Odvaha na rozvod
V prvom rade by som chcela oslovit tie maminy/zeny, ktore zazili rotvod, pripadne aj take, ktore sa nakoniec nerozviedli, ale mali doma velke problemy ci krizu. Pretoze je podla mna velmi tazke pochopit niekoho, kym nie sme v jeho situacii, velakrat som to sama zazila.
V skratke, sme manzelia viac ako 10 rokov, ale uz asi 4 roky mame dost velku krizu, ktora vyustila az v odcudzenie. V poradni sme boli, ale problem je v tom, ze ja som strasne makka a dobrak, manzel je naopak malo citlivy a niekedy az agresivny typ (neprejavuje fyzicky, ale je velky kritika a negativista, casto neovlada svoje pocity). Jeho spravanie je tak trochu ako z knihy o psychickom tyrani. Chvilu je vsetko v pohode, potom ma svojim spravanim zlozi na lopatky. Prezivam strasne obdobie vtedy, mam z toho uz bolesti brucha a depresie. Avsak po par dnoch vzdy otoci a tvari sa, ze je vsetko v poriadku, prejavuje naklonnost a pod.
Mna to ubija, ale neviem to zmenit. Je to silno zakorenene v nom a ani akekolvek moje snahy nefunguju dlhodobo.
Rozumovo citim, ze tu ine vychodisko ako rozvod neexistuje, inak skoncim casom na psychiatrii ja.
Na druhej strane vsak citovo rozvod nechcem, mam ho rada, hoci sa hnevam ako mi vie ublizovat. Ale vie byt aj dobry, zazila som s nim vela pekneho, hoci aj vela tych pomyselnych faciek, ktore mi ublizili a zanechali trpku spomienku v srdci.
Vzdy som tuzila po uplnej rodine, na zivot a na smrt. Na jednej strane mam chut to uz ukoncit, na strane druhej nemam odvahu. Placem vzdy ked si uvedomim, ze to musim urobit, ak uz sa nechcem nechat tyrat. Citim uzkost, ze uz nebudeme spolu, ze nebude mama a ocko, ze si budeme deti podavat, nebudeme travit spolu sviatky, skratka uz nebudeme rodina. Strasne ma to boli, preto vzdy zapochybujem, ci urobim dobre, ak poziadam o rozvod.
Zeny, ktore ste nieco podobne prezili, ako ste to zvladli? Kde ste vzali odvahu? Ako dlho vas to este bolelo, prejde to niekedy? Momentalne sa citim ako keby mi niekto umrel, uz nikdy nebude to, co som si vysnivala, co som chcela pre svoje deti. Neviem ako z toho von, potrebujem trochu dodat podporu, ze sa to da zvladnut. Ze sa da opustit niekoho, koho v skutocnosti opustit nechcete, ale viete, ze musite.
Dakujem za kazde pochopenie, kiez by taketo problemy obchadzali rodiny, no zivot je nevyspytatelny.
@klaudi31 zaberie to na kratky cas, kedy pan dokonaly zahra divadielko, ako ju miluje, ako miluje deti a co by bez nich robil, kupi jej kvet, bude hrat vzorneho manzela, az do okamihu kedy si vsimne nejaku somarinu, za ktoru si manzelka zasluzi sprsku nadavok a prednasku o tom, aka je neschopna. Manipulatori su vacinou velmi inteligentni a oblubuju prave take submisivne povahy, ktore sa boja postavit na odpor. On si je vedomy toho, ze ju ma v hrsti. A to mu staci. Ma navarene, upratane,..... Viac nepotrebuje. Je otazka, dokedy to "obet" vydrzi a ci je takyto model rodiny naozaj to najlepsie pre deti.
Úplne súhlasím so soldie, je to ozaj ohromne ako jej záležalo na manželstve a hľadala ako ho zachrániť.. miluješ svojho muža a to je to podstatné, máte spolu deti..utiecť, rozviesť sa je to najľahšie.. tieto čo sú tu porozvadzane sa rozviedli lebo muza nemilovali...láska prikryje každý hriech..skús metódu na kone, nič za to nedáš.. napr.ja viem že táto metóda by na môjho manžela zabrala s istotou..
