Partnerova dcéra nechce, aby sme mali vzťah
A on ma preto pred ňou skrýva. Vraj to chce čas. Mala ma 9 rokov. Ma to zmysel? Zbytočne mi píšete vytvor si s nou vzťah... Nedá sa.
Ako dlho máte vzťah? A ako dlho je rozídený s matkou svojej dcéry? Ak je to krátko, je to úplne logické. Ak by som mala dieťa, tiež by som ho s novým partnerom zoznámila až keby som si bola istá, že to je perspektívny vzťah a to po týždni nikto nezistí.
Rok? Tak to potom nemá zmysel. Ak ste spolu rok, to už je dosť dlhá doba na to, aby dieťa vedelo, že súčasťou tatovho života je nová žena. A 9 ročné dieťa je už dosť veľké na to, aby sa mu to vysvetlilo. Takže porozprávať sa s partnerom v kľude a bez emócií a ak to nechce riešiť, tak potom to ukončiť a radšej si nájsť niekoho s čistím štítom alebo kľudne aj muža, ktorý má deti, ale ktorý veci rieši a nie tutle.
A to píšem ako žena s pomerne čerstvou skúsenosťou, kedy som ukončila kvôli partnerovej dcére vzťah po roku a pol. Síce išlo o puberťáčku, ktorá ma poznala od prvého týždňa, ale dievča bolo vrcholne nevychované a vedela som, že buď musím ustúpiť alebo sa zmieriť s vecami, ktoré dievča robí (dievča žilo s otcom, mamu nemala). Takže som odišla. Niekedy odísť je to najlepšie riešenie, hoci v prvotnej chvíli je bolestivé.
Ak sa poznáte rok a jeho dcéru nepoznáš lebo on tvrdí že ona nechce tak vzťah nemá význam resp budúcnosť...
Nechápem načo ženy riešia nejaký vzťah so statusom "otecka"???? Veď z toho sú vždy len problémy a ked už nevieš odolať,ok nechaj si ho na voľný čas ako kamoša s výhodami a nech si svoje deti rieši ako chce,vôbec by ma to nezaujímalo.
Ja skúsim napísať moju skúsenosť ako dcéry, aspoň čo si pamätám z obdobia, keď mi mamina predstavila jej nového parnera, mala som vtedy asi 10 rokov ... a že sa mi to nepáčilo teda 😅 Vždy keď prišiel ku nám na návštevu sedela som mamine na kolenách, nepohla som sa od nej, nechcela som chodiť na spoločné výlety, trucovala som 😂 bol to proste cudzí muž, ktorý bol u nás doma a aj keď mi to vysvetľovali, tak som s tým spokojná nebola :D po asi pol roku som si zvykla, pochopila, že už to tak asi bude, že sa stal súčasťou nášho života a síce blízky vzťah sme si nevybudovali nikdy, mamina sa nás nesnažila nasilu zbližovať, on sa mi nikdy nesnažil byť otcom, ale dnes (o 14 rokov neskôr) žijeme pod jednou strechou a akceptujeme sa ... teda schovávať ťa pred ňou je asi hlúposť, nebude to ľahké zo začiatku a nemusíte byť najlepšie kamošky, ale treba sa postupne zoznamovať a zvykať si na seba, dať tomu čas, aj keď to zo začiatku nebude hneď super, nezlaknúť sa, nesíliť to ...a ak to s tebou myslí vážne, je dôležité, aby sa to začalo diať
Nemá to zmysel, keď si nevie upratať vlastne dieťa. Akože aby 9 rocna rozhodovala o partnerskych vzťahoch jej rodičov?
Samozrejme ze na deti treba brať ohľad, vypočuť si ich názor ale nie z nich robiť svoju modlu a prispôsobovať sa ich vrtochom.
Jasne ze deti žiarlia, občas žiarlia aj na vztah vlastných rodičov, na cudzích ludi duplom. Ale tak ako si dcéra proste musí zvyknúť na otcovu priateľku tak si raz bude musieť zvykať otec keď mu dcéra raz dovlečie nejakého pankáca, ktorý mu bude tiež vrcholne nesympaticky.
Moja rodina je zmiešaná, ja ako rodič mam veľkú zodpovednost za to ako vzťah môjho dieťaťa a partnera vyzerá, musím to korigovať a určovať hranice im obidvom, musia sa rešpektovať ale zároveň chápať ich vzájomné postavenie. Našťastie majú sa radi, sú skôr kamaráti, ale stale je to vzťah dieta/dospelý takže dcéra toto musi rešpektovať a nedovolovat si. Na druhej strane je to vzťah dospelý + cudzie dieťa, takže co sa týka výchovy a pravidiel tie určujem ja, jasne ze mi poradí, pripadne povie keď sa niečo nepáči, ja na tieto rady často aj dam, ale prezentujem ich dcére ja.
A snazil sa partner zistit, preco nechce, aby ste boli spolu? Ma nieco proti tebe konkretne, alebo vseobecne nechce, aby niekoho mal? Mozno dufa, ze ak bude sam, este by sa dali s mamou dokopy a budu opat rodina. Napisala si strasne malo, ci su od seba uz dlho alebo sa rozisli kvoli tebe a pod.
