Oľutovali ste niekedy, že ste nemali deti?
Oľutovali ste niekedy,že ste nemali deti?
Tu ťažko nájdeš odpoveď na svoju otázku. Lutovat to žena môže ozaj az keď je v takom veku že to dieťa ozaj mať nemôže. A myslím že tu ich takých veľa nebude. 30-35 ročná darmo teraz napíše že neľutuje, keď o rok sa môže ešte rozhodnúť že dieťa chce.
@pipistrel13 Vobec nesuhlasim, ze KAZDEMU to pride luto. Zeny, uz pochopte, ze ozaj nie kazdy tuzi po detoch. Svoju starobu si vedia predstavit aj inak, nez s vnucatami. Vies kolko zien lutuje, ze ma deti? Ze ich len partner, spolocnost, rodina dotlacili do deti. Vies kolko zien/muzov je nestatnych? Len sa o tom nehovori nahlas lebo sa to nestretne s pochopenim. Svoje deti lubia, ale ano, vedia si zivot predstavit (aj v starobe) bez nich. Ja raz nerozumiem preco tu zeny pretlacaju iba svoj nazor ako to ony citia. Ked to citi niekto inak, tak je nenormalny a bude to lutovat.
@beata_k áno, aj tu sledujem dosť žien, čo napríklad jedno majú, lebo sa pritrafilo, považovali to že to tak má byť ak majú manžela, ale nenašli sa v úlohe matky, necítia sa v nej komfortne a samé sebou a dalšie nechcú určite. Samozrejme že nie sú totálne bezcitné, človek ked je niekto na ňom závislý a je s ním 24 hodín denne si vzťah vytvorí, starajú sa, doprajú dieťaťu. Rovnako ako sú tu aj také, ktoré pokým nemajú doma kojenca sú nešťastné a nemá ich život zmysel hoci už majú napríklad aj 4 väčšie deti a keby nebol prechod u ženy tak by rodili aj v 85tke aby stále mali doma nejakého kojenca, o ktorého sa treba starať. Ale mám pocit že inakosť sa netoleruje a pokým človek nejako vybočuje z radu či totálne dobrovoľne, kvôli okolnostiam alebo aj nedobrovoľne hned je čudný. Samozrejme keby to tak hodnotí 70 ročná babka beriem to ok, ale je smutné že tie predsudky majú aj mladé ženy ako tu čítam.
Je to diskutabilná téma a bolestivá pre ženy, ktoré deti mať nemôžu. Ženy, ktoré sa dobrovoľne rozhodli dieťa nemať? Je to ich rozhodnutie, ich život. Čo však neviem akosi pochopiť je, ako sa vieme niekedy navzájom urážať. Niekedy stačí jedno nevhodné slovo, aby sa téma uberala úplne iným smerom.
Otázka bola pre tie ,ktoré zo slobodnej vôle nechceli a nie nemohli!je mi luto,že to ide hadavym smerom pýtam sa preto,že kamarátka mi naznačila,že som si zničila život robiť niekomu otroka(ja mam2 detičky)! Ja rešpektujem rozhodnutie žien aj mužov a áno máme po 40!
Autor - chápem ťa. Tvoj zámer nebol niekoho uraziť. Užívaj si šťastie so svojimi detičkami 🥰!
Ťažko to znášajú ženy, ktoré strašne chceli mať rodinu, ale nenašli toho pravého partnera. Poznám aj ženy, ktoré sa rozhodli, že nebudú mať partnera a ani deti. Mali to ťažké s vlastným otcom doma v rodine, tak sa rozhodli, že oni takto žiť nebudú. A sú šťastné tak ako sú. Určite sa nájdu ženy, ktoré to ľutujú a aj ktoré to neľutujú každý sme iný máme iné priority, iné hodnoty..... Skôr sa stretávam s matkami, ktoré majú jedno dieťa dosť často má oslovujú, že jeeeej vy máte 5 detí a to sú všetko vaše? Hovoria, že oni chceli mať iba jedno a doteraz to ľutujú, že keby mali vrátiť život späť, tak by chceli aspoň dve deti. Takých matiek stretávam veľmi veľa. Často my to hovoria ženy po 50 - tke Ešte som sa nestretla však s človekom, ktoremu bolo ľúto, že má deti.
@tatianamaria A kto ti do oci povie, ze je luto, ze ma deti. Vyslovit take nieco v splocnosti je nepripustne. By ju zlyncovali.
Ja napríklad ľutujem, že mám iba jedno.
