Nie pozitívne zmeny po narodení dieťaťa
Ahojte, ide o to že s manželom odkedy je dieťa sa všetko zmenilo.. to poznáte asi všetky... keď sme sa spoznali bolo všetko krásne, bláznivé, zamilované. Aj po roku, dvoch, piatich a ja som mala istotu že je to ten pravý.Nebývali sme spolu, lebo ja som študovala VŠ. Žila som si taký VŠ život, cez leto som pracovala v zahr. aby som mala dosť peňazí, mala som dobré známky, venovala som sa sebe, mala som ciele, túžby, ambície.. také tie normálne že s týmto ,,pravým,, budeme mať obaja dobrú prácu, zabezpečíme bývanie, založíme rodinu a budeme šťastní.. Tak aby som tento proces urýchlila po bc som prešla na externé... hneď ako som skončila bc, to buchlo.. tehotná so slzami v očiach že som stratila možnosť ísť sa venovať kariére, svojmu rozvoju, cestovaniu, a všetkým týmto výsadám slobodných bez záväzkov.. že na to jednoducho musím zabudnúť, zabudnúť na to čom chcem a byť dobrou mamou... keď sa to dozvedela mama, celé tehotenstvo som nepočula od nej pekné slovo, aj keď pred tým bol náš vzťah pekný.. už bez toho som sa cítila zle, no keď som zrazu začala počúvať ako to chcem všetko zvládnuť, že to nedám a že patrím k tým najposlednejším, a pod... bolo to hrozné počuť to od vlastnej mami ktorá vždy pri mne stála, zrazu sa mi otočila chrbtom. žiadne peniaze, žiadne bývanie, svadba..Vzťah s terajším manželom sa začal rúcať. Bývanie sa vyriešilo, akurát s tým že som musela odísť od rodiny dosť ďaleko. No nech sú akýkoľvek mám ich rada a toto odlúčenie ma vôbec netešilo. Počas tehotenstva som bola pod neustálym nátlakom rodiny, partnera a aj iných okolností ako to že som musela robiť skúšky, prerábala som do toho byt, robila si autoškolu. Na dieťa som sa veľmi tešila, partner nedal ani náznak toho že by sa tešil, my sme sa len hádali, ja som celé noci plakala z toho všetkého. Myslím že to bolo najťažšie obdobie môjho života. Po pôrode asi mesiac som mala zdravotné problémy, musela som ísť do nemocnice na operáciu. Do toho som musela robiť skúšky, bývať v nezariadenom byte, chystať svadbu ktorá mala byť onedlho, naučiť sa viesť domácnosť a hlavne naučiť sa byť mamou. Dieťa vôbec nespalo, problémy s bruškom. Keďže som bývala ďaleko od našich nemal mi tu kto pomôcť, nemám tu priateľov a ani nikoho tu nepoznám. Keď prišlo dieťa tak vzťah s mamou sa dal zase dokopy, po 3 mesiacoch bol drobec už v pohode. Myslím že aj vzťah s partnerom bol už ako tak ok, a mali sme krásnu svadbu, a to naše malé tešidielko 😅 No teraz je ten vzťah zase na nič, akurát že teraz je to už manžel. Som tu v byte celé dni zavretá sama s dieťaťom, nemám už priateľky, s ním sa nedá rozprávať, nechce sa so mnou rozprávať lebo nechce počúvať moje pocity, čo prežívam. On si myslí že ja to strašne všetko zveličujem a že nič neznesiem. Priateľky tu nemám, lebo nemám na to čas, každú jednu minútu čo spí, alebo po večeroch sa snažím venovať dokončeniu školy, píšem diplomovku, robím skúšky, semestrálky, popri tom domácnosť, malé dieťa, ešte stále nezariadený byt. Neviem čo je oddych. Minule ma porovnával s maželkou jeho naj kamaráta, že ona ho čaká doma z práce aby mali orálny sex. 