On potrebuje šport a ja nie - kameň úrazu
Nikdy som nebola športový typ a dodnes ma šport nebaví. Chcem niečo robiť pre zdravie a celkovo čiže sa tomu nevyhnem, samozrejme nechcem doma kysnut..ale hovorím o tom že neprináša mi to nejaké uzasne pocity-skôr niečo typu vybaviť si to a hurá koniec. Skúšala som všeličo ale mám to so športom všeobecne, jednoducho som skôr taký pokojnejší kľudnejší typ človeka, nikdy som nevyhladavala dobrodružstva a niečo akčné. Mrzí ma, že za lepšie a zaujimavejsie sa považuje práve presný opak mna a ja teda automaticky pôsobim asi nudne, hoci mimo tohto si tak neprídem. No ale tu prichádza kameň úrazu
Mám dlhee roky partnera a vždy bol opak mna možno sme sa ako protiklady priťahovali. Ale teraz ked sme starší ( rozumej okolo 30) poslednú dobu si strašne lipne práve na športe a takomto vyžití. Akoby nič iné ani neexistovalo. Keď sa mame baviť o nejakých plánoch alebo aktivitách vždy len šport šport. Neberiem mu že chce žiť aktívne a niečo robiť pre zdravie aj dobrý pocit. Nechávam ho nech kľudne chodí s kamaratmi športovať, či už bicykel alebo korčule atd a potom počítam s tým že ked si toto všetko spokojne odbije príde za mnou a bude sa na mna tesir a spolu môžme robiť niečo iné. Lenže on zostal ako posadnuty, ked trebárs chcem niekam ísť dajme tomu na prechadzku do iného mesta, len tak na zmrzlinu kávu atd alebo wellness hneď mi povie že toto ame robili celé roky a že on nebude robiť stále takéto veci ako dôchodca, že to môže potom. Pritom mi príde uplne normálne že dvaja ľudia partneri robia práve takéto veci spolu. Veď s kamaratkou/kamaratom môžem ísť športovať ale asi Sa s ňou nebudem držať za ruky a prechádzať sa aleho lepiť sa na seba vo vírivke..
Naozaj pri všetkom vždy musí spomenúť len šport až si prodem ako nejaká vadná. Pritom som vôbec nepovedala že nepôjdem aj na bocykel len to nepotrebujem každý deň. A on o to viac zvýšil čas ktorý týmto veciam venuje, proste ked nejdem ja ide teda sám s inými ľudmi a stále menej je času pre nás. Kľudne po práci sa vezme a ide hneď športovať ( venuje sa viacerým veciam preto používam toto slovo) a nepovie si trebárs že okej tri dni v týždni sa bude venovať športu a zvyšné strávime spolu. Aj ja sa môžem prekonať a napr jeden deň v týždni pôjdem s nim ale nechcem aby tie zvyšné chodil potom sám a nakoniec zistím že nič iné aji nerobíme.
Už som mu povedala že pokial je u neho toto na prvej priečke dôležitosti a teda každý chceme niečo iné, možno by sme sa nemali trápiť kde jeden z nás vždy bude ukrátený. Ok to prezentuje takým štýlom že ako môžem takto žiť ako vyhasnuta duša bez života a ja si zase myslím, že s niekym iným by som možno nebola pod takýmto tlakom a žili by sme spokojne pretože by nebol takýto.
Toto sa týka aj dovoleniek- on by chcel robiť niečo akčné dobrodružné, ležať na plazí oddychovať ho nebaví hneď by sa šiel potápať, hneď vodný skúter atd no proste kadečo a ja zase nie..čím ďalej tým viac sa normálne hanbím a citom zle že z toľkých veci mám strach a na všetko hovorím nie až uvažujem o rozchode, hoci ho lubim ale neviem či toto prekonám. Chcem aby aj on bol šťastný-možno si nájde niekoho lto bude ako on a budú mat život nabitý kajdy deň aktivitami od vymysli sveta..a ja zase možno nájdem niekoho komu stačí menej, kto pôjde trebárs pár dni do týždňa do fitka alebo s kamošmi na bicykel ale príde za mnou a bude chcieť ísť na víkend na welnes aleho niečo take..pripadne na dovolenku kde nebude mat takéto veľké nároky..