@beata_k to áno. Ale v tejto diskusii niekto napísal, že niektoré ženy rozpravali a ľutovali, že majú deti. Tak niektoré ženy to asi povedali čomu nechápem.
@ivkarel Myslím, že sa mýliš, lebo ja presne viem, čo v živote chcem🙂…A čo nechcem…
@tatianamaria áno mne to povedalo pár žien medzi štyrmi očami pretože došlo na takúto tému a ja som sa priznala že neplánujem deti mne to problém nerobí priznať to otvorene.Boli mladé,nemali žiadne info o tom aký to bude zaberák a ani moc neboli na materstvo len sa dali ovplyvniť okolím a mysleli si že ked porodia tak sa to zmení a nezmenilo.Síce vychovali ale nenaplňalo ich to
Ja napriklad nemam dieta, niekedy nad tym rozmyslam, ale priznam sa, ze je to skor pod tlakom "utecenia vlaku a co ak budem lutovat". Doteraz som nemala nikdy tuzbu mat vlastne, hoci deti mam uprimne rada. Nie som ani karieristka, ani cestovatelka, napriek tomu mam pocit, ze nezijem prazdny zivot, paci sa mi taky aky je, nemam pocit, ze mi nieco chyba. Navyse nikdy sa mi nepostastil partner, ktory by tiez po dietati tuzil, mozno aj to bol vyznamny faktor v tom, preco ziadne nemam. Ak sa nad tym zamyslim, tak ano, vidim tam vela dobreho, co by mi tato rola vedela zaisto dat, ale ako som uz spominala, predstavujem si samozrejme najlepsi mozny scenar. Pricom staci, ze dietatko by malo napriklad nejaky vaznejsi postih (mam viacero takych pripadov v okoli, ziaden z nich to neberie ako dar, ale obrovsku davku namahy, stresu a strachu z buducnosti, aj ked dietatko uprimne miluju) a vsetko by bolo uplne inak. Proste beriem to tak, ze sa tesim z toho, co mam, som vdacna za vsetko, take mi boli rozdane karty a s takymi sa posnazim prezit svoj zivot. Nenahovaram si to, ani to nie je nazor z nudze cnost. Lutost mi pride ako nesmierne zbytocna a destruktivna emocia.
@annkajanik Aj si sa zamyslela nad svojim prispevkom o maternici predtym nez si to vypustila do sveta? Si pomyslela na zeny, co nemozu otehotniet? Ako ich tvoj prispevok o maternici boli.
Ľutujem len jedno a to,že som nemala dve deti 😞máme jedno mat dve by bolo oveľa lepšie
@annkajanik rozumiem tvojmu názoru, ale nie všetci to majú rovnako ako my. Mojou celoživotnú túžbou bolo byt mamou, našťastie úspešne, ale neodsudzujem, nezazeram, neohrnam nos nad inými, ktoré nechcú, nemôžu byť matkami. Naozaj si myslím, ze ak to zena necíti, je lepšie sa nesiliť do tejto role, nepodliehat tlaku okolia, lebo tak to ma byt... Podľa môjho presvedčenia sa zemeguľa netoci a myslím, ze svet je pestrý a treba tolerovať iné názory.
ja to Ľutujem teraz, keď mám 38 rokov a som slobodná, ale chcem sa vydať a stihnúť asoŇ jedno...NIkdy som si nemyslela, že budem po tom túžiť, vždy som chcela byť slobodná a bezdetná, ale keď cítim samotu a keď vidím svoje kamarátky...
@annkajanik prepac, ale nezovseobecnuj. Mozno Ty si sa citila ako NIC. Ja som bezdetna z vlastneho rozhodnutia a citim sa skvele
Necitala som komentare, mam okolo seba vela bezdetnych parov, co ziju uplne spokojny a stastny zivot. Mam nad 40 rokov, aby bolo jasne. Polovica z nich dobrovoľne, druha skôr, ze nemohli. Ono je to podla mna tak, ze ak niekto zije super zivot bez deti a olutuje to az v starobe, tak je to ok, lebo zil trebars 50 rokov stastne, spokojne. Nepoznám nikoho, kto by to olutoval nejak zavcasu, naor v 30 ci 40 rokoch zivota. Cize olutovanie v 75 rokov na sklonku zivota je podla mna celkom ok. A zase mam naopak kopec kamosiek, ktore ziju nestastny nenaplneny zivot s kopec detmi, ktore budu mozno az v starobe stastne, ze ich mali. Tak co je potom v konecnom dosledku lepsie...?
