Odpustenie verzus zabudnutie

Ahojte! Zaujíma ma názor nestranných ľudí na môj problém. S priateľom sme spolu skoro dva roky, čakáme bábätko. On už má syna z predchádzajúceho vzťahu. Zo začiatku sa tešil na bábo, no čím ďalej, tým viac bol ufrflaný, nespokojný, negatívny. Snažila som sa dostať z neho, prečo sa tak správa, ale viedlo to len k ďalším hádkam, nepochopeniu, k strate komunikácie. So všetkými našimi problémami sa zdôveroval svojej matke, mne samozrejme nepovedal nič. Až raz pri ďalšej hádke vysvitlo, že u neho doma ma ohovárajú za chrbtom. Napísala som preto jeho matke, čo má proti mne. Odpísala, že už ju nebaví počúvať, aká som lenivá, darebná, nestarám sa o priateľa, ani o jeho syna, stále sa venujem len kamarátkam a kašlem na domácnosť. Jasne mi napísala, že mám dať jej synovi pokoj, lebo ho iba trápim a najsmutmenjšie bolo, že naše dieťa nikdy nebude považovať za svoje vnúča a nech sa neopovážim dať mu ich priezvisko. Z toho som zostala veľmi zaskočená a zároveň ma to najviac ranilo, keďže vždy som sa starala o domácnosť, chodila do práce až do nástupu na MD, jeho syna som brala ako za svojho, predstavovala som si, že budeme krásna rodina. Po týchto slovách som priateľovi povedala, že si beriem svoje veci a on sa vyjadril, že nič zlé neurobil. Ja som odišla k mojim rodičom a s odstupom času mu všetko došlo, uvedomuje si, že mal stáť za svojou rodinou, nie "plakať" doma matke. Ľutuje, že ma nechal odísť, sľubuje, že sa zmení, polepší, že budeme krásna rodina, s mamou sa za to nebaví už vyše mesiaca. Lenže stále mám pocit, akoby to bolo ako na hojdačke. Raz je milý, zniesol by aj modré z neba a vzápätí na to je nervózny, negatívne naladený, podráždený. Priznávam, veľakrát bolo z neho cítiť negatívnu energiu, je poznačený ešte z predchádzajúceho vzťahu, ktorý mu nevyšiel... O domácnosť sa vždy vedel postarať, ale najviac ma mrzí, že kým som od neho neodišla, nezaujímal sa, ako sa vyvíja bábätko, ako sa mám ja, málo som od neho počula niečo pozitívne. Teraz by chcel vrátiť čas a zmeniť všetko, čo sa stalo. Lenže sklamal mňa, moju dôveru, aj dôveru mojich rodičov, ktorí ma prijali. Tí ho nechcú ani vidieť a povedali mi, že je to zlý človek a že ak sa k nemu vrátim, nebudú ma už viac poznať. Ja plánujem zostať s rodičmi a uvidím, či sa niečo z jeho strany zmení alebo nie... Bojím sa, že znova bude chvíľu dobre a potom sa to vráti naspäť do tých istých koľají. Prežili sme spolu aj veľa pekných chvíľ, no tie smutné zatienili všetko dobré. On sa ohradil tým, že na vine je jeho matka, ale keby sa jej stále nesťažoval, nič by o našom vzťahu nevedela. Neviem, ako ďalej, bábo o chvíľu príde na svet a takto som si to nepredstavovala ani v najhoršom sne :(