Hoci sa mi páči typ chlapa akým je môj partner, čoraz viac riešim to ako ho ja brzdim, ako pre neho nie som dosť dobrá, ako mu iná môže ponúknuť viac a stráca pri mne roky života keďže deti ešte nemáme a ten čas sq dá naozaj využiť tak ako chceme .. nikdy som nemyslela že toto bude nás problém
Mňa by tie tvoje aktivity tiež nebavili a to som starsia (oproti tebe) zena, takže sa frajerovi vôbec nedivím, že športuje s kamošmi. Bud sa zapoj ,alebo si nájdi iného, lebo toto nebude fungovať ako si ty predstavuješ.
Nudí sa.Ste spolu 9 r bud budete mať dieťa, alebo to pôjde do stratena.Na kávy choď s kamarátkami.
Visiš na ňom a čakáš, že Ti bude robiť program.
Ešte napíšem, že poznám 2 páry s tak rozdielnymi záujmami, kde bol v hre šport u muža. Prvému páru manželstvo krachlo, ale tam bol dominantnejsi muž ako žena, robil si vo voľnom čase, čo chcel, nebavilo ho sedieť doma s malymi deťmi. V druhom pare sú obaja dominantni, ale skôr viac žena ako muž, je od neho o 5 rokov staršia. A tá si to nevie vynachváliť, ako si od seba cez víkend oddýchnu, že to je priam recept na šťastné manželstvo 🙂. A fakt pôsobia šťastne. Ako fungovali, keď boli deti male, neviem.
Ahoj, mám doma niečo podobne. V podstate bicykluje každý deň, naozaj vynechá len výnimočne. Takže ta úplne chápem. Máme deti a nič nemusí byt problém. Príde z práce, venuje sa deťom, sme spolu. Na bicykel začal popri deťoch chodiť počas ich spánku cez víkend, resp.keď som šla uspavat večer, počas týždňa. Odkedy deti zvládali sedačky, chodili sme sj spolu na malé cyklovylety. Už existujú sj vozíky, Takže môže aj veľa jazdiť, aj sa naplno venovať deťom. Nechodí na pivo, nemáme dom, okolo ktorého by zabíjal čas, venuje sa len rodine a tomuto hoby.
Ma veľa cyklo známych a ver tomu, že je dosť výnimočne, ak jazdia ti chlapi so ženami. Majú proste doma svoje protiklady. Je to úplne normálne. Môj takisto nemusí asfalt, cesty… skôr kopce, kľudne ide do tmy do lesa. Ktorá žena by to s nim dávala???
Dnes už jazdí veľa žien, to je fakt, ale to nie je kritérium pre výber partnera. Musí ta ľúbiť takú ak si a to si ujasnite. Hovor s ním o tom. Ci chce radšej inú, ktorá lieta ako sarkan, no ma kto vie akú povahu, alebo bude akceptovať aká si, lebo ta miluje.
BTW, môj naozaj jazdi skoro každý deň a stále máme čas pre seba a chce tým pádom aby som si aj ja dopriala nejaké aktivity pre zábavu, kvôli rovnováhe. To ti nikto nedokáže teraz odhadnúť, aký bude, keď sa stane otcom. Lebo su takí, co zoberú dieta do nosiča alebo cyklovozika a dve hodiny ich niet, no a potom takí, co ďalej vidia len seba.
Inak, bežne, keď majú cyklisti deti, tak sa dostanú na bike len ak žena da “priepustku” 😁 čo poznám ľudí, neodbiehaju len tak od deti ti chlapi. Poriešia rodinu, deti a potom, keď sa da, idú na bike. A medzi sebou lamentujú o priepustkach.
