Opakujúce sa problémy s manželom
ahojte baby,potrebovala by som radu,vlastne ani neviem ako mám začať.S manželom sme spolu 13 rokov,z toho sme 10 spolu chodili a 3 roky sme manželia.V čase,keď sme spolu chodili,bolo všetko fajn,manžel pracoval na turnusy,čiže 3 týždne v práci a týždeň doma.Keď sme sa vzali,tak to išlo dole vodou.Pol roka po svadbe prišiel o vodičák kvôli alkoholu,skoro som sa zrútila,pretože som si vždy myslela,že je s ním všetko v poriadku,ale zjavne som sa mýlila alebo on sa dokázal tak dlho pretvarovať.Fakt nechápem,ako som sa mohla tak zmýliť,ale mohlo to byť aj tým,že bol stále preč a za ten týždeň keď sme boli spolu,tak sekal dobrotu.Takže potom si našiel prácu doma,tak vtedy nastal problém.Zistila som,že si častejšie vypije ako má,bez môjho vedomia,keďže vždy vedel,že ja alkohol neznášam a ja som si myslela,že má nejaké zdravotné problémy,to som fakt bola naivná.Na naliehanie jeho mamy sa nakoniec priznal,že pije a sľúbil,že pôjde k lekárovi a vyriešime to.Lekár mu predpísal lieky,ale on si ich bral kedy chcel.Po čase som zistila,že si kupoval alkohol a skrýval ho v pivnici.Medzitým sme sa snažili o dieťa a dozvedel sa krutú diagnózu,že nemôže mať deti.A to ho ešte viac položilo a začal piť opäť,nechcel sa o tom so mnou baviť,je taký tichý tip,nevie sa o problémoch rozprávať,radšej ich dusí v sebe.Takže aby som to zhrnula momentálne je to stále o tom istom,mesiac,dva sa tvári,že nepije a potom opäť zistím,že pije,klame mi do očí,že nie ale ja to na ňom vidím.Nemám k nemu už žiadnu dôveru,proste viem,že keď ho nevidím,tak je opäť v tom istom kolotoči.Medzitým som otehotnela a myslela som,že sa zmení,ale nie,on jednoducho nevníma to,že ja sa trápim a stále viac ho preto neznášam,že hoci vie,že mi to prekáža aj tak nemieni s alkoholom prestať.Neviem,či má vôbec náš vzťah ešte nejaký zmysel.ja sa snažím ho pochopiť a chcem s ním o tom hovoriť,ale stále je to len o tom istom,že ja to chcem riešiť a jemu je to jedno,hoci mi chce nahovoriť že nie je.Už rozmýšľam aj o rozvode aj som ho s tým strašila,ale asi neverí tomu,žeby som to urobila.Jeho rodičia o tom vedia,ale nejaké rozumné riešenie neprišlo a ja už nemám silu čakať,kým sa zmení.A moji rodičia ho majú za super chlapa a myslia si,že je ideálny,hoci tiež vedia z časti aké problémy máme.Ako ďalej???
nemyslite si, tiez mam doma jeden beznadejny pripad a potom ten druhy. Nikdy mi neprestane byt luto, ze ten beznadejny sa aspon o to nepokusil. ale ten druhy ano. Jej manzel potrebuje motivaciu, a tou moze byt ona a ich dietatko. Lenze typicka slovac mne sa nepodarilo, tebe sa tiez nepodari, ja nemam nebudes mat ani ty. Namiesto podpory to tu mate hned vsetky vyriesene. 🤐
@1fifinka1 jej manžel mal v nej podporu 13 rokov, čo je dostatočne dlhá doba, mal možnosť sa liečiť, vykašlal sa na to, možno nemal dosť síl, možno si vôbec nepripúšťa, že má nejaký problém, ale dúfať v tejto fáze, keď pije potajomky a klame ju, že s tým niečo urobí len s jej podporou, je klamanie samej seba. Tu treba jednoznačne zakročiť rázne. Vôbec nie systémom - si ožran, vypadni z môjho života, nechcem ťa už ani vidieť! Naopak. Milujem ťa a chcem s tebou zostarnúť, chcem, aby sme spolu vychovávali naše dieťa, ale zároveň chcem, aby si ťa to dieťa pamätalo ako dobrého človeka a zodpovedného otca, nie ako klamára, ktorý skrýva fľaše a pije potajme. Viem, že to dokážeš, budem ti oporou, ale máš odo mňa poslednú šancu. Alebo absolvuješ protialkoholické liečenie, natvrdo, žiadne ambulantne a staneš sa abstinentom po zbytok života, alebo budem nútená podať žiadosť o rozvod. Uvedomujem si, čo hovorím, je pre mňa slovo rozvod ťažko vysloviť, ale tak, ako milujem teba, milujem aj seba a nadovšetko naše dieťa a nechcem, aby malo detstvo poznačené alkoholizmom svojho otca, to mu neurobím. A zároveň by som mu ukázala vypísané papiere na rozvod, aby mi bolo jasné, že to myslím vážne a dala mu lehotu na rozmyslenie - päť dní, týždeň, viac nie. v tomto by mal mať jasno, ak nie, nie je o čo stáť.
