Pasivita rodičov v detstve: Ako to ovplyvňuje nás aj naše deti?
Ahojte. Ked tak teraz vychovavam deti, uvedomujem si ze moji rodicia na mna casto nedavali pozor. Casto ma nechavali samu doma uz ako 8r, nechali ma ist hocikam bez toho aby si robili starosti. Musela som ale na slovo posluchat. Moj otec bol totalne mimo on o mne do dnes nevie takmer nic dolezite. Ked som mu hovorila ze idem napr.na zahranicny semester tak regoval ze "aha....pod ideme do Kauflandu". Cize mimoza maximalna.
Mama ma smerovala studiom aby som mala dobre znamky.. ale ked si spomeniem v kolkych nebezpecnych situaciach som bola a nastastie sa mi nic nestalo...absolutne ma nemali pod kontrolou. Podla mna kebyze zmiznem vsimnu si to az po tyzdni. A kedze som tuto pasivitu nepoznala inak, vtedy to bolo pre mna prirodzene, ako dospela a teraz mama nechapem ako moze rodic tolko toho nevediet o dietati ze ho to nezaujima. Alebo ked zistujem u inych znamich aky maju otvoreny vztah s rodicmi a kolko si toho cenneho povedia. Som rocnik '86...stavali sa domy, boli velke zahrady...ale som jedinacik. Myslim ze mali aj tak vela prilezitosti to robit inak...
Preto som sa od nich o zivote nedozvedela takmer nic. Väcsinu som zistila sama s aha efektom :D.
Pride mi to niekedy luto ze preco taka priepast a pasivita ....:(
Poznate to niekto ?
@jankadanka654321 naši rodičia kopírovali výchovu svojich rodičov...vtedy neboli knihy o výchove atď, aby si mohli čo to z vlastnej iniciatívy naštudovať, alebo rôzne vhodné informácie z TV, podcoastov ako teraz.
Keď čítam tvoje odpovede, mala som to podobne. Otec agresívny alkoholik, mama sa naprieč prosbam rozviesť nechcela, veď lebo byt...škoda na detstvo aj spomínať. Alkohol bol zrejme v takmer každej rodine problém, dnes možno sused zavola aspoň policou, vtedy susedia zatvárali dvere.
A uchylaci boli aj v tej dobe, len nie možno toľko ako dnes. Sama mam aj v tomto smere skúsenosť, keď ma na ulici ako 10r.jeden obťažoval.
Škola detto, dovŕšili sme 18, mama nás "vyhodila" slušne z dómu, študovať sme mohli akurát v dospelosti za svojej...nikdy žiadna pochvala za nič...dalo by sa o tom písať. Ale minulosť je našťastie minulosťou.
@jankadanka654321 no ja neviem, uchylaci boli vtedy kedysi tiez, vedela by som rozpravat o teenagerskych rokoch. A tiez mam problem prejavit emocie. Ale pripisujem to tomu, ze som introvert. V nasej rodine nebol alkohol, ani stres a vsetko bolo ok.
Baby vy to všetko tak super opisujete až som si spomenula na moje detstvo /r.1979/ a mala som ho úplne rovnaké ako vy.
Zapnutá pouličná lampa bolo znamenie!!!
Jasne že bola iná doba . Moji rodičia sa nám venovali , ale aby ma vozili na krúžok cez pol Bratislavy, tak to proste nie . Buď dieťa chodilo samé v rámci mestskej časti , alebo jednoducho dieťa na krúžok nechodilo . Ja svoju dcéru vozim niekdy aj 2x do týždňa na krúžky , lebo by to sama casovo nestíhala a ani by som ju nenechala po tme chodiť z krúžku . Toto so samostnosťou a lietaním decku okolo riti nemá absolútne nič spoločné. Ja si myslím , že vtedy keď sme mi boli deckami , zaniklo veľa talentov , nakoľko rodičia neprikladali tomu absolútne žiadny význam , samozrejme česť výnimkám . Síce je to rozdiel iba par rokov , ale nedá sa to porovnávať . Väčšina z nás boli samorasty . Nehovorím , že som mala zle detstvo , aj rodičov som mala super , ale radšej by som bola dieťaťom v dnešnej dobe
@jankadanka654321 je mi luto ze si musela v detstve zažívať takýto studený odchov aj alkohol a hádky. Človeka jeho detstvo ovplyvní na celý život.
Ten proces býva vzdy ako popisuješ, ako dieťa si divne rodinne prostredie neuvedomuješ, ako mlady dospelý to dokonale vytesňuješ, ale tvoje správanie a spôsob myslenia je extrémne ovplyvnený tým ako si vyrástla a prve uvedomenie ze niečo naozaj nebolo v poriadku pride až v úplnej dospelosti často až s vlastnými detmi. Pri ich výchove sa veľakrát inšpirujes tým co bolo doma fajn a naopak dokážeš aj pomenovať veci ktoré tvoji rodičia robit nemuseli a tie ty svojim deťom nerobíš.
