Partner s postihnutým dieťaťom
Ahojte, so svojim partnerom randim uz vyse polroka a mame velmi pekny vztah. Bohuzial, je tu jedno velke negativum a to fakt, ze ma postihnutu dcerku, je to skolacka na prvom stupni - nebudem menovat diagnozu, je to hlavne mentalne a suma sumarum, nikdy nebude samostatna. Priatel ju ma v striedavej starostlivosti a vyjadril sa, ze dalsie deti uz nechce, ze tato zodpovednost je na neho uz dost. Ja sama deti nemam a hoci uz nie som najmladsia, nie som este uplne "za zenitom". Nemat deti nebola moja volba, tak sa proste zivot vyvinul a hoci nerada, zvykla som si na myslienku, ze ich nemam a vidim v tomto zivote aj pozitiva (skor nez ma niekto obvini zo sebeckosti, nie nie je to cestovanie, ani kariera). Tieto pozitiva ale miznu v tom pripade, ze s partnerom ostanem a jeho dcerka chtiac ci nechtiac ostane aj mojim problemom. Vadi mi predstava, ze mne sa mat deti nepodarilo a mam na seba automaticky zobrat takuto dozivotnu tarchu za cudzie dieta, ktore bude vzdy viac na starost. Samozrejme je na tuto temu velmi citlivy. S byvalou partnerskou ma korektny vztah, ale komunikuju o dcerke spolu kazdy den, chodia spolu na terapie a pomaha jej casto az nadmieru, nakolko sa citi previnilo, ze s nimi nezije. Vsetko samozrejme chapem, ale zoziera ma dilema co dalej. Mala ma ma velmi rada, ja ju tiez, ale ine to je, ked sa s nou vidim raz za cas a ine je, ak by to malo byt denno dennou realitou. Partner je super, ak by tato zataz neexistovala, povedala by som, ze je to najlepsi chlap, akeho som kedy stretla. Ta zataz tu ale existuje a hoci sa citim hrozne za to vsetko, co tu pisem, nemam sa o tejto teme s kym poradit.
Ak by ste boli moje kamosky, co by ste mi poradili, pripadne co robili na mojom mieste? A ak ste nahodou boli v podobnej situacii, ako ste to riesili? Dakujem.
@0kristina0 problém je tu v jeho postoji, defenzívnom postoji, keď ona otvorí tému, ktorú nemôžu nechať pod kobercom. S takýmto prístupom ho šťastný vzťah skôr nečaká, ako čaká, jedine, že by si našiel submisivnu ženu, ktora sa bude s ním baviť iba na jeho obľúbené témy
@bluka2 no presne... lebo naozaj nie kazdy je vrucneho otvoreneho vseobjimajuceho srdca, ktore s radostou pojme vsetky deticky sveta. A kazdy rodic je citlivy hlavne na svoje dieta, s ktorym ma vztah. Nemoze automaticky ocakavat, ze kazdy novy partner bude milovat moje dieta ako vlastne.
Cize ktovie ako by sa zachoval v rovnakej situacii on.
Podla mna je od neho dost sebecke chciet, aby si sa spolu s nim starala o jeho dieta a tvoje vlastne ti nedopraje…to len taky moj postreh hned po precitani. Ja osobne, keby som na to isla vyslovene racionalne, rozisla by som sa s nim a hladala partnera, ktory deti chce. Vo vztahoch vsak rolu zohravaju aj emocie - u kazdeho je to v roznej miere. Takze tazko radit, ak ti ma potom pukat srdce 🤷♀️ Este je tu riziko, ze za par rokov ta mozu zozierat vycitky a smutok, ze nemas deti a mozes si svoju frustraciu vybijat na partnerovi, ktory vlastne bude pricinou tvojej bezdetnosti, co by dost negativne poznacilo vas vztah - ale to je len predpoklad, sice racionalny, ale opat vobec nezohladnuje tvoje emocie…
@kubkovamama tu ide aj o to, ze ON sa jednoducho rozhodol, ze dalsie dieta nechce. Ak by v tomto nebol taky radikalny, mozno autorka by k nevlastnemu dietatu mala uplne iny postoj. Od nej sa automaticky ocakava ze s laskou prijme cudzie dieta s postihom a nebude sa dozadovat vlastneho. Privela podmienok v polrocnom vztahu...
Vztahy by mali byt o kompromisoch a nie o rozhodnutiach jednotlivca.
