Partner s postihnutým dieťaťom
Ahojte, so svojim partnerom randim uz vyse polroka a mame velmi pekny vztah. Bohuzial, je tu jedno velke negativum a to fakt, ze ma postihnutu dcerku, je to skolacka na prvom stupni - nebudem menovat diagnozu, je to hlavne mentalne a suma sumarum, nikdy nebude samostatna. Priatel ju ma v striedavej starostlivosti a vyjadril sa, ze dalsie deti uz nechce, ze tato zodpovednost je na neho uz dost. Ja sama deti nemam a hoci uz nie som najmladsia, nie som este uplne "za zenitom". Nemat deti nebola moja volba, tak sa proste zivot vyvinul a hoci nerada, zvykla som si na myslienku, ze ich nemam a vidim v tomto zivote aj pozitiva (skor nez ma niekto obvini zo sebeckosti, nie nie je to cestovanie, ani kariera). Tieto pozitiva ale miznu v tom pripade, ze s partnerom ostanem a jeho dcerka chtiac ci nechtiac ostane aj mojim problemom. Vadi mi predstava, ze mne sa mat deti nepodarilo a mam na seba automaticky zobrat takuto dozivotnu tarchu za cudzie dieta, ktore bude vzdy viac na starost. Samozrejme je na tuto temu velmi citlivy. S byvalou partnerskou ma korektny vztah, ale komunikuju o dcerke spolu kazdy den, chodia spolu na terapie a pomaha jej casto az nadmieru, nakolko sa citi previnilo, ze s nimi nezije. Vsetko samozrejme chapem, ale zoziera ma dilema co dalej. Mala ma ma velmi rada, ja ju tiez, ale ine to je, ked sa s nou vidim raz za cas a ine je, ak by to malo byt denno dennou realitou. Partner je super, ak by tato zataz neexistovala, povedala by som, ze je to najlepsi chlap, akeho som kedy stretla. Ta zataz tu ale existuje a hoci sa citim hrozne za to vsetko, co tu pisem, nemam sa o tejto teme s kym poradit.
Ak by ste boli moje kamosky, co by ste mi poradili, pripadne co robili na mojom mieste? A ak ste nahodou boli v podobnej situacii, ako ste to riesili? Dakujem.
No ide o teba... partner môže byť super, ale áno, stále sa budete obaja starať o dcéru, ktorá nikdy nebude samostatná, čo je pribúdajúcimi rokmi stále ťažšie.. Možno teraz nechceš byť sebecká, lebo ich oboch máš rada... no ja osobne mám taký pocit, že možno o 10 rokov budeš tak nad tým premýšľať, že čo keby som sa vtedy rozhodla inak... možno by som mala vlastné deti... a časom si to možno budeš vyčítať
tá starostlivosť je určite náročná, ale nikde nie je napísané, žeby ste nemohli mať spolu zdravé deti.... osobne mám kamošku, ktorá má už 8 ročného chlapčeka, ktorý je na vozíku, s mozgovou obrnou, nedokáže ani hovoriť, komunikuje len zvukmi... a druhé majú krásne zdravé dievčatko... a dokážu sa krásne postarať o obe
Čo znamena, že samozrejme je na tuto temu velmi citlivy? Dá sa s ním normálne baviť, je k tebe otvorený? Či to máte skôr ako tabu tému?
@dorottka mam kolegynu, ktora druhym manzelstvom "vyzenila" takto postihnute dieta (uz vtedy dospele). Podla nej je to bolo nesmierne narocne, s byvalou manzelkou sa striedali v opatere a ona bola vzdy nestastna, ked ju mali mat opat, pretoze to pre nu znamenalo pohotovost 24/7. Vzdy sa k nej vsak spravala pekne a pred manzelom si radsej kusla do jazyka. Starostlivost bola coraz narocnejsia a nakoniec ju dali do ustavu - iniciativa isla z byvalej manzelky, lebo keby oni co len slovom spomenuli nieco take, ona by to zo zasady neurobila. Ona ma aj vlastne deti, ktore jej uz dali aj vnukov a jej novy manzel sa v nich vidi. kolegyna mi povedala, ze kebyze nema vlastne deti, do takeho to vztahu by nesla. Ty ak tuzis po vlastnom dietati, musis zistit, ci to partner nedopraje aspon jedno a ak nie, musis sa rozhodnut, co dalej.
Fu. Ťažká situácia. Je to obrovský záväzok, a je veľmi dobre, že sa k tomu staviaš takto racionálne. Nebola som v takej situácii, ale momentálne z môjho pohľadu by som do takéhoto vzťahu nešla. Tobôž, ak on už deti nechce.
uff no tak tuzis po dietati, partner ti to nechce dopriat, a mat na krku postihnute dieta a este k tomu cudzie... ja by som vycuvala urcite ....ale a to aj v tom pripade keby ten partner to dalsie dieta aj chcel 😅... predsa len sa venuje a asi aj bude venovat bytosti, ktora nikdy nebude schopna samoexistovat....