U väčšiny ľudí sú tieto dva aspekty tak nejak vyrovnane, bohužiaľ ak bola ta tvoja rodina naozaj patologická musíš sa vyrovnávať iba s tým zlým a ľahké to veru nieje.
Mám dve kamošky s veľmi ťažkým detstvom , obidve zažívali násilie zo strany otca, jedna koli alkoholu, druhej otec bol schizofrenik. Obidve spomienky na detstvo úplne vytesnili, ani jedna si násilie nepamätá. Vedia ze ich otec ich všetkých bil, no nevedia si spomenúť na konkrétne situácie. Ta jedna to detstvo prežila viacmenej v pohode lebo mala super mamu, ta druha je na tom podstatne horšie. Lebo otec ožran a násilník, mama zas úplne emočne plochá bez záujmu o kohokoľvek iného okrem seba
@jankadanka654321 áno ja to poznám. Mám aj pekne spomienky na detstvo, ale asi viac tych horších . U nás v rodine to bolo tak ze vždy sa uznávali len chlapi. Proste chlapci boli vždy viac. Inak si neviem vysvetlit prečo sa moja mama vôbec vydala. Môj otec to bolo ďalšie decko o ktoré sa bolo treba starať len sa zabával a ja som sa tak akurát hanbila za neho a ešte aj ukrajoval z času ktorý mama mala na nás . Ja keď som bola mala tak som nechápala že co je smutne na tom keď sa rodičia rozvedu. Mama nás mala rada aj sa starala o nás , ale teda mne chýbala ta citova stránka . Mama toho mala dosť , pracovala domácnosť , vtedy bolo všetko treba zháňať a nás tak akokeby citovo odstrihla. Ja som sa vychovávala v podstate sama aj svoje problémy som prežívala sama , neviem či aj mama o tom vôbec vedela, a ani som ju tým nechcela zaťažovať.
@mandarinka555 Podľa mňa si mimo ty. Medzi 6 hodinovým skákaním na Fit lopte a ignorovaním dieťaťa je predsa ešte kopec miesta pre zdravé emócie a aktivitu rodičov
Co sa týka tej samostatnosti a voľného výbehu ako dieťa, mala som podobne detstvo ako väčšina z nás. Typické sídliskove dieťa, kľúčik na krku, domov ked sa zotmelo, cestovanie autobusom sama, na krúžky ma nikto nevozil.
Zrovna týmto som sa dosť inšpirovala pri výchove svojej dcéry, veľa krát som si spomenula na seba v tom veku ako som fungovala a dosť to kopírujem. Ja som už ako 8 ročná fungovala s kľúčikom na krku, po škole som ešte vyzdvihla sestru zo škôlky, doma sme čakali same na rodičov a ešte aj mali domácu povinnosť spratať riady a vyniesť smeti. Rovnako tak aj moja dcéra chodila sama do skoly a aj sama domov z družiny, chvilu bola sama doma kým som prišla z prace (našťastie školu mame kusok od domu) a aby sa nenudila ešte aj vyložila umývačku . Na krúžky chodila mestskou dopravou.
Na druhom stupni si už desiatu robila sama, rovnako ako jednoduché jedlo po škole, také ze sama si vziat niečo z ladnicky, cereálie s mliekom, natrieť chlebík, urobiť kakao to už zvládla ako 5-6 ročná …
@culienka takto to bohužiaľ malo veľa rodin, ľudia sa brali a mali deti veľmi mladí, hneď po škole a rozvod bol tabu …
Takže veľakrát to bolo tak ze v 18 tich veľká láska a v 28 už zomletí životom, deti na krku, doma hádky …
Ze sa v rodinách uznávali len chlapi iba odrážalo myslenie spoločnosti, lebo tak to bolo vzdy a len veľmi pomaly a ťažko to mizne z vnímania ľudí aj dnes. Stačí si občas precitat toto fórum, veľakrát sa tu opakujú tie iste zažite frázy typu povinnosťou ženy je domácnosť a deti, muž ma právo oddychovať lebo je unavený z prace. Ono sa to niekedy nesie celými generáciami, ked dievčatko vyrastá v prostredí kde sú obdivovaní iba bratia a otec, sestry a mama sú na to aby sa o nich starali tak tomu proste samé uverí, ze tak to ma byt, potom to v dospelosti iba kopíruje
@martul ja som rocnik 1994 a tiez rano vonku a vecer domov a nedavno sme rozpravali ze rodicia ani netusili kde ame 😀
Veľmi sa čudujem ženám, ktoré tu prirovnávajú fungovanie detí pred 30,40timi rokmi a teraz. Svet sa mení, všetko ide vpred míľovými krokmi. Hrať sa na ceste pred domom bolo niečo iné za vasich cias ako v súčastnosti. No skúsili by to teraz deti🤣 a nie, nemyslím si ze bolo alebo je ok, ak rodič o deťoch vôbec nevie, nemá o ne záujem...nech tie externé hrozby sú akékoľvek. A môžete si to obhajovať ako chcete, je to len váš alibizmus.