Napíšem Vám IP.
@libawet Suhlas. Ale ked uz s nami sedel manzelsky poradca a psycholog, tak to asi vedel posudit. Preco by povedal, ze on ma problem, ze ma tyra? Ano, aj mne povedal, ze som slaboch, neviem povedat cloveku "dost!" ked sa mi nieco nepaci. To je zasa moja chyba. Ale je to snad taka chyba aby opravnovala druheho ma tyrat? Nadavat mi, ponizovat, robit ziarlivostne sceny, sledovat ma, nechat ma platit vsetky ucty a este nadavat na moje podnikanie? Neviem, co by si chcela od neho pocut. Samozrejme by ti povedal, ze on nema problem. Ze ja som vadna. Povedal to aj psychologovi a ten si ma preto zavolal raz samu a povedal mi, ze to nevidi dobre, ze tento clovek sa len tak nezmeni, lebo ani nevie o sebe, ze je psycho. Ako moze potom chodit niekam a liecit sa?
Tazko sa o tom hovori, lebo pre niekoho, kto to nema doma, je to len ako scena z filmu. Tazko pochopit, ze zena nie je truba, nedramatizuje a nevymysla si.
Ano baby, je pravda, ze som neista, ze by som potrebovala, aby to rozhodnutie urobil niekto za mna. Som zbabela. Bojim sa zodpovednosti, bojim sa, ze urobim zle, ze ublizim detom. Mam zo vsetkeho strach. Nie z neho, ale z toho kroku, kedze ide o vazny zivotny krok, ktory je nevratny.
@nikaeli je mi to ľúto že si prežila krizu v živote.. ale podla mojich skusenosti rozvod a kríza vo vzťahu je väčšinou o dvoch ľuďoch a je trochu aj chyba ženy že sa dobrovolne vydá za psychopata, lebo neexistuje šťastný vzťah, ktorý sa po svadbe mení na teror..len tak z nicoho nic. Nikomu nic zle neprajem, ale poznam manzelskych parov dost a dovolim si povedat ze vacsinou muz sklopi usi pre pokoj v rodine, lebo manželky sú dnes velke manipulatorky, citové vydieracky, sebavedome podnikatelky a vždy dosiahnu čo chcú.. opačný model veru by som musela dlhšie rozmýšľať..
@fiffinkaa Lenze my hovorime o inych muzoch. Dokedy by si odpustala a tolerovala muza, ktory dlhodobo nepracuje, cez dva roky nema ziadny prijem, ty makas v dvoch pracach, aby si poplatila ucty vratane jeho mobilu, on nepojde ani pre dieta do skolky, lebo to je zenska robota, on ani nenavari, nevyperie, nenakupi,... Lebo to vsetko je zenska robota. A co je jeho robota? Valat sunky na gauci pri telke s notebookom na kolenach a vecer, o jedenastej, ked ty padnes vycerpana do kresla ti este vynada, lebo mu ani nedas?? Ja som sa vydavala z cistej a uprimnej lasky a prisahala v kostole, ze ho budem milovat a vazit si a ctit. Neslubovala som, ze mu budem robit sluzku a znasat ponizovanie. On predsa prisahal rovnako ako ja. A ked mi pod vianocnym stromcekom bez darceka povedal, ze som povinna sa onho starat, uz som vybuchla, ze nie je moje dieta, na ktore beriem pridavky. Vratila som ho mamicke. Aky som mala podla teba dovod zit s nim dalsich mozno 30 rokov? Ja som na sebe makala cely zivot a makam doteraz, aby som sa mala dobre a nie na to, aby som zivila nevdacneho lenivca. Takeho chlapa nepotrebujem. A ver, ze som sa nerozhodla z vecera do rana.......
Tak nas prosim, vy, z dokonalych vztahov, neodsudzujte. Nechodili ste v nasich topankach, ani len netusite, co je to za teror, ked niekomu vadia krivo ulozene lyzice, ci meria centimetrom vzdialenost stipcov a zahybov na zaclonach. To su veci, ktore pred manzelstvom nemas ako zistit, ked este kazdy byva u rodicov. Aj my sme verili, ze budeme zit v rozpravke. Zivot vsak pre nas nachystal iny scenar a my sme museli hrat. Moja etapa skoncila happy.endom a verim, ze aj
@simona1981 a jej podobne zienky najdu odvahu a zvladnu tuto vyzvu na vybornu!