🤐 Sex máme čas od času, veľa krát nechcel tak ma to odradilo a väčšinou som aj tak večer už úplne unavená. Dokázala by som zvládnuť všetky tie starosti , no mne len vadí on, že sa mi nevenuje, pred tým bol pozorný, romantický, vedeli sme sa super porozprávať, zabaviť. Dnes mi napríklad v obchode povedal že sa nevie dočkať kedy zase odo mňa odíde zase preč do roboty. Takže 6 dní bol v robote a na ten siedmy vzal malú a šiel na celý deň k rodičom, ja som celý deň upratovala, prala, varila, zacvičila som si a chcela sa učiť ale už som fakt nevládala. Inak je skvelý otec, je v pohode akurát že ten náš vzťah v kombinácii s tým čoho všetkého som sa musela vzdať, čo všetko musím každý deň urobiť, a aj tak mám pocit že školu nezvládnem, že som non-stop sama. Neviem čo s tým teraz, som už úplne na dne. Som sa tu nejak rozpísala 🙂 píšem to sem aby som zistila názor niekoho nezainteresovaného, či naozaj robím veci zle tak ako tvrdí manžel... resp. ako by ste riešili stiuáciu vy... aj keď mne už stačí len to že som sa tu niekomu vyrozprávala
@worker_falcon ďakujem za názor, napísal si to tak nejak neutrálne, nemáš presný popis mojej domácnosti, nášho manželstva no napriek tomu dokážeš napísať Ženy s viacerými deťmi sa iba pousmejú nad tým, ako nezvládaš jedno normálne dieťa.
nikde nepíšem že nezvládam dieťa, o tom som nepísala, snažila som sa tu nezahrnúť dieťa, ale náš vzťah.. dieťa je prvoradé pre mňa aj pre neho... zvládam s prehľadom, napísala som to pekné aj o ňom že je skvelý otec, často mu hovorím že to pre mňa veľa znamená (lebo v tehotenstve, napriek istým zdravotným problémom dieťatka sa o to nezaujímal).. aby si to pochopil správne, nejde tu o to že nezvládam tie povinnosti, mne len vadí ten vzťah... ostatné nerieš
čo pekné ja mu hovorím.. skúsim objektívne hovorím mu že si myslím že je šikovný, perfektný otec a tak celkovo sa o neho zaujímam, čo prežíva... tak to od neho ťahám otázkami...
čo ja pekné od neho počúvam neviem, minule keď sme šli von tak mi povedal že mi to pristane, na svadbe zhodnotil že som to fakt perfektne zorganizovala, a včera že som kúpila dobrú deku 😀 ale to je tak asi všetko, fakt neviem čo iné povedal... a čo sa týka toho čo spravil pekné to je predsa dôležitejšie tak to že ma minule zobral von, aj keď to bolo viac menej preto že ja som pred tým bola v piatok doma, s dieťaťom a asi do druhej rána som sa učila na skúšku, zatiaľ čo on šiel s kamarátmi von.. ale aj tak..
čo som spravila ja pre neho pekné skôr také drobné prekvapenia, čo ho potešili...
@alaguema tak ja mam doma raka - my sa teda tiez pozname od 14tich ale spolu realne sme len tych poslednych 15 rokov🙂 moj muz zase citi potrebu veci poriesit - ked sa nahromadi viac tak to preberame... suhlasim urcite s tebou ze naot treba vhodnu situaciu, hlavne aby obaja akurat riesit chceli, nie druheho do toho tlacit...
A jasne ze vidim co robi, ale napr. ja som zena ze to potrebujem aj pocut - cudzi chlapy mi hovoria ze mi to pristane, preco by som to nemala od vlastneho pocut? ja to od tych cudzich nepotrebujem ale od neho to chcem ... detto ze ma lubi a podobne zenske talafatky - ja tiez robim veci ktore on chce a mne nic nehovoria - ale kedze viem ze on ma tie veci rad, tak robim kompromis - ja s nim chcem byt do smrti a mat vztah co najkrajsi - aby naplnal mna aj jeho - preto sa obaja prisposobujeme aj potrebam toho druheho -co mne teda pride normalne kedze ho lubim🙂 neviem ci chapes ako to myslim...
proste nehladam ideal, prisposobujem ideal tomu koho som si vybrala a nasla...