@ndrag áno chodí aj na súťaže teda turnaje kde sa idem na neho pozrieť čiže podporujem ho, ten samotný šport ma nijak neberie ale idem tam kvôli nemu pretože tam je a zdieľam jeho nadšenie keď mi potom o tom rozpráva. Nie je to tak že by robil len jeho aktivity a so mnou nič, možno som ho zle vykreslila alebo to napisaka tak že väčšina tu pochopila že ide cez mŕtvoly len aby športoval a nijak ho neudržím doma, to nke. Len proste že asi odo mna čaká že aj ja budem viac preferovať takéto aktivity a sama ich navrhnem lebo určite ho to ani nebaví ma donemoty na ten bajk volať. A keďže on sám si ho teraz ešte len kúpil tak trávi na ňom veľa času, doteraz to tak nebolo. Nemal ho = nechodil, ma ho= chce chodiť. Preto riešim ako to bude či z neho nebude nejaký fanatik 😃 dnes je napríklad zamračené je ešte v práci ale myslím že potom príde domov lebo hovoril že je unavený ( neverím) čiže asi žiadna športová aktivita dnes nebude
Nepochopila si môj príspevok. Ja som plne za športovanie s deťmi aj to praktizujeme, ale posadiť dieťa do vozíka mu nič nedá, to nie je venovanie je to sebectvo skryté za venovanie. Pre dieťa je určite lepšie keď ho zoberieš na odrážalo alebo bicyklik a aj keby ste mali byť len v parku, tak mu to dá viac ako pripútaný v sedačke kukať na otcov chrbát XY kilometrov. Aj to tvoje zbieranie hríbov ci opekacka su lepšie, aspoň sa prechádza po čerstvom vzduchu a ma dobrodružstvo. Dieťa kým vyrastie ,aby bolo akým takým partnerom pri športe trvá aj 10 rokov ,dovtedy sa len prisposobujes jeho schopnostiam.
@sidicek pardon asi som zle prečítala alebo si spojila lebo je tu už toho veľa 😃 ako vždy je to asi lepšie než nič, už len preto že teda vyjdú si von, bude vo vozíku potom možno sa niekde zastavia robia niečo iné ale samozrejme je lepšie keď aj dieťa niečo vykonáva
Alebo pól na pól keď už potom nevladze tak v pohode.. ja som tým skôr chcema povedať to že ja ako človek ktorý sám sa nevyberie športovať nevoem si ani predstaviť žeby slm sa prekonala keď budem mat dieťa a sadla na bicykel a dala si ho do sedačky a takto šla 😄 preto potrebujem mat pri sebe opačnú verziu mna, v tomto má taha napred a ja jeho zase v iných veciach
A ty si uzrozumena s tym, ze teda cas s dietatom budete travit oddlene? Lebo tak to bude. Dieta pojde s otcom na vylety a zbierat zazitky a ty budes doma?
@tinkavvv prečo by to tak bolo? Ja som len povedala že keby som s dieťaťom sama nevedela by som mu zrejme poskytnúť takéto aktivity lebo na ne sama nie som
Nebudem mat problém s dieťaťom a partnerom ísť-logicky tempo aj všetko bude prispôsobené dieťaťu čiže to zbladnem aj ja 😃a ktovie možno dovtedy sa vo mne ešte nejaký ten športový duch aspoň trosku prebudí, veľa mi naša posledná debata dala keď mi povedal čo si ako predstavuje pretože doteraz nehovoril nič a ja som si mohla len domýšľať
On odo mna nechce veľa, chce aspoň niečo. Lenže ja som nerobila nič, to je ten problém
Možno to vôbec nie je o tom športe, ale skôr máte prechodný vzťah a on sa nudi, tak hľadá zábavu mimo domu. 9 rokov bez nejakého posunu je veľmi veľa. Možno keby ste mali svadbu a dieťa, tak sa nenudite. Ja s mojím mužom sme absolútne rozdielni vo všetkom. On miluje bicykel, ja vôbec, on chodí do kostola, ja nie som ani pokrstená, atď. Ale my sa milujeme a hlavne od začiatku vzťahu sa nenudime. Za prvý rok vzťahu sme stihli zásnuby, svadbu, spoločné bývanie, sťahovanie do zahraničia a splodenie dieťaťa.