@annkajanik Leonardo da Vinci, Matka Tereza a mnohí ďalší nemuseli mať deti, aby po nich niečo zostalo. Život môže byť naplnený aj niečím iným.
To je uplne rovnako zbytocna diskusia, ako sa pytat zien, co maju jedno dieta - ci to lutuju, a chceli aj viac, alebo nie.
A ze ti kamaratka naznaci, ako sama pises: ze si si podla nej znicila zivot, robit detom otroka - no to je ale jej vnimanie. Ty mas pocit, ze robis otroka? Ze je to “nasilu”?
Ja mam surodencov a NIKDY som od rodicov nepocula/nevycitila vyjadrenie, ze by sme im boli na obtiaz. Je to kazdeho rozhodnutie sa s vedomim, ze ano, na isty cas sa vzdavame osobnej slobody, vstavame kazdu noc k detom, nevyspime sa 5-10 rokov, je to zrazu ina forma zodpovednosti, pride ti do zivota novy typ strachu o dieta, ale zaroven ta dieta vela veciam aj nauci, zeny matky su dokonale v planovani casu a povinnosti, ja zrazu za den stiham tolko veci a skoro vobec ale nie som unavena, ze to ani ked som mala slobodnych bezdetnych 20r, som nemala tolko energie.
Ale nie je to navzdy, deti rastu rychlo, zrazu su na vysokej, maju partnerov, odidu z domu,… a manzelia/rodicia maju opat cas na seba, konicky…
podla mna je to hrozne, hlavne uvod temy, kde zeny pisu, ze kazdy bude lutovat atd. to je fakt bezcitne voci zenam, ktore deti z roznych pricin nemaju a chceli mat. neviem, ale myslim si, ze matky by mohli mat trochu viac empatie... a inak ano, sice to vyznieva hrozne, ale z biologickeho hladiska je to naozaj len mnozenie sa, mna to napriklad strasi, kolko ludi je na tejto planete, ako to geometrickym radom pribuda, az to bude neunosne a ked zacnu pokusy nieco s tym robit, mozno uz bude neskoro. poznam aj par, co si z tohto dovodu deti radsej adoptoval. a inak to je tiez fakt, ze verejne sa nikto neprizna, ze deti ho vobec nenaplnaju, ale tu sa takych tem najde viac nez dost, kedze sa mozu vyjadrit anonymne.
@annkajanik Ja mám synčeka, ktorého neskutočne ľúbim,napriek tomu si myslím,že môj život predtým nebol horší. Bol porovnateľný so súčasným.. teraz je to len iné.
A toto Ťa ,,trápi"", že Ti kámoška toto naznačila ?
Nie je podstatnejšie, ako to vnímaš Ty sama ?
Je to predsa Tvoj život a Tvoje rozhodnutie.
A koniec koncov nežijeme len pre to užívanie si, ale aj pre iné hodnoty, napr. aj to obetovanie sa - čo ona označila otroctvo - obetovať sa pre niečo/niekoho z lásky a s láskou je dobrý dôvod na plnohodnotný život.
@beata_k presne, milujem deti, aj byť matkou, nikdy ale by som nesúdila nikoho, kto sa rozhodol inak. Čo ak nemôže a sám seba presvedči, že to zvláda ? Aký zmysel má mu predostierať to, čo sám vie ???
@mirka414 presne na toto som myslela. Ze proste kazda zena/kazdy par ma svoje vlastne rozhodnutia. A nezijeme zivoty nikoho ineho, len nase.
Ja som napr. vzdy snivala o velkej rodine (sama z takej som), potom prisla realita, narodil sa mi syn, ma detsky autizmus, nastastie lahka forma, ale sme s muzom rozhodnuti pre jedno dieta. Je to extremne narocne, psychicky aj fyzicky. Zvladam to, dokonca som konecne aj schudla poporodne kila, nestazujem sa, ale realita je, ze teda mam dost 🙂 Mozno toto rozhodnutie pre jedno dieta neskor olutujem, a mozno budem v situacii ako ty, a mozno vobec nie. Je to absolutne individualne
Poznam zopar. Z tych starsich po 50tke jedna napr zije zivot snov, chodi po exotike, uziva si sporty, ma pekny vztah. Druha je na dochodku, nikdy nezila s muzom ani so zenou a do teraz tvrdi, ze vzdy bola rada sama a momentalne sa venuje dobrovolnictvu. Obe maju vela ludi priatelov a inej rodiny okolo seba. Ostatne su trochu mladsie, ale tie su bezdetne, lebo nemali stastie na muzov. Je to tak 50 na 50, nie kazdy je rodinne zalozeny a je to normalne.