@sophiaso Vela parov preziva to co vy. A vela z tych po rokoch zabudne a najhorsie ked zena zene zacne kazat ale to len "zabudol vol ze telatom bol"- teda ze sa topili tak isto a teraz hraju macherky. 😠 😠 , poznam take....Potom je este moznost ze tieto kriticke zeny sice svoj vlastny vztah zachranili v tom krizovom obdobi premeny zeny na matku, a premeny bezdetnej bezstarostnej rodinky kde si kazdy ide za svojim na rodinu kde treba nieco aj obetovat (a zena radovo viac nez muz, ci sa to niekomu paci ci nie, obeta je vsak uplne out slovo v dnesnej dobe, s vyhradne negativnym pridychom, kazdy jucha a zakryva si to snahou zostat cim viac ako predtym)..ale tak ze tie zeny to vtedy nejako ustali, ale ich vztah je viacmenej formalny, a preto akoze "zrelo a dospelo" (chap rezignovane a skepticky) hodnotia ta ako nevyzretu.
Ono, v tom co prezivas sa z mojho pohladu prilis neda pomoct. Skolu dokoncit musis, chces. To je prva vec. Dieta drazdive a to kto nezazil (hoc kazda ktorej plakalo si to o sebe mysli, cha cha, a ako to zvladla v style ved aj ja som a ked som ja musis aj ty) nepochopi. Bez priatelov, rodiny, rovno ti napsiem ze ta obdivujem, mna byto polozilo. Necudujem sa ti ze si na prasky. Vela zien to v takejto konstalacii dotiahne zial k rozvodu.
Bude zalezat na osude, toho aky ste mali predtym pevny vztah a paradoxne tomu kolko sa obaja dokazete zapriet a obetovat. Medvediu sluzbu tvojmu muzovi robi kolega - najskor klamar, resp. ono to mozno aj moze byt pravda, ale uz kolega nespomenie ze jeho nadrzana zienka ma k ruke mamicku a svokru, z ktorych jedna vari a druha chodi pravidelne kocikovat, nikdy sa nedozvies vsetky tie okolnosti okolo, co ma uplne diametralne ine nez ty, len holy fakt chvastunstva. Ze tvoj muz na to skocil a cervicek mu bude hlodat je neprijemne, zacne si mysliet ze je asi normalne aby on, ktory pracuje, dosiel domov za tou co ma "dovolenku" cakajuc usmevy, obletovanie, navarene a este aj nachytane dieta. Moj bol sprvu tiez tneto typ. No to su take casopisove romanove predstavy, s realitou moc spolocneho nemajuc.
Nam tiez skoro krachol vztah, ale nejak sme z toho vysli. Neviem poradit v com je finta, asi v tom ze som mala po ruke rodinu a kamosky a nestudovala, uz samotne drazdive dieta uspesne preverilo vsetky mozne aspekty nasho vztahu.
Drzim ti velmi palce, k tomu dokazat sa zakuklit, a makat, na skole, na prvom roku dietata. Muz, ked ma len trochu chochmesu to casom pochopi, teda pochopi ze to nie je jeho upozadenie tebou a upnutie sa na dieta, ale ako krizovy rezim, ktory obaja musite prestat.
Upni sa na to za kedy konci skola, urob si trhaci kalendar, potom budu aj postupne kamosky, najdes si kurzy a pod. dovtedy sa zatni.
Btw: aj moj sa tesil do roboty z domu ze si tam oddychne, ale prave na tom videl ze ta domaca "dovolenka" je zaprah bez konca a zmeny temy/rozptylenia, vymeny prostredia a ked dosiel z prace vidiac ako na tom som, a vediac ze nie som len tak typ co sa flaka alebo zlozi pri niecom malom, tak pomahal mne. A ked sa noazaj operel do pomoci, a mna pustil von si samu vyvetrat hlavu, na kurz, zacvicit, padal do posele ako podtaty a myslienky na sex ho rychlo presli, testosteron, netestosteron, ono ked je makacka ozaj skutocne riadna, aj muzovi sa utlmi, len mnohi este v praxi naozaj vycepravajucu makacku, ktoru mmch drazdive dieta zabezpeci, ani nezazili.