@sidicek myslíš? Keď zoberie dieťa na ihrisko bicyklom, alebo k vode, alebo za kamarátmi, alebo mu ukázať les, to nie je venovanie sa? Tvoj muž robí s deťmi montesori aktivity? Myslím, že tu nájdeš nespočetne množstvo príspevkov, kde ženy radia druhým, čo majú doma povalaca, aby ho s dieťaťom poslali von. Že žena potrebuje sj čas pre seba. Že aj muž sa ma venovať dieťaťu. Keď si môj muž bral každý deň malého na hodinu až dve do lesa v nosiči, maly chvíľu pozoroval, spoznával prírodu a potom sa vyspal na úžasnom vzduchu, myslím že aspoň tisíc žien tu z kona by somnou menilo, aby sa ten ich takto venoval dieťaťu. Ale to je prístup akčného muža čo potrebuje byť stále vonku a hybat sa, asi sa inak venujú taki čo musia každý deň zapnúť tv a hľadať život tam.
Neboj, ani ja som nič nerobila kedysi. Nie je pravda, že by ste trávili čas s dieťaťom oddelene. Pôjdete spolu. My sa delíme kvôli tomu, že máme aj staršieho, ktorý ma aj úplne iné aktivity. Ale väčšinou ideme spolu. A prišla som nakoniec na chuť ak bicyklu. Kedysi by ma ani nehlo… teraz ma to baví. Tie výlety s rodinou sú úžasne.
@janickacrazy každý vzťah je iny a jd dolezite aby dvaja uznávali spoločne hodnoty-za mna je super byt rozdielni aby každý nás priniesol niečo iné tomu druhému ale v dôležitých témach sa zhodnúť. Neviem si predstaviť byt s niekym kde ja budem chcieť a túžiť po svadbe a chlap nie alebo opačne. Vidíte vy ste po roku stihli ako píšeš zásnuby svadbu, dieťa. Dá sa povedať že už to máš všetko za sebou a teda ta nič z tohto už nečaká, už v tom len žiješ. My sme spolu skoro 12 rokov ( tých 9 neviem prečo si vyvodila možno som sa niekde zle vyjadrila) a bývame spolu už dlho na to akí sme mladi, v podstate žijeme ako takí manželia😃ale zásnuby svadbu ešte nepotrebujeme nie sú to naše nejaké vrcholne hodnoty ale zároveň viem že raz to bude a je prijemne vedieť že ešte má tp len čaká. Možno o ro väčšie čaro to bude mat-nie robiť to keď lietajú iskry na začiatku keď je to všetko dokonale krásne uzasne ale práve po dlhom čase kedy dvaja sj spolu tak dlho že napriek všetkému aj zlému čo zažili atd si povedia ideme do toho 🙂 neberiem nikomu názor je to na každom vy ste to chceli tak ako to máte my zase inak.. pre mna ta svadba by nebola nejakou veľkou zmenou okrem toho že by slm bola oficiálne manzelka
@mamutka keby nemám takeho partnera tak by som asi ani nezacala ( možno keby som na tom nejak zle zdravotne alebo by som sa nemohla na seba pozerať, proste až keby ide do tuhého) ale takto som aj rada že mu na tom záleží- nevola má skočiť padákom ani nič podobne , len bežne obyčajne športové aktivity ktoré sa dajú robiť vo dvojici. Viem že keby ho teraz zavola kamarat a ja šiel by radšej so mnou. Hľadala som tu možno nejaké takéto odpovede aby som videla že aj iné ženy sú možno take ktoré to prirodzene nebaví alebo sa samé od seba k ničomu nemali alebo začali až vo vyššom veku .. to mi dalo nádej a cítim sa veru lepšie 🙂niekedy stačí malo 😃
No keď myslíš, ja ti tvoj názor neberiem. Ale byť spolu 12 rokov a nikam sa neposunut je pre vzťah náročné a mnohé páry to neustoja. My sme spolu 14 rokov, máme 3 deti a prežili sme spolu toho ozaj veľa. Len aby si sa raz tej svadby a dieťaťa ozaj dočkala.