Nám sa lahko radi, ako poradíme lahko aj týranej žene, aby opustila svojho tryznitela, ale keď má dôjsť na lámanie chleba, dotyčná vôbec nemusi v sebe nabrať tu silu… určite by som volila rozchod a to aj z toho titulu, že viem, čo taka starostlivost obnáša a aké strašne obmedzenia to prináša.. Ja by som aj oželela to vlastne dieťa, ale mat taku záťaž na sebe, ako je postihnuté dieťa, by som nedala. Môže sa stat, že jeho ex otehotnie, odcestuje za pracou, umrie skôr a nebude sa môcť o ňu tým pádom starat a zostanete na to len vy dvaja, bez odpočinku, bez dovolenky, lebo si ziadnu neuzijete…
Tak zvol rozchod, ked ti jeho dcera pride ako problem. Najdi si bezdetneho a nebudes musiet riesit taketo problemy. Co ine sa tu da poradit?
@0kristina0 tu nie je problem dieta ako take, ale to, ze je postihnute, co je uplne ina liga. Deti milujem a nemyslim, ze by mi vadilo, ak by partner uz mal dieta, ak by to nebolo za takychto super narocnych podmienok.
@bluka2 to, ze je citlivy znamena to, ze akonahle tu temu nacrtnem, zacne byt velmi defenzivny a neda sa o tom vobec rozumne pobavit.
Dakujem vam pekne baby, velmi mi pomaha citat vase pohlady na vec. Je to velmi nelahka situacia a bojujem s nou. Vzdy som bola clovek, ktory vela volneho casu travil dobrovolnictvom, casto aj presne s takymito detickami, preto mi tato situacia pride ako dost velky paradox. Viem, ze zivot je aj o problemoch a nebojim sa ich vobec, mam toho za sebou dost, ale toto mi pride ako susto, ktore je na mna asi prilis. Najma z toho dovodu, ze hoci s temou mojej bezdetnosti som v podstate zmierena, ale je to stale citlivy bod. On dalsie dieta apriori odmieta, pretoze starostlivost o to prve ho udajne vycerpava, a to mi nepride voci mne vobec fer. Dakujem, ste super.
správna rada asi neexistuje...
čo by som robila ja. Ak by som mala menej ako 40 rokov, vo vzťahu by som ostala len pod podmienkou že budeme mať spolu dieťa. Vy nemáte post. dieťa stále pri sebe, striedate sa s jeho ex. Každý druhý týždeň máte relatívne volno...
Ak by partner už dieťa odmietal - zo vzťahu by som odišla. Možno to vyznie kruto a surovo, ale post. dieťa je obrovská záťaž pre rodinu. Budeš ako uviazaný pes o búdu...
Síce sa tento štát chvasce že čo všetko robí pre občanov a aj pre rodičov post. detí , ale v podstate nerobí nič. Existujú denné stacionáre, alebo týždenné - ale dostať dieťa do takéhoto stacionára je nad ľudské sily...
@deti95060810 no to je prave dalsi problem, ze striedavu starostlivost maju nepravidelnu, kazdy tyzden je mala u neho na par dni, ale malokedy vieme dopredu, ze kedy, nakolko je v tomto s jeho ex vraj narocna komunikacia. To ma tiez riadne vystavuje, lebo tazko hocico planovat.
@dorottka na tvojom mieste by som sa pozrela hlboko do svojej duse a zistila by som, ci o vlastne dieta mam alebo nemam zaujem. Ak by som o vlastne dieta zaujem mala, predostrela by som to partnerovi a podla toho sa zariadila. Mozno to dieta ani mat nebudes, mozno nestretnes vhodneho partnera. Ale tvoj sucasny frajer sa rozhodol aj za teba, ze dieta uz nie a ty evidentne s tym nie si stotoznena.
Musi byt tazke sa obetovat pre cudzie dieta a kvoli nemu sa vzdat myslienke na to svoje. Tvoj priatel si moze najst zenu, ktora o deti nestoji alebo nejake uz ma.
@dorottka to je jedna vec, ale tá jeho ex to psychicky nemusi dávať, preto sa dietata zbavuje skôr a je to nepravidelne, lebo je to pravda, že je to veľmi psychicky vyerpavajuce. Ja mám dve zdrave deti a tiež to nikedy s nimi nedávam a som rada, že ich môžem nechat mužovi a vypadnúť z domu.
Nesudim ťa.....ale podľa toho,že jeho dcéru označuješ ako záťaž si si odpovedala sama.
@kubkovamama uričte je na tom niečo pravdy, ale autorka nie je vydatá, je to len partner, s ktorým je len pol roka... určite by to bola zase iná situácia keby nastala tak, ako si ju opísala ty
ja by som to nedala, nech by bol chlap akokoľvek skvelý... mám len jeden život, čas plynie, druhá šanca nebude. samozrejme je iné keby sa to stalo mne/môjmu dieťaťu, vtedy nemáš na výber, ale ty máš na výber.