Po rokoch sme uz fajn, ale on musel pochopit ze na vsetko sme dvaja. To bola jeho premena od muz ana otca. My sme tiez rozpravacie typy a zverovacie, viem ze takych je minimum ,preto vacsina osadenstva ti nebude rozumiet, o com pises. A napriek tomu mojmu uzovi trvalo kym pochopil par rokov. Ale teraz je zrely a kdesi inde a my ako dvojka kooperujeme skvelo. Len ked si spomeniem na tie prve roky, mraz mi beha od hrozy po chrbte.
Prezit ich tak aby ste sa nerozisli a zaroven aby vas vztah nesklzol do rutiny, odcudzenia a len formalneho zitia a formalneho sexu je umenie, ktoreho je schopna podla mna mensina parov. Pokuste sa, moc vam drzim palce.
@natalym tak mne hovoril vždy že som pekná atď... teraz už nie, lebo doma sa nemaľujem, nechodím v šatách a podpätkoch :D ale čo sa týka tej deky, tak to som sa ho spýtala, to nebolo také spontánne že akú krásnu si kúpila :D ale bolo také niečo že tie svietniky čo si kúpila tak tie sa mi nepáčia, ale tá deka sa bude hodiť... to je v jeho podaní pochvala 🙂
@sophiaso nemyslim si ze to mate az tak zle doma.Mna by viac flustrovalo ze nemam kamosku, ked uz si rozumies s mamou porad sa s nou. Ja si denne musim pisat s kamoskami, kedze nemame cas sa poriadne stretnut, aspon sa vykecat.Super ze skola ti za pol roka skonci, podla mna bude lepsie.Viem ked moj otec studoval externe ako boli vsetci z toho flustrovany a mama mu pomahala pisat na pocitaci on to moc nevie a fotila mu veci do skoly.Proste nic moc studium.Mozno aj to sa tyka tvojho muza vydi ze je toho aj na teba vela.Kedze suhlasil zo svadbou, tak urcite to myslel s tebou dobre aj do buducna.Neviem ci toto je na poradnu, aby vas to viac nerozdelilo. Komunikacia je vo vztahu dolezita ale mozno uz ho nebavi pocuvat to co ked bol zamilovany a mladsi. 😝 Fakt by som hladala kamosku, alebo aspon starych priatelov na FB a vykecala sa tam. Ked mas trosku silu venuj sa muzovi a malej z laskou to je zaklad co sa vyzaduje od zeny.A urcite casom sa vsetko vyriesi.Drzte sa.
@sophiaso myslím si, že prežívaš úplne predvídateľný príbeh - jednoducho všetky tie zmeny z ktorých by stačila len jedna aby bol človek vykoľajený - spoločné bývanie, dieťa, sťahovanie, diaľkové štúdium - musia viesť k podobným problémom, nikto nie je dokonalý- tak ako ty určite tiež nie si stále len milá, tak pripusť, že ani tvoj muž nie je žiaden romantický superman (hoci predtym sa tak javil 😅 ) takí ale existujú len vo filmoch.... a aj jemu môže občas utiecť niečo, čo možno ani tak nemysli..... no čo, povedal pri nákupe mäsa čo povedal, iste to nie je nič pekné, ale tak by som sa s tým nejako netrápila... je to presne ako v tom vtipe, že žena si nepamatá, kam si dala pred hodinou kľúče, ale pamätá si, čo si povedal v piatok 12.7. pred 8 rokmi 😅 ... takže ti to radím hodiť za hlavu....
.
zdá sa mi totiž z tvojho opisu, že tvoj muž je úplne normálnym chlapom a ak nemá v sebe také patologické veci ako je napríklad chorobná žiarlivosť, manipulátorstvo či alkoholizmus, stojí za to snažiť sa v prvom rade budovať váš vzťah- všetko ostatné sa od toho odvíja ... to, že ostane niekde neporiadok, nemáte zariadené alebo nebude vyžehlené (po treťom dieťati som veci aj ja prestala úplne žehliť, len ich skladám a je mi lepšie- fakt odporúčam 😅 ) na to sa môžeš teraz vykašľať, určite si rozumná žena a chápeš, že toto nemôže byť v manželstve priorita- radšej si večer s mužom sadni a počúvaj ho- alebo sa k nemu pritúl, skús hľadať akým jazykom lásky on rozpráva a potom mu ten typ lásky poskytni- a ver, že časom ti to oplatí a aj ty budeš spokojnejšia
.
