienečnej láske je pochopiteľná, no tým, že od nich stále očakávate prijatie za niečo, čo nie je v ich silách (ani ochote) vám dať, zostávate v pozícii dieťaťa, ktoré čaká na pečiatku schválenia. Bezpodmienečné prijatie, po ktorom tak veľmi túžite, vám vaši rodičia v tejto fáze života s najväčšou pravdepodobnosťou nedajú. Nie preto, že by ste si ho nezaslúžili, ale preto, že to sami nedokážu. A čakanie na to, kým zmenia svoj prístup, vás bude stáť obrovské množstvo energie a sebaúcty. Vaši rodičia nie sú arbitrom vašej budúcnosti ani vašej hodnoty. Ak ich reakcia na neuspenie v jednom výberovom konaní zahŕňa katastrofické scenáre o žobraní, ich kompas je vychýlený. Prestaňte s nimi zdieľať detaily svojich profesijných krokov a zlyhaní, kým si sama nevybudujete stabilnejší vnútorný základ. Nepotrebujú vedieť o každej nesplnenej úlohe. Neprejsť výberovým konaním v 24 rokoch neznamená, že ste zničili svoj život. Znamená to len to, že ste v danom momente nemali dostatočné zručnosti na konkrétnu úlohu. Odpojiť sa od potreby uznania od rodičov bolí, ale je to jediná cesta k dospelosti. Dospelosť začína tam, kde si bezpodmienečnú podporu začnete poskytovať sama, aj keď okolo vás nikto netlieska. Keď sa človek učí, že láska, prijatie alebo pokoj prichádzajú až po úspechu, každý neúspech začne vnímať ako dôkaz vlastnej nedostatočnosti, nie ako bežnú súčasť života. A práve to je veľmi vyčerpávajúci spôsob fungovania. Je to spôsob, akým s vami bolo dlhodobo zaobchádzané. Keď vo vás zaznie veta: „Zničila som si život.“ zastavte sa a opýtajte sa: Je to môj hlas, alebo hlas, ktorý som počúvala celé detstvo? Ak budete na seba hovoriť rovnakým jazykom ako vaši rodičia, ich kritika bude pokračovať aj vtedy, keď pri vás nebudú. To je vzorec, ktorý stojí za to spochybniť. Ak by ste verili, že vaša hodnota nezávisí od jedného pohovoru ani od názoru vašich rodičov, aké rozhodnutie by ste urobili už tento týždeň inak? Práve odpoveď na ňu môže ukázať smer, ktorý nebude postavený na strachu, ale na vašich vlastných hodnotách.