@dorottka je to veľmi ťažká situácia a len ty sama si musíš zodpovedať na otázku, ci uprednostnia starostlivosť o postihnuté cudzie dieťa pred tvojim životom a možnosťou mat aj vlastné zdrave dieťa.
Mas v plane si ho vziať? Potom v podstate "vyzenis" aj to dieťa. Ked by sa im dvom nedajbože niečo stalo, budeš sa o ňu starať ty? Bavili ste sa aj o tomto? Lebo vieš, on môže byt akokoľvek super, ale toto ho do značnej časti jednoducho limituje a aj diskvalifikoval voči iným zenam (teraz netvrdím ze je s tebou len kvôli tomu, za ty mu to akceptujes).
A prepáč vyznieva mi od neho sebecky, ze on od teba očakáva, že ty sa automaticky budes starať, ale vladtne dieťa s tebou uz nechce. Moze sa stat, ze jeho ex povie, ze uz sa nebude starať a ostane u vás "na stalo".
Viem, ze to vyznieva sebecky, ale ja by som sa takto obetovať proste nedokázala... volila by som preto rozchod.
@kubkovamama nemusíš odpovedať, ale máš skúsenost s mentálne postihnutým dieťaťom? Ja osobne nie a fakt si myslím, že by som to nezvládla, ak by som ho teda nemala v bruchu a neporodila, že by tam boli tie chemické procesy. v živote som ale už mala dočinenia s analfabetmi a proste s ľuďmi, ktorým chýbalo logické myslenie, lebo bohužiaľ pochádzali z takého veľmi znevýhodneho prostredia. A bola to pre mňa záťaž, s nimi komunikovať a potrebovala som od toho pravidelne pauzu a držať si odstup, aby som si zachovala svoju pohodu. Ibaže oni majú tú striedavku takú nepravidelnu, čo je navyše stresovy faktor, že si ten oddych nemôžeš poriadne naplánovať a spoľahnúť sa na neho. Na začiatku diskusie som nevedela, ale teraz ako mi to lezi v hlave, viem, že v takejto situácii by som nevedela žiť, pokiaľ sa nejako nezmení. Spravila by som si taký zoznam, s čím by som vedela žiť a s čím nie. Prvý bod by bol, že si prosím s ex dohodnú pravidelný rytmus, ktorý sa bude meniť iba z vážnych dôvodov (výnimky) - je to v záujme všetkých, aj toho dieťaťa istá pravidelnosť.
@dorottka Ja by som vedome ani nesla do vztahu s niekym, kto uz ma akekolvek dieta. Proste tvoj priatel uz ma rodinu, ma zenu (aj ked spolu uz nie su manzelia), s ktorou ma dcerku, su rodinou... a proste zasahovat do cudzej rodiny - mne by to bolo proti srsti.
A dalsia podstatna vec, je uplne ok ukončiť chodenie, ked zistis, ze ti ten vztah nevyhovuje v takej podobe v akej je. Ty svojho priatela nelubis natolko, ze vies a si ochotna prijat aj jeho dcerku, a je ok, ze si to uvedomujes. Cize kebyze si moja kamoska, poradim ti to radsej ukoncit.
Máš právo mať aj ty vlastné dieťa, nekomplikovala by som si život postihnutým dieťaťom ak by nebolo moje.
@kubkovamama ja mam jedno zdrave a jedno postihnute, alebo ako sa tu casto oznacuju "obdarene" dieta. Zijeme s tymto "darom" uz par rokov a teda je to sakra pritaz. So zdravym synom by som nemala problem sama sadnut do auta vlaku lietadla a letiet hoc aj do ameriky a stravit tam s nim mesiac sama. S "obdarenym" synom mame problem vyjst aj pred bytovku a ked som na neho sama par hodinmam dost. Problem je ozaj vsetko, take malickosti kt ludi so zdravymi detmi ani nenapadnu a to este neriesime ani skolu... Nas zivot uz nieje ani nikdy nebude normalny, stres je 24/7. Takze si ozaj myslim ze tvarit sa ze dietatko ma narok na laskavu rodinu ti vymaze tie roky dni sekundy driny, stresu, strachu, nervov a x problemov je dost odveci. Praveze je na mieste ze sa autorka nad tym zamysla kedze to dieta nie je jej. A vlastne by bolo dovodom preco ona vlastne dieta nema, to by mohlo velmi negativne posobit na ich vztah v buducnosti. A to je to co si to dieta nezasluzi. Je ozaj velmi tazke milovat vlastne dieta ak robi veci kt ta oberaju o veskeru zivotnu silu, nie to este cudzie. Na to treba byt ozaj presvedceny ze toto je to co chcem a som ochotna sa pre to vzdat svojich poziadaviek
@dorottka bohužiaľ, ja nevidím žiadne pozitívum, prečo by som mala v takom vzťahu zotrvať, ak by som ešte k tomu bola slobodná žena bez záväzkov.. Máš milión iných možností..