... a asi treba aj pochopiť, že život je naozaj cyklický jav, raz je človek hore a raz dole, nikdy nebude život ako z reklamy, stále len to dobré, hoci si si to na začiatku tak predstavovala ... a že skoro všetky, aj tie najlepšie manželstvá mali obdobia, že obaja zúčastnení už už chceli podpisovať rozvodové papiere alebo vraždiť či samovraždiť ... možno by som si zaobstarala nejakú knihu o manželstve ktorá ho popisuje celkom reálne a z ktorej zistíš, že tvoje problémy nie sú vôbec nejakou zvláštnosťou a že sa naozaj dajú vyriešiť (za mňa by som odporúčala Žena si preje, aby jí muž rozumel http://www.databazeknih.cz/knihy/zena-si-preje-... a Láska a vojna http://www.databazeknih.cz/knihy/laska-a-boj-84911 )
.
držím ti palce, nech v tom boji vyhráš a nech je jeho dôsledkom to, že si budete s mužom viac rozumieť, že sa budete mať radšej a vyjdete z neho posilnení 😵
@sophiaso vieš čo ? To čo si prežívaš som takmer identicky prežila aj ja. Len ja som porodila na konci druhého ročníka. Vydala sa, bola som presne tam kde ty. Školu som dokončila, po rokoch sa s manželom rozviedla , znova vydala a porodila ešte dve deti ( mám ich 4 ) . Takže ako mladá a slobodná a pri peniazoch som nikde v podstate až tak nebola ... hrozná predstava že ? Mám 41 ,
A vieš ako sa mám dnes ? Dobre. Svoj život nepovažujem za nijak premárnený , nijak nevyužitý , darí sa mi a to čo som neurobila ako slobodná začínam robiť teraz a to ako s manželom , tak aj sama s kamarátkami . Život ti predsa neskončil 🙂
nečítala som diskusiu ani nepostrehla vek dieťaťa, ale predpokladám, že si na MD a prepína ti...normálne tak klasicky, ako každej žene na MD 😅 😅 😅 prepáč, ale nepostrehla som ani žiadny problém, to je život, nie problém, čo popisuješ ty, len sa nudíš a dolieha to na teba v soc. izolácii
je toho na teba dosť, to mi je ľúto. ale určite nepočúvaj jeho sprosté reči. nechaj ho na celý deň samého s dieťaťom a rozbombardovaným bytom a nech si to vyskúša. povedz že proste potrebuješ ísť do kaviarne dorobiť školské veci inak neurobíš skúšky a je to pre teba dôležité, tak nech si nájde 1 deň v týždni aby sa staral o všetko doma on. a bez rodičov. nech si to vyskúša sám aké to je!
@sophiaso robíš veľa vecí naraz (bábo, svadba, byt, škola a ešte aj vodičák), neorganizovane a potom si to ani nevieš užiť....skús sa trochu uvolniť, poľaviť, zastaviť sa a vážiť si seba a život - kľudne nechaj neporiadok, neožehlené, no a čo? manžel si to možno ani nevšimne, skúšky a diplomovka sa ti budú robiť lepšie a rýchlejšie, keď nebudeš v strese, nezariadený byt - ver mi, keď bude zariadený nebudeš šťastnejšia - radšej choď s dieťaťom na prechádzku na ihrisko, do detského centra, stačí na hodinku, tá sa isto počas dňa nájde a hneď si nájdeš aj kamarátky-maminky, možno aj s takým istým dieťaťom a starosťami ako ty - skús ráno vstať a usmievať sa na svet, hodiť malichernosti za hlavu, ste zdraví, si inteligentná, máte čo jesť, kde bývať..aký bude manžel rád, keď nájde doma kľudnú manželku🙂...inak ja som mala na štátniciach už bruško s druhým bábom, nastupovala som na ďalšie štúdium a bývam ďaleko od akejkoľvek rodiny a dalo sa to 🙂