Ja konkretne nemam skusenost, ale byvala suseda sa rozdviedla, ked mali deti 13r chlapec a 9 dievca. Otec si nasiel inu, s ktorou sa kratko na to ozenil a po 3 rokoch mali aj dieta. Ona si nasla chlapa po 2 rokoch, ale syn ho neprijal, mame vycital, ze sa k**vi, strasne ju urazal, daval jej za vinu rozvod, cele zle. Pritom otcovu partnerku toleroval, zaslo to tak daleko, ze v 16 odisiel byvat k nemu a na matku uplne zanevrel. Deti su nevyspytatelne. Kazde prezivala rozchod rodicov a ich move partnerstva inak.
Ty bohuzial vela nezmozes, mozes sa len s partnerom porozpravat, ze to musi dcere vysvetlit, ze sa predsa nemozete schovavat. Ak by toho nebol schopny, vo vztahy by som dalej nepokracovala.
Dalsia moznost moze byt, ze mala je ovplyvnovama matkou, mozno jej hovori, ze ak oco niekohi bude mat, bude na nu kaslat, ze si spravi dalsie dieta a na nu "zabudne".
Tým chcem povedať ze rodic dieťaťa má vždy obrovsky vplyv na to ako bude vzťah dieta/partner nakoniec vyzerať. V podstate je to on kto tomu celému da smer a určí to.
Ak nieje schopný ani po roku dcére vysvetliť ze ma partnerku, nespraví žiadny krok k tomu aby ich pekne zoznámil (spoločný výlet, obed, zážitok, proste niečo pekné, zaujmave ba čo budú obidve spomínať té tam sme sa spoznali) tak to nikdy nebude dobre.
Podľa mňa to je v tom veku normálne. Ja som mala cca 10-11, keď ma mama zoznámila s novým partnerom a bola som veľmi proti, pistala som, ako sa mi nepáči a nechcem sa s ním stretávať a nechcem, aby s nami býval a podobne- a to sa naozaj veľmi snažil. Proste som žiarlila, že by zrazu mala mama venovať čas niekomu inému okrem mňa a sestry. Ale našťastie ona ma brala s rezervou, nový partner sa k nám po čase nasťahoval a staral sa o nás ako o vlastné, hoci ja som celú pubertu bola extrémne protivná a snažila som sa mu znepríjemniť život, ako to len šlo. Teraz ako dospelá s dvoma nevlastnými deťmi mám pocit, že ma musel strašne neznášať, ale nedal to pocítiť ani na sekundu 😅 a naozaj som veľmi šťastná, že mama hľadela aj na svoje šťastie a nie len na moje predpubertalne vytrty, lebo otčim je perfektný chlap a neviem si ani predstaviť, že by bola celé tie roky sama, lebo decko nechcelo. Lenže pokiaľ toto nemá v hlave upratané tvoj partner a mieni podriaďovať svoj život rozmarom dieťaťa, je naozaj lepšie ísť od seba.
A vôbec co je toto za nápad povedať svojej partnerke/partnerovi že moja mama/otec/dieta/kamoši ta nemajú radi.
Ako sa na takomto hlupom začiatku vôbec dá budovať nejaký vzťah? Občas je mlčať fakt zlato.
@lujza123 veeelmi sa mýliš s tým "upratanim dieťaťa" dieťa nie je kabelka,ktorú hodis do skrine,keď ti zavadzia okolo teba...už som to tu raz písala...bola táto téma v dámskom klube s psychológom,ktorý sa vyjadril v tom zmysle,že ak dieťa nového partnera netoleruje, treba to akceptovať a ďalej neriešiť...je to "násilie" pre dieťa
Baby ale to potom má znamenať, že rodič zostane s dieťaťom sám, lebo eventuálneho partnera dieťa neprijme?
Takže počkať kým pôjde z domu? Zostať niekoľko rokov zbytočne sám?
Akceptovať pocity dieťaťa, ale aj matky
@ljzozv Samozrejme, treba akceptovat pocity dietata, ale aj matky, nie je cielom obetovat sa ako rodic pre dieta, ale ani za kazdu cenu nebyt sam lebo dieta. Je to podla mna individualne, a zalezi od kostelacie vsetkych troch osob, rodica, dietata a noveho partnera. Moja dcera je uz velka, uz nase dlhe roky single mamy mozem s nadhladom zhodnotit. S prvym priatelom bojovala, odmietala ho, ohrozenie. Neustali sme to, rozchod. Druhy jej nesedel, ale uz nebojovala, cakala kedy sa to rozpadne same 🙂 Treti bol vitany, lebo on s nou vobec nebojoval, popravde ani o mna 🙂 Pri stvrtom sme to uz dali ukazkovo, vsetci traja. S tym chlapom aj planujem zostarnut. Vsetko chce svoj cas 🙂
@78787878 presne si to napísala, musia trochu otupiť sa hrany na všetkých stranách. Niekedy sú deti fakt rozmaznané a nemienia ustúpiť votrelcovi.