@jankadanka654321 takže ako som si ďalej prečítala tvoje príspevky vlastne nejde ani tak o pasívnych rodičov, ale otec alkoholik, doma hádky a rozbíjanie riadov na dennom poriadku, čiže veľmi agresívne disharmonické prostredie
Aj keď väčšina rodičov pred 30.-40. rokmi nesedeli v detskej izbe na koberčeku a nesledovali deti ako sa hrajú a nerozoberali do nemoty každý prd dieťaťa ale prejavovali lásku iným spôsobom, väčšina z nás nemala otcov alkoholikov a trpiace matky.
Tuto závažnú informáciu si v úvodnom príspevku nenapisala, zbytočne sme tu rozpisovali naše detstvá s “pasívnymi” rodičmi.
@sisaka tak ci bol ci nebol alkac na nezaujme sa nic nezmenilo. Ten alkoholizmus mi tu len niekto z vas pripomenul, ja ho teraz neriesim. A inak nenapisla som toho este vela, to ale neni relevantne.
@mandarinka555 prestan hulit... autorka tiez nema vsetkych 5 doma, ale ty si uuuuuuplne mimo
@jankadanka654321 ja neviem, pre mňa je 8 ročný človek dostatočne vyspelý aby bol doma sám, aby si vedel priroavit jedlo a aby neumrel bez dozoru. Skôr mám pocit že teraz robia rodičia z 18 ročných nesvojpravnych
Som rovnaký rocnik ako ty. A sama som bývala doma už ako 6 rocna. Pretože rodičia mali takú prácu. Ako 8 rocne sme normálne chodili same von. Nevidím na tom nič zvláštne. Takto to bolo. Bez telefónov len s kľúčikom na krku. Tiež sa nám mohlo stat milion veci,ale toto nebol nezáujem zo strany rodicov. Bola som aj v zahranici počas školy a naozaj sme minimálne komunikovali. To uz som bola plnoleta a mala svoj zivot. Ale vždy sa o mňa zaujímali. A tiež som vyrastala sama bez súrodenca. Rovnako pristupujeme k dcere. Bývame mimo mesta takže sama von zacala chodiť ako tretiacka.
@princezna_bosorka prečo máš dojem, že autorka nemá všetkých 5 dokope?
Myslím, že smutnejšie ako to, že mnoho rodičov sa deťom nevenovalo je to, že teraz to tie ich už dospelé deti berú ako úplne normálne, že je to ich norma.
A ďalšie dospelé deti nevsimavych rodičov to preklopili do opačného extrému a dáva deti na piedestál..
2 škodlivé extrémy....
@beronsche ked som bola mala, nechodila som do jasli, (nastupila som az do skolky) ale strazili ma babky. Tyzden jedna, tyzden druha, este som bola ako dieta 3x v nemocnici, ja osobne si myslim, ze moja detska dusa nezvladla tieto presuny a pobyty v nemocnici, asi tam vzniklol tento moj problemik. Ked si dieta, nikto sa ta nic nepyta, dospelaci s tebou manipuluju podla vlastneho uvazenia😄
@jankadanka654321 čo ja viem?
Bola iná doba. Ja som mala také normálne detstvo.
@princezna_bosorka A ty sa netvár, že toto, čo robia niektoré dnešné matky , je už cez...akoby ony boli zhulené a nie ja...ty princeznička🙈
@jankadanka654321 myslím, že takto žila väčšina detí tvojej generácie. O tej staršej ani nehovorím. Áno, prežili sme to nejako... a to je to najdôležitejšie. Vezmi si z toho to pozitívne (očividne si samostatná, zodpovedná dospelá osoba, ktorá už vedie svoj vlastný život bez toho, aby musela každý krok odfňukať maminke na sukni) a teš sa zo života. Jedna vec je uvedomiť si rany a bolesti ktoré sme v detstve utŕžili a druhá zbytočne ich dramatizovať. To ťa totiž môže stiahnuť veľmi hlboko a v päťdesiatke zistíš, že si väčšiu časť života nežila ale rozmýšľala nad tým, čo by bolo keby... A to je strata času.
