Nezrovnalosti v dedičstve

Ahojte. Neberte to prosím ako závisť, výlev alebo neprajnosti. Sme dvaja súrodenci. Obaja mame svoje rodiny. Naši rodičia sú nie bohatý ale majetný. Dva domy, chata, hory, pár pozemkov, stavebný pozemok a tak ďalej. Brat distal pred rokom chatu na seba. V pohode, pre mňa by to bolo ďaleko chodiť sa o to starať a on to pol hodinu pešo od domu. Žijú v dome u rodičov jeho ženy kde majú urobený celý vrch. My bývame v najme, čakáme druhé dieťatko. Pred nedávnom mi mama naznačila že oni pôjdu žiť do menšieho druhého domu a veľká chalupa bude prázdna a kto chce môže sa nasťahovať s tým že samozrejme budeme pomáhať aj rodičom keď budú mať vek. Je to samozrejme že sa dieťa postará o svojich rodičov. Môj muž chodí s otcom na drevo,pomáha na dvore , proste hocičo čo treba a synacik si sedí a pozerá na nich. Ako králi prídu… ja som aj mame naznačila že by sme mohli ísť aj my na dom veď predsa s mužom radi pracujeme okolo domu, záhrada , pestovanie a podobne. Švagrinej vadi aj to že šteká pes a kikiríkali kohút. No a dnes, na sviatky prvé dom dostala celkom dobre pocítiť že oni prídu k domu a nemám ani dúfať. Mávla som rukou nás tým ale teraz trochu na mňa doľahla zvláštna emócia. Že prečo ? Je to tým že sa nechodím pchať doslova do zadku ? Že ich neukecavam nech ho dajú mne s rodinou ? Že zatiaľ sa píšu majetky len na jedného poza chrbát a podobne ? Je to dosť podpásovky na to že beat je lemra lenivá a diva sa zo stoličky ako druhí makajú. Pýtať sa na to nechcem lebo nechcem vyvolať pocit že im to neprajem. Tak tiež keď som potrebovala postrážiť dieťa lebo som si zlomila palec na nohe a muž bol na druhej strane SK tak som išla sama na pohotovosť s deckom v kočíku, na chodbe mi revalo pred dverami rengenu kým mi zrengenovali prst. A naši doma dvore. Otec v garáži a mama trhala burinu v skalke. Nemáme čas…. Švagriná šla na posratu kontrolu k dr a dieťa s radosťou strážili od rana do večera 🙂. A to bolo viac krat že som potrebovala urgent pomoc a dostal sa mi odjeb alebo to urobili s nervami na mňa že mi musia postrážiť ich vnúča. Akože teraz keď to takto píšem sa mi celkom tlačia slzy lebo nič zle som im neurobila. Len nie som ten vtiervy typ človeka. Áno budem tu počuť že mám si zarobiť na vlastne a neviem čo… Však si aj zarobíme o pár rokov. No brat zhrabne všetko, vyloží nohy a my sa obraciame ako šialení fakt. Beha mi hlavou že ak fakt on dostane všetko a ja nejaký kúsok role tak už v živote sa neukazem ale to nie je môj štýl. Len mi to je extrémne ľúto že sú rozdiely medzi deťmi v toľkej miere a tak isto čo sa týka vnúčat. Majú veľmi radi moje dieťa ale za všetko karaju len ju. A to nič také nerobí. Išla vystiskat svojho 2 ročného bratranca (veštice decko) a hneď sa dedo rozprdal nech ide ďalej lebo čo ak ho zhodí. No grc… povedala dom si že čo zas majú proti mojej že to je choré a nikoho nešla zhodiť. :( išlo ma roztrhnut no… Nebaví ma to cele toto. Nechcem prísť o rodičov, mám ich rada ale nechápem dôvod toho ako sa chovajú. Najskôr nám dajú taku nádej že pôjdeme žiť na dom keď čakáme druhé dieťa a že su radi že mám muža ktorý je gazda a postará sa o všetko a zrazu dnes že si mame kúpiť do bytu nový gauč lebo ten čo mame už ma čosi za sebou. 🙂