@janickacrazy keby chcem mám to dieťa aj hneď ( čo sa týka toho že by neprotestoval, nie že moje telo to tak hbed zariadi aby sme sa nechytali za slovíčka 😃)
Nikdy neviete či nkekto za tých 12 rokov neprežil toho viac ako niekto kto je spolu menej a má dieťa a svadbu za sebou
Myslím že v spoločnosti sa moc lipne na názore že len toto je nejaký posun
Čo potom pary ktoré napr nechcú mat deti
To nie je nás prípad ale keby sme boli takí, nemyslím že by to automaticky znamenalo že mame horší vzťah ako ini
No samozrejme, že to nevypovedá o kvalite vzťahu, ale možno to pochopíš, keď budeš tie deti mať. To je úplne vyšší level spolužitia. My máme 2 deti ZTP, tretie s NKS, takže verím, že sme toho prežili dosť a sme trochu inde ako vy, ale to je úplne normálne. Nemyslím to v zlom. Len som tým chcela povedať, že možno je u vás len stereotyp. Neviem.
Ty spletas take zhovadilosti. Uz tu bolo popisane vsetko a ja ti zo svohej skusenosti poviem, že to pojde casom do sraaa... stratena. Ja som presne ako tvoj chlap, stale pohyb, bajk, hory, kopce. Kym boli decka malé, tak clovek ma nejaku zodpovednost, nemôžem sa ako matka utrhnut, na rozdiel od chlapa. Ale akonahle boli vacsie, tak som obcas vybehla aspon na vikend s kamoskou a teraz ked su uz dospeli, tak som stale v terene, sama, lebo ich to nebavi a ani mi nestihaju. A ver, ze sa časom odcudzite, co vidim, nebude dlho trvat. Ani deti nemusite mat. Nehodite sa k sebe.
Ide do extremu so sportom a Ty si ina...bud najdete nejaky kompromis aby aj on bol spokojny a aj ty, alebo asi potom radsej od seba. Je to ako hocijaky iny konicek...cas si musi zadelit...ak preferuje len sport a ty ides na druhu kolaj, treba sa porozpravat ako cgcete dalej fungovat.
Životom ,aký píšeš si z časti žijem ja s mužom a deťmi .
Pred štvrtým tehotenstvom som behavaka v prírode 6x do týždňa pod vedením trénera . Chodila som po pretekoch . Nebola som na prvých miestach ,ale bavilo ma to vzrušenie odbehnúť polmaratón ,či povedzme 30km po hore .
A muž bol buď s deťmi ,alebo šli sombou vedľa mňa na bicykli .alebo vieme teraz chodiť na bsjkoch celá rodina aj s detským cyklovozikom .
Chodíme často aj na turistiku ...
Väčšina teda 90% našich nedieľ sú strávené dktivne v horách ... Muž 41 , ja 35 . Deti 11 , 5 A1 rok .
Avšak minulý rok sa zistili u muža zdravotné problémi ,a nebolo už možné takto akcne behať ,a ja som mdld tiež 2 kovidy po sebe a len nedávno som pocítila ,že postkovidove problémy ustúpili .
Takže tej akčnisti je menej ..
No najstarší sa sám od seba vydal na športový smer plávanie ,plus ho začal baviť bicykel ... A tu vidím to ovocie ,že takmer 12 rokov vyrastá v prostredí ,kde je šport a pohyb braný denne a úplne prirodzene.
Vždy je to o kompromisoch , môžeš ho opustiť prísť tak o potenciálne úžasného starostlivého otca ,a nájsť si niekoho ,komu má svojom zdraví nezáleží ,a bude do seba pchať hranolky s burgrom ... Alebo možno aj nie .
Môj muž má mimo športu ešte jeden koníček ,ktorý zaberá veľa času a financií .no podporujem ho ,zaujímam sa o jeho aktivity ,rovnako ,ako sa muž zaujímal o moje ,v čase ,keď som chodila po pretekoch .