@zuzanka.zuzu Aj ja si myslím, že keď je na výber, tak si vybrať iného muža, hlavne ak by bolo možné mať svoje vlastné dieťa, nestrácať roky.
Možno by vám aj nejaká parova terapia pomohla si obom utriedit myšlienky a vidieť, či je tam možná nejaká spoločná cesta
A ešte tu hodím aj možno menej populárny fakt, ale v dnešnej dobe môžes mať dieťa, aj keby si nestretla toho pravého, keby si chcela
@dorottka nemôžeš čakať čo ti povie druhý , ako by to riešil na tvojom mieste.....ty si ty a ty to môžeš vnímať uplne inak, čo čo je pre niekoho záťaž pre iného byť nemus...ide o tvoj život, ty sa musíš rozhodnúť.....bud partner aj s postihnutou dcérkou alebo sa obzeraj inde, možno ešte nájdeš partnera s ktorým sa ti pošťastí dieťa alebo bude vychovávať zdravé dieťa.....ale ano dieťa terajšieho partnera by bol záväzok na celý život....možno by ešte stálo za úvahu, dohodnúť sa s partnerom že chceš aj vaše spoločné dieťa a dáš si urobiť testy či bude v poriadku...lebo ja ho síce chápem, ale je to sebecké z jeho strany voči tebe...
@dorottka urcite by som do toho vztahu nesla - uz keby som videla, ze ma partner postihnute dieta, tak by som vycuvala. Mame vo vzdialenej rodine postihnuteho chlapca - no, dnes je to muz, bude mu cez 40, takze zitie s postihnutym dietatom mam z prvej ruky. Kym je dieta male tak je to este aj roztomile, je to sice narocne, ale predsa len, tie deti prinasaju aj ked su postihnute pomerne vela radosti. Ked sa ale z dietata stane dospely clovek 20, 30, 40 rokov tak je to nieco uplne ine. Tam je potom vidiet ten markantny rozdiel, ze ine deti dospievaju, maju vztahy a zakladaju rodiny a maju vlastne deti. To je moment ktory uz u rodicov postihnutych deti nenastane. Pokial mas moznost, najdi si noveho muza a maj dieta s nim. Diky IVF mozes mat prve dieta v pohode aj v 45 rokoch.
Dobrovolne by som si nikdy nevybrala byt matkou postihnuteho dietata, aj ked len nevlastnou. Nikdy nevies co sa moze stat jeho partnerke. A dalsia vec je tvoje vlastne dieta ak je este moznost ze by si ho mohla mat, bude ta to vzdy mrziet.
necitala som prispevky ale ako matka inak obdarenych deti mi neda napisat. mna zaraza ze taketo dieta beries ako tarchu ☹ a zdrave by si tak nevnimala?? co ak otehotnies a sama budes mat postihnute dieta? tiez ho budes pokladat za tarchu? 😨 prepac ale ak sa na zivot s partnerom s takymto dietatom necitis tak daj od toho ruky prec, jeho dcera tu bude stale, s tym nic nespravis a je len k jeho dobru, ze sa o dieta stara a pomaha. bud to prijmi alebo si hladaj ineho
@dorottka tvoj partner už dieťa má.Ja by som túto tému otvorila, lebo jedno by som určite chcela a nechcela by som si nechať ujsť pocit byť mamou.
Trocha je zvláštne, že nemajú aspoň cca určené kedy dcéru bude mať veď tiež nie ste na spagate.
On sa Ťa nikdy nespytal či netúžis po dieťati?to, že on nechce som čítala...ešte stále si tu ty.
Sebecké nesebecke aj by som sa rozišla, alebo nech prehodnotí názor
V tomto prípade, by som hľadela len na seba...znie to kruto, ale ano...tvoj partner na teba tiez nehľadí, tak prečo ty....rozišla by som sa s ním...
@dorottka ty si sama napisala, ze jeho dcera je pre teba problem a to som ti napisala aj ja, citaj poriadne. Este raz, co tu chces poradit? Co chces od svojho partnera? Aby sa vzdal stretavania s dcerou kvoli tebe alebo o co ti ide ked sa s nim ides bavit na tuto temu. Urob tomu chlapovi laskavost a nechaj ho ist, niekde na neho caka zena, ktora nebude brat jeho dceru ako problem.
Ťažká situácia, čo ti hovorí hlava a čo vnútro? Nech sa rozhodneš povedzme aj pre rozchod, nemusíš mať žiadne výčitky, ani sa kvôli tomu cítiť zle. Proste si nalož toľko, koľko je v tvojich mentálnych silách.
Nedal by sa nejaký kompromis? Napríklad, ty mu pomôžeš s postihnutým dieťaťom, on pristúpi na otcovstvo po druhý krát. Nemusíš byť matka Tereza, ak sa na to necítis. Rozhodni sa tak, aby to pre teba pasovalo.