Písala si, že ako by sa cítila ona, keby sa jej niečo stalo a potrebovala by podporu, máš pocit, že muž, ktorý klame a potajomky pije by jej bol dostatočnou oporou? Ja si myslím, že skôr príťažou. Osobne som našťastie alkoholizmus nezažila, ale v širšej rodine áno, zničený život muža, ktorý pil, až sa upil k smrti, zničený život ženy, ktorá tisíc krát odpustila a k ničomu to neviedlo, je sama, nemá dôveru už k nikomu, dieťa skončilo na psychiatrii (už dospelé), druhé je zrejme odolnejšie, bolo staršie, tak to možno bralo inak, ako to mladšie. Po finančnej stránke celé zle, alkohol niečo stojí, pár krát vyhodený z práce -pre alkohol...Ťažko povedať, či by pomohlo zakročiť rázne a postaviť ho ešte v začiatkoch pred buď alebo, ale na jej mieste by som sa určite o to pokúsila, lebo sama videla, že systém dohovárania, prosenia nevedie k ničomu. Ešte som chcela dodať, že to nemusí byť v rodine, nepil nikto z jeho súrodencov, ani otec, ani dedo, všetci boli z toho nešťastní, ale zlý príklad v rodine nemal.
@cacianka ach boze,jedneho alkoholika si mala doma,a druheho si si našla,hoci už abstinuje,ale musi to byt strasne tazke pre teba na psychiku:( moze kedykolvek začať piť,je mi luto ,že si takto zrovna toto prežila a mala takeho otca,ked ani luečenia nepomáhali,tiež poznám vela ludí,čo chodia na iečenia,preliečenia a nepomáhaju vobec...
😒 😒
je to strašne utrpenie pre ich rodiny .( tieto závilosti su hrozne,ked s avratia z liečenia plní enntutiazmu,už nikdy,ae potom ptide silvester,narodky,oslavy ..tak si daju za poharik sampusu,a cely kolotoc znova,hroza a des,ako v mojej rodine som to nezažila,ale v priatelom sustavne :(
na to treba mat naozaj psychiku dost odolnu.
@marietuska až tak som si to nepripúšťala, že je alkáč - ked sme sa spoznali, nepil viac ako 13rokov, spoznala som aj jeho suchú partiu, kde som tak nejako cítila, že on to nadalej ustojí, väčšina z nich to zvláda,maxim. cca jeden ročne má namále. predtým som si hovorila že alkáča alebo hocijako inak potrafeného chlapa ani za nič, jedno manželstvo stačilo.
nejako ma veľmi nenapadlo porovnávať ho s otcom, ale ked sme sa spoznávali , veľmi sme sa rozprávali o minulosti, naozaj až do hĺbky, a nemala som pocit, že by v tomto bol slabý, tak sme sa postupne dávali dokopy. keby som zbadala čo len jediný náznak že mu očko blúdi na pohárik, tak ho vyhodím . má aj veľmi dobrého kamoša a kolegu, slúžia spolu smeny, on nepije o rok menej a navzájom sa podporujú a lebedia si v tom ako je im dobre že ich nikto nevidí naliatych, úplne ich rešpektujú a obdivujú a ako uznanie že to zvládajú dostávajú viac koláčikov a zákuskov a aj ked sú nejaké akcie, dostanú každý veľkú fľašu kofoly ! nemá problém mi naliať, objednať niečo mňam alko, ale ja si dám len občas, "na výročné sviatky".
nikdy som v jeho okolí nepočula že by sa mu vysmieval niekto že nepije a nedá si ani slzu, chvália ho.
ked sa ho aj terapeutka pýta ako žije a ako to zvláda povie jej že má 3 brzdy: seba, lebo by si to nikdy neodpustil že sklamal sám seba, mňa lebo by dostal liatinovou panvicou po lebeni a našich rodinných priateľov lebo by ho kamoš zavesil za vajcia do prievanu. 😀
veľmi sa chcel so mnou ženiť, túžil mať so mnou dieťa, lebo videl a cítil že by som bola naj matka, ale nemohla som mať deti ani predtým a čo už odznova riešiť ked je po 40.
tak si spolu žijeme a čakáme na dôchodok 😝 síce sa často jedujem, ako je nepraktický a neporiadny, ale aspoň za chlast to nie je...
@luciazen čítam tvoj príspevok spred rokov a akoby som čítala presne svoje slová... muž prestal s pitím??
@modernaskola písala som vám správu 🙂
@cacianka pre mňa je charakter, potknúť sa a spadnúť môže každý, dokonca viac krát a postaviť sa, ísť a už nespadnúť dokáže len silná osobnosť.