Skús sa s tvojim porozprávať .povedz mu svoje myšlienky , buď úprimná ,a nech sa vyjadrí aj on
@zafir01 to je pekné🙂 väčšina tu asi pochopila že ja chcem meniť jeho alebo že nechcem absolútne meniť niečo na sebe pripadne ze on je nejaký veľký fanatik ktorý sa mne neprispôsobi a vždy si bude robiť svoje a ja mu stačiť nebudem v tomto. Jeho meniť nechcem-mne sa páči ze je taký, ja to obdivujem. Mne je ľúto ze ja taká prirodzene nie som a musím na tom popracovať a otázka bola či ženy ktoré to majú tiež tak sa do toho časom dostali, či je možné ze ich to začalo baviť alebo to vždy zostalo len tak ze to robili pre nejaké kompromisy. To neni nútiť sa do niečoho nasilu a byt nešťastná, ja to chcem robiť z vlastnej vôle práve preto aby som uspokojila aj jeho a potom zase on mna v inom. To sú za mna kompromisy-urobiť aj to čo možno nechceme samí od seba ale nerobí nám to problém urobiť pre partnera aby bol šťastný pretože aj on potom zase niečo urobí pre nás. Určite by som nechcela aby on robil niečo čo by ho trápilo a opačne, ale to ze mne sa nechce sadnut na bicykel neni o žiadnej tragédii ze by som z toho mala depresie 😃je to skôr o pohodlnosti lenivosti a tom ze sa mi proste len nechce a nerobí mi to radosť ako možno iné veci, ale kvoli nemu pokdem a potom zistím ze vlastme aj lvoli sebe.
Tiež ho podporujem kam sa dá ísť odem sa aspoň pozrieť, napríklad v zime sme spolu šli na rybník on sa korčuľoval, ja sa samozrejme na ľade neviem ani som to neskusila🙂ale aspoň som tam bola s ním aj keď by som radšej sedela doma pri čaji, no bola som tam s ním a jemu určite istým spôsobom bolo ľúto ze sa nekorculujem aj ja lebo to mohla byt väčšia zábava
A ja n to vidí ako ? Vníma to medzi vami ako priepastný rozdiel ? Pretože z mojej skúsenosti ...okolo 30-35 sa veľa ľudí v mojom veku dalo na šport ,posilnil to aj kovid ,kedy začalo veľa ľudí bicyklovať a chodiť do prírody . A keď sa im blíži 40 a majú deti ,tak v tom active sport mode vydrzala len malá časť
Tak u nás to bolo naozaj tak, že ja som sa do toho vďaka nemu dostala. Mňa bicykel v podstate nikdy nebavil, radšej som trochu behala a mala aj iné hoby. Beh mi ale začal robiť problémy a keď drobec dorástol na sedačku na bicykli, začali sme jazdiť spolu. Úprimne, banujem, že som nezačala skôr. Je to skvele na kondičku, teda pokiaľ človek ide do kopcov. Tie zážitky, ktoré máme ako rodina, ked sa malý cestou vyškiera a pohojdáva v sedačke, robíme si pikniky a všeličo vidíme, to je parada.
Už ma malý aj vlastný bike, doslova sa do toho hrnie, lebo vyrastal s tým, že takéto zážitky a výlety su samozrejmosť.