@nikaeli
Ako je ulozena hubka vedla umyvadla,ako je odoberane z masla v maslenicke,ako je polozena salka z caju, a za to terorizovanie radovo v dnoch.
A koniec toho vsetkeho som bola jedna nula.
Hlavne ze doma neprehol krizom slamky,cele roky. Vsetko,vratane muzskych prac som robila ja
:(
Ako vam rozumiem dievcata, presne to poznam. Vsetko robi zena a on len kritizuje. Az ked citam z vasho zivota, pride mi to ako psycho. Dlho som to nepovazovala za nieco patologicke a nenormalne, mala som klapky na ociach. Kto nezazije, nepochopi. Tiez som vzdy vedela povedat, aky ma kto vztah, ktory chlap ktoru zenu vyuziva a pod. A u seba som zlyhala. Nevidela som, co bolo zrejme uz od zaciatku. Lubila som ho a odpustala. Vzdy.
Dakujem vam velmi velmi za podporu. Pomaha mi vediet, ze nie som sama. Ze su zeny, ktore vedia o com hovorim (a nie je to zanedbany sex ci problem v komunikacii). Ze sa to da zvladnut. Ze neumriem sama a vyprahnuta. Snad to ustojim ako vy, ste silne a odvazne, moc vam drzim palce.
@simona1981 Aj ty to zvladnes. Prve kroky uz mas za sebou, rozhovory s nim, upozornenia, poradna, psycholog. Predychas, premyslis si co a ako. S laskou ulozis deti do hajan. Preplaces tajne nejednu noc. Dolezite je mat niekoho, kto ta podrzi. Rodicia? Kamoska? Hlavne nepovolit a neurobit krok spat, ktory ho zase vysadi na kona. Budes potrebovat vela sil. Ale zvladnes to!
@simona1981 veď si krásne opísala človeka s poruchou osobnosti, narcisticka povaha, žiadne emócie iba ja
A teba tak zmanipuluje, ze sa cítiš ešte vinna a vzťah nefunguje, lebo ty sa malo snažíš.Lepsie to nebude iba horšie tento príklad máme na ulici pán vo vysokej funkcií, milý na všetkých doma teror.Taky človek má nízke sebavedomie nedarí sa mu a svoju zlosť vybije na najbližšom.On nezniesol ani to, že jeho žena dostala v práci odmeny.Takeho teší, ked môže slovne urážať, napádať si neschopná čo sa ty chces rozvadzat neuzivis deti, ak nebude mať koho urážať vezmeš mu vietor z plachiet.Najlepsie je neodpovedat nevšímať si neprovokovať a čím skôr rozvod.Takyto človek sa nezmení a striedajú sa dní, keď sa kaja a dni,keď utoci
@fiffinkaa tomu never, že človek sa nezmení len tak.Ten náš sused o ktorom píšem po 10 r manželstva nevedel zniesť, že žena po MD dostala super ponuku z práce a začala viac zarábať ako on a zrazu on mal ísť po deti či začať doma normálne fungovať.Vtedy začalo osočovanie, že sa nestará o deti, má odísť z práce...vtedy to jeho ego neunieslo a začal útočiť ponižovať
Takže také reci,že dobrovoľne vydatá za manipulatora sú hlúposti nikto nevie čo ten druhý videl ako model vo svojej rodine, čo ho zmení, ako zvládne stresové situacie
@simona1981 nie si zbabela tvoj strach je normálny
Len nezabúdaj, že deti vidia ako sa k tebe správa a budú ho kopírovať.A buď si istá,že pritvrdi, ak zistí, že sa chces rozviesť a dá Ti to "vyzrat"lebo jeho ego nedovolí, aby si si to dovolila opustiť ho.