Ahoj, jedno z mojich deti je postihnute a aj prave preto mam este dve dalsie. Isto rozumies preco. Mozno zmenit partnerov pohlad na dalsie deti. Co s nou, ked sa vy pominiete...
@dorottka odísť z kratšej cesty. Nie si úplne vyrovnaná s tým, že nemáš vlastné deti a už vôbec nie si vyrovnaná s tým, že by si sa mala vzdať kvôli cudziemu dieťaťu.
Neodsudzujem to, a hoci to možno nie je celkom fér, je to pochopiteľné. Ale nie je správne plytvať časom a emóciami - tvojimi, partnerovými, a ani tá malá si to nezaslúži.
Dakujem vam za vase nazory, vacsina z vas uplne pochopila, co je moja dilema a preco nad vecami tak vaham. Mate pravdu.
Pre ostatne - je mi jasne, ze takto neosobne to moze vyznievat vselijak, ale musim to trosku dovysvetlit. Nikdy som ani nahodou nepomyslela na to, aby sa s nou mal prestat stykat, toto nerozumiem, ako mohlo z mojich prispevkov vyplynut (?). Partner je dobry clovek, ale na 100% viem, ze on by so zenou, ktora ma postihnute dieta, ktore nie je jeho, nebol. Ked si to tak vezmeme, nechcel byt zjavne ani so svojim, ved koniec koncov opustil svoju rodinu, lebo atmosfera, v ktorej sa vsetko fixuje len na dieta, bola pre neho toxicka. Sam sa vyjadril, ze by nemal problem s "cudzim" dietatom, ak by uz bolo starsie a defacto samostatne. To, ze nechce dalsie dieta, to som si nie nedomyslela, mnohokrat sa tak vyjadril, dokonca ako jedno z mojich pozitiv vytiahol fakt, ze s touto temou netlacim, v minulosti uz iny vztah kvoli tomu ukoncil. Zdorazdnuje, ze nechce nic komplikovane, ja to respektujem, kazdy ma pravo chciet, co chce, kazdy ma iny level zataze, ktory unesie, to z neho nerobi zleho cloveka, a predpokladam, ze traumu z postihu dietata tu urobila svoje, len tu narazame na dve odlisne chcenia.
Co sa tyka toho slovicka "zataz", je to len slovo, vsetko v zivote do istej miery je. Ja si len postihnutie dietata neromantizujem. Kamaratka mojej mamy ma dceru s mentalnym postihom, ako male sme sa casto hravali a bola to super partacka. Postupom casu, ako starla, dnes ma skoro 40, bolo vidno, ako sa jej rodicia menia z energickych veselych ludi na utrapenu dvojku, ktorym dcera berie vsetok cas a energiu, pretoze sama byt nemoze ani chvilku. Jasne, ze ju lubia, ale omnoho viac rozpravaju o trapeni ako o radosti, co s nou bude, ako vsetko organizovat, proste v strehu 24/7. Preto sa tej buducnosti obavam. Nie z odporu, ale na zaklade skusenostami podlozenym raciom. Partnerovi aktualne s dcerou velmi pomahaju jeho rodicia. Aj tak je po kazdej jej navsteve zniceny. Nema s nou casto trpezlivost, a to este nie je v puberte, plus vacsinu zdielaneho casu je mala aj tak v skole. Neviem, co bude potom, ked uz jeho rodicia vladat nebudu a do skoly chodit prestane. O to dievcatko sa praveze aktivne zaujimam, nastudovala som si vsetko o jej postihu, plus som pre nu nasla specializovane centrum, kde sa jej konecne venuju a su aj pokroky - rodicov toto doteraz prekvapivo ani nenapadlo, za jej postih sa zial stale trochu hanbia a dost si strkaju hlavu do piesku.