Presne ako vyššie bolo napísané, že rodič musí trochu korigovať tie vzťahy. Akceptovať , ak dieťa skutočne neznáša nového partnera a vtedy je asi skutočne lepšie sa rozísť a nesilit to.
Ale na druhú stranu, ak je to o dieťati, že nevie celkom spracovať zmenu, tak to upraviť tak, aby boli všetci relatívne v pohode, obmedziť možno stretávanie, aby si dieťa zvyklo na zmenu. Ale toto môže posúdiť len rodič...
K autorke, bývate už spolu?
Ak nie... Tak si myslím, že rok nie je nejaký rozhodujúci čas, že by si sa s ním mala kvôli nezoznameniu s dcérou rozísť. Musíš vedieť, či inak si rozumiete a to, že ešte nepoznáš dcéru je len jeho snaha chrániť dieťa mimo rodiny.. tam predsa môže byť toľko aspektov, prečo to ten muž môže robiť....
pridávam sa s názorom k tým, ktoré tvrdia, že by si to mohla nechať plávať... mne to pripadá smiešne, aby ťa on skrýval pred 9 ročnou šťandou. akože toto nie. a to práve pôjde pomaly do puberty, bude ešte horšie. keď ťa skrýva teraz, bude aj potom. bojí sa vlastného decka? neplnoletého? chápala by som, keby dcéra chcela tráviť nejaký ten čas čisto len so svojim otcom, predsa len, ty si pre ňu cudzia. ale aby ťa on zatajoval? je nenormálny? buď to alebo to s tebou nemyslí vážne. mal by dcére normálne vysvetliť, že ty do jeho života patríš a že ťa má rád. ak by jej to vadilo, OK, nech si vyhradí čas, kedy bude s ňou hoci teda sám, ale nech ťa nezatajuje, to je divné...
@anita6666 akceptovať a ďalej neriešiť ale podla mňa neznamená ze bude svojho partnera zatajovat, schovávať alebo sa prestanú stretávať.
V živote každý človek stretne niekoho kto sa mu nepáči, či už ide o učiteľa, kolegu, spolužiaka, svokru, suseda... Ale musíme sa naučiť aj s takými ľuďmi existovať v jednom priestore. Je jedno ci dospelý alebo dieta
Ona nechce žiadnu ženu či Ta pozna?keď píšeš,že nechce, aby ste mali vzťah...tak chlap sa boji, že sa mu dcéra otočí chrbtom a Boh vie čo by narobila jej mama.ale,ak chcete byť spolu nie je načo čakať hlavne ešte pokým nie je v puberte.A ešte...túžiš tak veľmi s ňou tráviť čas?má ju len na víkendy?tak nech sú spolu prečo ju tak nutne chces spoznať?ja ju som nechcela nič dobré z toho nepozerá buď si Ťa obľúbi a bude jej matka na nervy a robiť prieky, alebo dievča Ta nebude mať rada.Ja by som to nesilila mas chlapa, dieťa je jeho
Z toho mala co si napisala, byt tebou, kaslem na neho. Po roku ani rodicia nevedia, ze je s tebou a pred dcerou ta zatajuje. Podla mna si pre neho vlastne len milenka, nie partnerka.
Cela tema je nazvana zle, nie partnerova dcera nechce, aby ste mali vztah, to tvoj "partner" vlastne nie je tvoj partner a ty si pre neho len taka zabavka ked nechce byt sam. Vykasli sa na to.
Ako toto je taka velmi nejasná situacia, podľa mňa tam vôbec nejde o to, že dcéra nechce.. podla mna skor bude problem v tom tvojom partnerovi. Lebo dieta moze nechciet, zvykne si, alebo v ramci slusnosti, ak s nou nezije sa to da zariadit na sem-tam sa vidíme. To ze nevedia ani jeho rodicia o tebe, je pre mna znamenie, ze on nechce aby ktokolvek z rodiny o tebe vedel. Mozno ani dcera, jeho byvala by podla neho o tebe nemali vediet... Toto je na diskusiu s nim. A never, ze je v tom dcera, minimum ludi berie ohlad na to, ze si nejake 9r dieta dupne, plus ona o tebe nevie, nevidela ta.. tak ako ta moze "nechciet" ?
(a nechcem si ho zastavat, teraz je aj doba kovidova, na nejake rodinne stretnutia a neviem co ani vela ludi chodi, ale o tom potom a moze byt aj "pomalsi" v takychto vecia, ze nechce riesit frajerku s rodicmi hned.. kto vie ako ukoncili predosli vztah s byvalou a vlastne ako to s tebou mysli)
@panelacikova zvláštne,že máš názor na túto tému takýto práve ty,čo sa pre dcéru obetovala...asi sa to tiež v tebe buri,keď sa ventilujes takto na inom dietati....tiež ju môže ktokoľvek nazvať "standou",skús aspoň iný slovník zvoliť a trošku vyberať slová,keď už sa jedná o deti...ja mám cudzie deti hlboko v paži,ale standou by som dieťa nenazvala
Tak ho nechaj tak.