@sophiaso zmien si mala v poslednom čase veľa, treba počkať, nesiliť to, časom sa utrasie... Školu dokončíš, treba odrátavať týždne a mesiace, keď vidíš koniec, je to OK. Tiež som dorábala školu popri dieťati, ale malá sa narodila v januári a štátnice som mala v júni, tak to bolo len pár mesiacov. A teda musím povedať, že napriek tomu, že sme malú plánovali a mali ju až po 30.-tke, nič ma asi neprefackalo tak, ako tá zmena, čo po jej narodení nastala. Nemožnosť naplánovať si 20 minút dopredu, cez deň veľmi zle spávala, večer koliky... Keď sa to ako-tak utriaslo, tak si manžel zlomil na futbale rameno (malá mala 4 mesiace) a skončil na mesiac s rukou prifačovanou k telu... no zlatý. Tak som okrem malej obskakovala aj neho 🙂 Keď mi vtedy mama povedala, že vydrž, keď bude mať malá 3 roky, už bude dobre, myslela som, že ju zakusnem... zdalo sa mi to vzdialené ako 4. galaxia vpravo od Marsu... O mesiac bude mať malá 4 roky a ani neviem, ako to prefrčalo 🙂
@sophiaso to cce iba cas a niekoho komu sa mozes vykecat. Ja som bola tiez v podobnej situacii. Vies, treba brat do uvahy to, ze pre manzela je to tiez velka zmena, mat dieta. Uz nie je stredobodom pozornosti on, ale dieta. My sme si s manzelom obaja dokoncovali vysoke skoly ked sa nam narodilo prve dieta. Zili ame v zahranici, takze ziadna pomoc od rodiny. Manzel pracoval a ja som bola doma necelych desat mesiacov a potom sme sa pri synovi striedali. Syn nechcel skoro vobec spat takze som bola absolutne vystavena, zaspala som uplne hocikde. Teraz mame dve deti a je pravda, ze to zvladam lepsie nez ked som mala iba jedno. Manzelovi tiez dost dlho trvalo kym sa vzil do ulohy otca a zmieril sa s tym, ze uz nie je najdolezitejsi. A to, ze ti zoberie dieta na cely den prec je uzasne. Ja som bola bez deti iba v case ked som bola v praci, inak ich mama stale ja. Tak ked ti dieta zoberie niekam neupratuj, spi, oddychuj, rob nieco co ta bavi. Uvidis, postupne bude viac casu na seba a aj na manzela a vztah sa utrasie. Nebude to ako predtym, ta velka zamilovanost, ale vyzretejsi a v mnohom krajsi vztah.
@sophiaso Ja neviem, tvoja situácia znie veľmi náročne... Ale sú to všetko tvoje rozhodnutia. Píšeš že ste riešili svadbu, robila si si autoškolu... Obidve sú to veci časovo náročné a o financiách ani nehovorím... a podľa mňa zatiaľ pre vás s krátkym efektom. Neviem do akej mieri ti je potrebná autoškola práve teraz, ale napríklad svadbu ste mohli odložiť a radšej aspoň z časti zariadiť byt nutnými vecami, ktoré ti denno denne asi chýbajú a prípadne si dopriať dovolenku, relax. Tak by som to asi riešila ja.
Tak isto si vôbec ale vôbec neviem predstaviť mať dieťa s niekým s kým som predtým nežila. To je ozajstný hazard so vzťahom podľa mňa. Nikdy nevieš aký ten druhý je ak s ním nežiješ, nie to ešte dieťa v takej situácií. Navyše frustrácia z toho že si nemala kedy cestovať, užívať si ako zárobkovo činná a slobodná... Proste ti to fakt nezávidím a aj ťa obdivujem alebo skôr nechápem, že si si dieťa nechala v takom rozpoložení a s takými plánmi a všetko si tomu obetovala 😖
Tvoj muž je podľa mňa v pohode, ak bol ochotný sa zobrať a riešiť bývanie tak stojí za to to s ním nezahadzovať aspoň čo sa týka zodpovednosti za dieťa, za vás. A aspoň pokiaľ študuješ popri dieťati by som ja osobne starostlivosť o 90% vecí ohľadom domácnosti nechala na chlapa... To neviem prečo si takto neporiešiš. Však už starostlivosť o dieťa je práca na plný úväzok a do toho škola, posledný ročník, štátnice... to je plný úväzok číslo dva...