A aby som odpovedala na otazku, co ak by sa mne narodila taka dcerka - Ak by bolo to dieta moje, samozrejme, bolo by to nieco uplne ine, vtedy clovek nema na vyber a dala by som do toho vsetko, co by som mala. Tu ale na vyber mam, a preto sa zamyslam ci to stoji za az taku velku obetu.
Dakujem za diskusiu, myslim, ze je to uz jasne, velmi ste mi pomohli utriedit si myslienky. Mozno dieta mat naozaj nebudem, ale viem, ze ak by to bolo z toho dovodu, ze to on "nedovoli", vratilo by sa to po case a nikdy by som to zrejme neodpustila ani jemu, ani sebe a vztah by to aj tak nevydrzal. Este raz vdaka 🙂
@dorottka ja by som vycúvala, ale ak by som chcela svoje dieťa.... Možno sa ti podarí stretnúť niekoho s kým si to splnis a ak nie, budeš vedieť že si sa o to aspoň pokúsila a nežila s človekom kt.dieta má a to mu stačí. Nech je zdravé či choré. Chápem že sa bojí asi aj o podobný scenár s druhým, ale o Tom je život. Ak nevyskúša, nezistí. Ja by som volila rozchod.
Nie preto že má dieťa, ale preto že nechce dať tebe dieťa, dopriať byť matkou. Ak po Tom vnútri srdca túžiš, čo túžiš keďže sem píšeš, tak by som to ukončila.
@dorottka ja ti este tak poviem, mam jednu znamu, dlhe roky mala vztah s muzom, on mal dve deti z predosleho vztahu, s nou uz deti mat nechcel. A ona si v tom nasla tie svoje “pozitiva”, o ktorych pises aj ty. Po skoro 20tich rokoch vztahu sa rozisli a hadaj co? Ona rozprava len o tom, ako sa debilom nechala zmanipulovat do pozicie “deti vlastne nechcem, je super nemat zavazky” a teraz ked ma po 40tke tak sa zakazdym rozplace, ze deti nema a uz ich ani nebude mat 🤷♀️
Myslim, že to vnímaš veľmi vyzreto. Ja by som z takého vzťahu odišla, nezvládla by som starostlivosť o cudzie postihnuté dieťa. Nech to znie akokoľvek sebecko, mám len jeden život a neobetovala by som ho cudziemu dieťaťu.
@kubkovamama pozerám sa na to z pohľadu ženy,ktorej by postihnuté nevlastné dieťa nevadilo.Ja jednoducho nechápem tu prízemnost v nás ľuďoch, brať "iné" deti resp.ludi s postihom ako príťaž.Nemaju právo na normálny život či už s macochami,macochmi?
asi nemáš žiadnu skúsenosť s post. deťmi že? Lebo inak ak nie si Matka Tereza by si takú blbosť nenapísala.... Ale ak si to chceš tak veľmi skúsiť napíš mi - môžeš prísť k nám na denný pobyt a zmeníš názor...
@dorottka za mňa určite nie. Nájdi si iného. Myslí na seba ,na svoj život... A toto by podľa mňa život nebol . Ale každý ako sám uzná
@bluka2
@deti95060810 mám,ale je to bezpredmetné,keďže autorka má svoje hodnoty,názory,skúsenosti a rozhodne sa podľa svojich predstáv aby ona bola spokojná a šťastná.Zato,že ja mám názor,že sa to dá zvladnut-podla stupňa postihnutia a diagnóz som napisala-neznamena,že som Matka Tereza🙏🤦Netreba to tu hrotit,jednoducho si myslím niečo iné ako väčšina žien a áno,zo skusenosti,nie že som si to vycucala z prsta.Nechcela som nikoho pohoršiť názorom,že sa to dá.Niekto to berie ako záťaž a neslobodu,niekto nie.To.je celé
Otazka je, ci by si s tebou nieco tvoj partner zacal ak by si bola matka s dietatom. Mozno on by urobil selekciu hned na zaciatku a nechcel by ta, tak ty mas pravo urobit rozhodnutie teraz, ked vies na com si. Vies, ze partnerovo dieta nedas, ved este ste len na zaciatku vztahu. A vies, ze je pre teba zranujuce, ze s tebou chlap dieta nechce. Tak ako on robi rozhodnutia v sulade so svojim komfortom, tak isto mas pravo na podobne rozhodnutia aj ty.