Ja som tiež rada, že muž je takýto. Keby bol iný, ja by som spohodlnela, pozerala filmy, čítala knihy, malovala, pestovala kvety s pod. To všetko som zminimalizovala vďaka tomu, že sme takí akční. Ja som totiž mala dlho problémy s opuchmi nôh, nenašla som roky riešenie nikde, problémy s pľúcami podobne. Lieky nepomáhali, proste nič. Odpozorovala som, že bicykel v kopcoch, pravidelne a riadne na tvrdo mi v oboch problémoch veľmi pomáha. Pokiaľ sa prestávam hýbať, všetko sa zhoršuje. Tomu, že je muž taky akčný vďačím v podstate za to, že si dokážem riešiť takéto problémy. A ma to tak určite veľa ľudí. No keď lezia na gauči, ku prospechu im to nikdy nebude
@zafir01 nie,nikdy mi nedáva najavo že sa so mnou nedá robiť niečo adrenalínové a že keby bol s niekym ako je on by to vsetko robiť mohol..to sú len take moje myšlienky
On mi skôr len tak nadhodi že aha ako sme žili roky doteraz, robme už niečo pre seba nemôžeme len sedieť pred tv atd, venujme sa spolu niečomu pohybovemu
Čiže nie je to nič násilne ani radikálne
A ja sa mu len snažím vysvetlit že nikdy som nebola športový typ to sa zrejme nezmení motem sa len snažiť niečo robiť ale vždy by som dala prednosť niečomu inému 😃
Mám veľa kamarátov, triatlonistov , bezcov , bežkyne , ktorí cestujú po pretekoch aj mimo EU .a ich partneri nikdy nenasadli na bajk ( kamos kúpil frajerke elektrický ) ... A idú na dovolenku napríklad na kanárske ostrovy na lanzarote ..raj cyklistov ...ona sa opaluje ,on si dá svojich 120km .a potom si idú spolu zaplávať . Naozaj v mojom okolí takto funguje veľa párov ,ale aj celých rodín .
Ja tvoje prispevky citam, tak zbezne.. a teda.. je to same asi.. asi caka odo mna, asi toto a asi hento. Rozpravala si sa s nim o tom? Si si ista, ze on caka ze ty budes lietat s vrtulou v zadku a sportovat vsetko zaradom? Lebo popisali to tu na prvej strane, ako "nemate spolocne zaujmy", nemate co spolu robit atd. ALE to nie je pravda. A nie je to ani take podstatne. POznam xy parov, kde vooobec nie su obaja super sportovci, kde chlap velky sportovec ma doma normalnu zenu, co ako opisujes s nim a s detmi zbehne tak raz za tyzden na bicykel a tym to hasne. A nemaju absolutne problem. Na sutaze aj s detmi idu, stravia cas spolu, na dovolenkach, pocas beznych dni - chlap si odcvici a venuje sa zvysku rodiny. Vybavene. A jedna rodina je taka, ze idu na dovolenku (a zena aj sportuje dost) a proste potuka si po cele ked zacne on vymyslat aktivity sportove a ine, nech sa ukludni, dovolenkuje sa a valat si bude ona sunky na plazi a vybavene :D Proste prisposobia sa raz jeden raz druhy, ziadna katastrofa. Vsteky tieto pary maju rodiny a deti uz, detom sa treba aj venovat, ucit sa s nimi, klasicky rodinny zivot, nikto neprehana v nicom, deti su uplne normalne vedene k sportu. Co je super, kym zena si spravi nieco doma, deti si zasportuju s otcom atd... Ty sa silou mcou chces prerobit, na co? psychicke problemy tiez asi nepotrebujes a byt nestastna. Vyhod si taketo "prerabacky" z hlavy a funguj tak aby ti bolo dobre... Ty si svoje hobby pestuj, ked chces chodievaj do toho fitka, na bicykel, sem tam nejaka zmena spolu a vybavene. Moj hclap je rybar, bicykluje, lyzuje.. kolkokrat som asi tak bola s nim? Sme spolu 20rokov :DDD ked idem plavat prida sa alebo nie, ked idem do lesa tiez tak... Beriem to u nas tak, ze kazdy potrebuje aj svoj konicek, bez toho druheho, svoj cas pre seba.
A hlavne aj ON sa musi prisposobovat tebe, nie len ty jemu. Ani prehnane vymyslat, nie je v poriadku. Zivot je aj o inom ako o akcnom pobehovani a sportovani, len nech nahodou "nezastanem" na chvilu. Cize dohoda co robite, kedy spolu, co kedy osve... a ide to. Alebo to vobec neries. Lebo podla mna prilis analyzujes vsetko, prilis sa snazis. Asi si s tebou nezacal vztah, lebo si super sportovkyna...
Travis čas aj s kamarátkami?