Milá "simona1981", pripájam sa k dievčatám ktoré Ťa podporujú, som jednoznačne za to aby si to ukončila. Podľa mňa si sa tak už rozhodla aj sama, lebo čo píšeš znie ako slová inteligentnej ženy a vieš už aj sama veľmi dobre, že už dosť, a tuná hľadáš už len odvahu. Tvoje rozhodnutie nieje náhodné, ani unáhlené, ani v hneve. Už máš dosť toho, cítiť sa ponížená, neschopná, možno škaredá, isto Ti takýto život nepridáva na sebavedomí. Ale musíš sa mať rada. Nezaoberaj sa už ním, musíš teraz myslieť na seba, buď si istá že aj Tvoje deti to pochopia. To nieje sebectvo, nemáš vôbec prečo mať nejaké výčitky. Starať sa o to aby nejakému .... bolo dobre to nieje Tvoja povinnosť, a už si sa snažila dosť a zbytočne. To že ho máš stále rada je ok, vždy lepšie, ako cítiť nevávisť, ale fakt musíš mať už rada hlavne seba. Ak si myslíš, že to niekto nepochopí a odsúdia Ťa, na to sa priprav a vykašli. Držím Ti prsty, neboj sa, teraz to vydržíš lebo vieš prečo, a potom bude lepšie, budeš mať v živote viac kľudu.
si silna, velmi silna. Uz si toto znasala dlho, co sa ti aj cudujem. Myslim, ze nastal cas, aby si aj ty v zivote bola stastna. Aby Ta mal niekto rad a aby ti to patricne prejavoval kazdy den, aj ked len malickostami. Drzim ti palce!
Dakujem, podla niektorych sprav som uz ani nedufala, ze sa tu najdu zeny, ktore ma pochopia. Ale ste uzasne.
Ja viem, co je spravne, len je to zastrete mojimi pocitmi.
Aj dnes som videla jednu rodinku s malymi detmi a tie deti bezali a kricali "tato tato". Az mi prislo luto, lebo aj keby som nasla casom dobreho partnera, toto uz nezazijem. A boli ma to. Tak velmi som chcela uplnu rodinu, snazila som sa urobit pre to vsetko, ale zial uz to nie je v mojich silach.
Je to cudne, ale uz teraz citim bolest, ked viem, ze to budu posledne Vianoce. Mala by som citit ulavu, ale ja citim bolest, uzkost. Je to normalne? Zazivali ste to aj vy?
Prvy krat tusim, co je myslene clankami, ktore hovoria o tom, ze rozvod je po smrti druha najhorsia udalost v zivote.
No dufam, ze budem vediet byt silna ako vy. Nebojim sa, ze sa o deti nepostaram. Bojim sa samoty, spomienok na zniceny vztah, bolesti, otazok od deti...
Drzte mi prosim palce, bude to najtazsie rozhodnutie mojho zivota.
@simona1981 nechcem sa Ťa dotknúť, ale veľmi sa ľutuješ. Sebaľútosť Ti určite nepomôže, naopak.
Život treba brať ako ide, nesnažiť sa zachraňovať niečo, čo nemá zmysel. Pri ženách, ktoré žijú s tyranmi sa hovorí o štokholmskom syndróme. Prečítaj si o tom.
Potrebuješ pomoc, lebo z Tvojich slov je vidieť, že sama to nezvládneš. Sú krízové centrá, ktoré poskytujú poradenstvo. Ohľadom rozchodov, rozvodov sú výborné videá od českého psychológa Jeronýma Klimeša, je na youtube. Ak o ničom budeš v kuse rozmýšľať, budeš to mať v hlave. To je ako keď si cvičila nejaké príklady z matematiky, keď si bola v škole. Dnes si na ten vzorec nespomenieš. Preto, lebo ho necvičíš. Tak je to aj s myšlienkami na čokoľvek.
Ty si nemala pekný vzťah. Z toho vychádzaj a na tom stavaj.
Hľadaj podporu pri ženách, ktoré od takých mužov odišli, tam môžeš nájsť cestu, ako z toho von.