Ber to tak, že rodičia to urobili najlepšie ako vedeli 🤷🏻♀️ Sú ľudia, ktorí to mali oveľa horšie. Buď žili bez nich, pretože zomreli alebo sa ich vzdali, či starostlivosť nezvládali a deti im boli odobrané, alebo žili s nimi a prežívali skutočné peklo.
Ďakuj, odpúšťaj a snaž sa urobiť to lepšie. Nič iné už urobiť nemôžeš 🙂
@jankadanka654321 presne ako pises, mali sme to viaceri. Tu nejde ani tak onto behanie sami po vonku (ktoreho sa tu viaceri chytili), ale ziadne konverzacie, co bolo ako bolo v skole/s kamosmi, pocity, nazory, nic. Ziadna podpora v tom, v com by mohlo dieta vynikat, v kruzkoch. Spolocny cas ziadny. Dvaja mladi, emocne nezreli ludia si zadovazili deti. Sice im poskytli byvanie, osatenie, stravu, ale dieta potrebuje daleko viac. Casto na to myslim, ked si porovnam nase fungovanie s detmi a je mi smutno, ze som to ako dieta nezazila. Ale nezazlievam im to, sami to v detsve nezazili, dokonca sme to detsvo mali aj tak lepsie ako rodicia.
Som rocnik 83 a dodnes spominam na detstvo. Zili sme na sidlisku v panelaku kde sme boli nejak tak vsetci priblizne rovnako stari. My sme byvali najvyssie na 9 poschodi cize rano som pozbierala susedov a isli sme spolu do skoly ako tlupa. Vonku sme hrali vybijanu ci sedeli na prasiaku 😂 utrpenie boli prazdniny ked aa deti rozliezli po babkach atd. Mali smeza panelakom vlek taku somarsku luku len trebalo prejst cez cestu. S kamoskou sme nalozili lyze na sanky a isli sme sa lyzovat. Mama videla z okna len posla farebnej budny ze som to asi ja. Sranda je ze tieto panelakove priatelstva stale vydrzali
@jankadanka654321 poznam velmi dobre,mala som to tak isto..
@jankadanka654321 zaleži z akeho uhla pohladu sa na to pozeraš. Ja som zažila ešte par rokov komunizmus. Neboli mobily, počitače, ked som mala ist domov z vonku tak sa hulakalo z balkona "mazaj domov", " nevieš kolko je hodin" ma privitalo medzi dvermi (parkrat aj s fackou od otca ked som bola v puberte). Ale vieš čo? Vďaka tomu nie som bojko asi. V 7 rokoch som sa kludne vybrala za mamou trolejbusom do prace 4 zastavky, detstvo sme stravili riskovanim v rozostavanych budovach, bicyklovat som sa naučila sama napodobnovanim staršieho brata, vedela som liezt po stromoch, viem čo to je "kradnuť čerešne" , vyhybať sa uchylakom co sa odhalovali spod kabata mam zakorenene od zakladky. Skakali sme gumu, hravali bejzbal na trave, vybijanu na parkovisku medzi autami.Mala som vela kamaratov. Možno vďaka tomu sa viem po padoch v živote otriasť, postaviť a isť ďalej. Su veci ktore by som rodičom mohla vytykat. Ale sama som mama dvoch deti a uvedomujem si ze tiež robim chyby, zlyhala som v niektorych veciach, niečo som mohla robiť možno inak...Tiež mi to deti možu mať za zle za par rokov. Dospelosť je však o tom ,ze si človek uvedomi že traumu z detstva može mať ktokolvek a v podstate z hocičoho a najpodstatnejsie je odpušťať a žiť s vedomim že robim všetko najlepšie v tom čase ako som mohla a vedela a takisto to asi mali aj moji rodičia
@sisaka Si topka...úplne si to vystihla...DNES každé dieťa ide do školy autom a zo školy detto!!!!! Prečo? Umreli by tie decká, ak by neprešli pár metrov krokom? Nie!!! To tie "super" matky by najradšej za tie deti aj dýchali (veď vieme prečo) Ale chápem...Dnes sa stavia mobil na piedestál, matka zapchá decku pusu s mobilom, len aby mala pokoj...A potom reve, že si s ním nevie rady🙈
@ema22270 zijem na opacnom konci krajiny, vidime sa max 1x v roku. Otec sa aj spyta ako sa mam ale nezaujima ho to ani ma nenecha dohovorit a ide niekam alebo vidno ze uz mysli na nieco ine...mame vidno ze chyba nejaka blizka osoba predsa starnu, rodinu tam nemaju ziadnu. V zivote som spravila viac dolezitych rozhodnuti pod ich natlakom - emocne vydieranie som im dovolila do mojej dospelosti - chyba. Ale nastastie som to rozpoznala a hovorim o sebe preto velmi malo a rozhodujem sa uz vylucne len podla seba. Odvtedy sa mi zije ovela lepsie.