Ja Ťa úplne chápem. Bola som vydatá 21 rokov a túto jeseň sme sa rozviedli. Návrh podal síce on, ale ja som nad tým uvažovala už asi tri roky. Tiež sa ku mne hnusne správal. Začalo sa to ignorovaním, nestála som mu za to, aby si zablahoželal na narodeniny, dal pusu, nič. Stále som bola nešťastnejšia a potom som sa aj ja zle správala, kričala som, robila scény. On sa ku koncu správal tak, že ma vyslovene provokoval a potom som ja bola za zlú a hysterickú. Ešte aj môj otec mi to v lete vytkol a to mám dobrého otca. Proste on sa tak vedel pretvarovať, že vypadal v pohode, ale pritom ma provokoval a tešil sa, keď mu to vyšlo. Keď podal návrh na rozvod, ani mi to nepovedal. Najprv som bola strašne nahnevaná, že to tajil, aj keď ja som už tušila, že sa niečo deje. Potom som asi dva mesiace plakala, bolo mi to ľúto, hlavne detí. Vtedy sekal dobrotu, tak som mala pocit, že sa to utrasie. Potom sa vrátil do starých koľají a zas bol odporný, tak som sa na ten rozvod začala tešiť. Postupne som sa s tým vyrovnala. Ešte stále bývame v jednom byte, chodí na týždňovky, tak sa to zatiaľ dá. Ešte nie som úplne slobodná, ale musím povedať, že sa cítim oveľa lepšie. Už od neho nič neočakávam, hádame sa oveľa menej, skôr sa vzájomne vyhýbame. Aj pred deti je to lepšie, lebo nastal kľud. Ja som teraz oveľa pokojnejšia a vyrovnanejšia. Keď v manželstve nie je láska a úcta, nemá to zmysel. Neviem si predstaviť, že by som s ním mala stráviť zvyšok života, keď ma tak deptal.
@simona1981 no, ale až teraz nám dávaš trošku komplexnejší pohľad na problém, napríklad, ja som nevedela, že už máte sedenia s poradcom, že už aj s manželom sa bavil a toto ste preberali. Tuná, na MK, jasné, nedá sa hneď všetko naraz napísať, prichádza to až postupne, takže môže prísť aj k nedorozumeniam. A tiež by som sa bála, urobiť takýto vážny životný krok ako je rozvod. Máte spolu už veľmi veľa vecí, majetkových, finančných, vzťahových za sebou, plus do toho deti, už ste si predsa len niečím prešli, niečo spolu vybudovali. Chápem, že hľadáš všetky cestičky, kde a na koho sa obrátiť, tak si sa ozvala aj sem a riešiš to už dlhšie pod inými témami, pretože je to naozaj veľmi, veľmi ťažké a záleží Ti na každom jednom detaile vášho vzťahu. Škoda, že to takto nevidí aj Tvoj manžel. To, čo si napísala, ako sa vyjadril aj u poradcu, ako sa správa k Tebe, ako všetko len kritizuje, neguje....je zlé a smutné, že v Tebe nevidí predovšetkým svojho partnera na život, že Ťa tak nepodporuje ako by si potrebovala a zaslúžila. Je to potom zaslepený hlupák a možno až rozvod mu otvorí oči a Tvoj definitívny odchod od neho. Prečo to tak len je, že keď je fajn ženská, tak je na h--o muž a opačne? Fakt už vzácna vec, kde sú obaja fajn. Myslím si ale, že keď sa rozhodneš a ten krok urobíš, bude Ti lepšie ako s ním, vo vnútri si silná žena, len on Ti v tom bráni a ničí Tvoje sebavedomie. Myslím si, že nebudeš mať problém, píšeš, že podnikáš, určite sa dokážeš postarať o seba a aj deti, Tvoj muž Ťa ubíja. On bude mať problém, keď zrazu zostane sám, pretože si neuvedomuje, čo pre neho robíš...ešte aby sa nestalo, že Ťa po kolenách príde prosiť, aby si sa vrátila a zasa apelovať na Tvoju slabú stránku. Nedaj sa ním už nikdy ovplyvniť, myslím, že si žena, ktorá potrebuje dostať zo seba von tú silu a poraziť tú slabosť, ktorá je len navonok. Drž sa a do Nového roka želám odvahu ( má to byť inak rok, ktorý práve ukáže tú pravú tvár všetkých vecí, umožní zničiť staré a nefungujúce, otvorí oči spravodlivosti, tak uvidíme...)
Aj ja ked som bola pred rozvodom som bola ako paralyzovana neschopna sa pohnut.tak som bola v soku z ex vycinov.az dlhsie rozhovory s kamoskou a inymi blizkymi ludmi mi pomohli sa roztopit. Presne viem o com pises ja viem podporit a poradit aj po dobrom aj nahucat len sebe som nevedela.musel prejst urcity cas aby som precitla a rozbehla sa.odbornici ti vedia lepsie analyzovat asi je to o nejakych stadiach ako pri strate blizkeho.napr ze po pohrebe sa ulavi a pod.
Baby ti uz vela dobrych rad napisali dufajme ze ti pomozu. Uvidis ze aj slnko vyjde aj tebe svita na lepsiu buducnost ale zacat si ju musis ty.verime ti ze naberies odvahu
Dáš too všetko neboj. Ja síce neviem, či by som mala síl s tým nejak bojovať, no isto to čas vylieči, len treba chcieť a veriť
@simona1981 ty si presne jak moja tetuska ktorá sa pred pár mesiacmi rozviedla..žila s takýmto človekom 30 rokov..držala sa pri ňom so všetkým súhlasila bola dokonca pre muža menej ako deti pretože oni si mohli robiť čo chcú a ona sa musela pýtať alebo si vypytovať niektoré veci týždne..na čo jej to bolo tak dlho? Aj tak sa nakoniec rozviedla tiež bola mäkká ako ty.. obliekala sa len ako on dovolil.. vytiahol ju bohužiaľ z toho až iný chlap a sama nechápe že existuje aj niekto kto sa o ňu zaujíma ako o človeka nie ako o sluhu.. myslím si že keď si nešťastná tak asi cítiš že potrebuješ spraviť veľký krok.. rozhodne je všetko na tebe nie tu na nás ale držím palce nech sa dobre rozhodneš ❤ pekne si všetko naplanuj, deťom to vysvetlis neboj sa niesi prvá ani posledna..ja som sa rozvádzala síce neprežila som roky s ním ale som vďačná za to že ma vymenil nič lepšie nemohol spraviť 🙂
@simona1981 Samozrejme že to zvládneš. Bude to najprv bolieť a budeš cítiť bolesť a prázdnotu ale keď postupne zistíš že život vie byť aj o smiechu ,šťastí a pohode samo sa to začne upravovat. Ja som tiež plakala pol roka vždy keď som si spomenula na to že už ďalej nevládzem, ale dôležité je si uvedomiť že to robis nie len pre seba ale aj svoje deti. Nechceš predsa aby mali takýto príklad o správaní otca k matke. Keď ty jeho správanie prezivas takto intenzívne, deti to prežívajú stokrát viac.
Rozvodom sa život nekončí. Aj keď si prejdeme rôznymi fázami.
Nás rozviedli pred dvoma rokmi v apríli a vo fáze už nikdy nechcem žiadneho chlapa som v ten istý rok v lete spoznala muza s ktorým teraz čakáme vytúžené bábätko a v januári máme svadbu. Nemal to so mnou ľahké lebo som bola hrozne rozbitá po predošlom vzťahu ale vydržal a stal pri mne aj keď som ho odhanala...
Chcem tým povedať že na každého čaká šťastie ,len si ho musíš vybrať. To rozhodnutie je na tebe. Držím ti silno palce.
@ostorha asi áno, ale aj tak mi jej objektívne nedokážeme poradiť. Môžeme len tápať, nikto nevie, ako to naozaj má a ako žije. Vieš, bolo by dobré poznať aj názor protistrany, no to sa tu na MK nedeje, alebo len vzácne, že by sa vyjadril manžel. tam môže byť viac problémov a myslím, na oboch stranách, nikdy nie je na vine len jeden. Autorka nám tu opisuje len svoj obraz, ako to vníma a vidí ona, nevravím, že jej neverím, ale - ako to vidí protistrana ? Až tam by sa to potom dalo posudzovať, toto je len jej subjektívny pohľad.