Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Platonická láska a vnútorný boj

spravnerozhodnutie
18. aug 2012

tazko sa mi hladaju slova..mam problem...potrebujem asi pocut nazor niekoho kto zazil alebo zaziva nieco podobne ako ja..mam dve deti ktore su pre mna vsetkym a ktore neskutocne milujem a prave preto mam problem...zacala som studovat popri materskej a od prveho dna som si vsimla jedneho chalana o nieco starsieho odo mna nevenovala som mu pozornost ale neskor asi ako osud chcel zo vsetkych tych ludi ktory su v nasej triede sme sa nejako s kamoskou priradili do skupinky v ktorej bol aj on...asi prvykrat som zazila pocit na vlastnej kozi ked sa hovori laska na prvy pohlad,aj ked o laske by bolo tazko hovorit pretoze som vydata a mam rodinu ktoru milujem.od zaciatku som si drzala silny odstup od toho muza aj ked ako zena viem ze sa mu pacim.pozname sa uz roky a caka nas posledny rok studia a ja sa idem zblaznit zo zmiesanych pocitov.na jednej strane si stale hovorim ze zide z oci zide z mysle ale viem ze mi bude strasne chybat..takisto je zenaty , deti sice nema ale viem ze je to absolutne nerealne a neperspektivne ale neviem jednoducho na neho nemysliet.na tu skolu som ani nechcela ist paradoxne som sa na studium dala kvoli detom aby som im,snad,mohla zabezpecit aj ja lepsiu buducnost.svojho manzela mam rada ale o velkej laske asi z mojej strany je mozne len tazko hovorit,je dobrym otcom aj priatelom,nie je ani skaredy len prosto ta iskra...vazim si ho aj svoju rodinu a preto nechcem znicit to co mam ale zijem uz roky s pocitom ze mi nieco chyba a to nieco ma aj realnu podobu.nie je to len rozmar ktory viem ze nemozem mat.mohla by som mozno aj mat ak by som chcela lenze som v prvom rade matka a nechcem ublizit svojim detom.cele mi to pride ako vnutorny boj ktory drzim v sebe samozrejme ze sa nikomu "nechvalim" a nikto to nevie preto asi pisem aj tak scestne jedno cez druhe co mi napadne.takych prispevkov tu uz bolo ale zivot je taky zlozity.hovorim si preco som ho nestretla skor respektive preco som ho stretla a zalubila sa ako pubertiacka...asi vsetko na svete ma svoj vyznam.

sisaha
18. aug 2012

@spravnerozhodnutie tak zostan aj nadalej iba platonicky zamilovana, lebo nespravnym rozhodnutim (a to zacatie si vztahu so zenatym rozhodne je) znicis dve rodiny...a realita s tymto muzom moze byt uplne ina..(mas deti, on nie), nevies ako by ich bral, aky by mali vztah. Je dost pravdepodobne, ze deti ta budu za to nenavidiet...Ak svoju rodinu milujes a ine problemy ako iskra nemas, tak neprovokuj osud.. 😉

erickaa
18. aug 2012

@spravnerozhodnutie ja si tiez myslim, ze ti to nestoji za to... Najkrajsie na platonickych laskach je to, ze su platonicke. Motyle v bruchu, iskrenie a krasne predstavy v pripade prekrocenia hranice moze vystriedat realita, ktora moze byt uplne odlisna od vysnivaneho sveta. Tak len dalej snivaj a to je asi tak cele 🙂
V dobre fungujucom manzelstve iskru vystrieda istota a dovera a ak toto mas, tak si stastna zena. Ak chces iskru, kup vinko, napusti vanu, zavolaj muza a zaspominajte na stare casy 🙂

hradnapani
18. aug 2012

@spravnerozhodnutie myslim, ze ty vies, co je spravne a uplne teda suhlasim s nazorom, aby si si nerozbijala vlastnu rodinu. . A takisto si myslim, ze ak by tomu muzovi na tebe skutocne osudovo zalezalo, uz davno by si bola s nim. Styri roky (?) su naozaj dlha doba na to, aby sa to nevykrystalizovalo smerom k niecomu vaznejsiemu, ak by ste k tomu naozaj smerovali. Nechaj si ho v mysli ako krasnu spomienku, casom to budes vidiet s odstupom a ked tvoja nespokojnost bude narastat aj v dalsich rokoch, tak potom konaj. Ale daj si este cas, sebe, i svojmu muzovi i detom...

sissy27
18. aug 2012

@spravnerozhodnutie ma tak napadá, že bolo koze dobre, tak išla na ľad tancovať... myslíš, že s iným chlapom to bude iné? že tam tá iskra bude navždy? zamilovanosť, iskra vyprchajú, ale nie len o tom je láska... skús si spomenúť, prečo si sa dala dokopy s tvojim mužom, nejaká iskra tam snáď bola, nie? tak ju skús oživiť... vzťah je ako kvetina - musíš sa o ňu starať, polievať, hnojiť, aby kvitla.... a ak máš pocit, že tú istotu, starostlivosť a všetko to, čo máš vo svojom manželovi, nájdeš aj pri tomto, tak si choď na ten ľad zatancovať...

ada274
18. aug 2012

prezila som nieco podobne tiez zadana v dlhorocnom vztahu som sa zalubila ako pubertacka. Nevedela som si stym rady az som skoncila s depresiou u psychologa. Mala som stastie a narazila som na skveleho cloveka, srandistu, na par sedeniach mi vysvetlil co mam teda partnera do zivota mozno nie ocarujuceho a samarmantneho ale 100 percentne spolahliv eho a na druhej strane iluziu cloveka zabavneho aale vhodneho len do dobreho pocasia. Z velkej lasky mi dodnes ostal len mrazivy pocit co vstko som mohla dokaslat, teraz mi je lahostajny. Drzim palce, dostan sa z toho co najskor.

janinah
18. aug 2012

bolo koze dobre,šla sa na ľad šmýkať 😉 váž si,čo máš,mnohé nemajú ani zďaleka to,čo ty

lentilka29
19. aug 2012

aj s tymto tvojim novym objavom by to po rokoch bolo presne tak ako s tvojim manzelom teraz....byt tebou,tak to beriem ako zaujimavu skusenost a vazim si co mam a nepridavam tomu vacsi vyznam ako to v skutocnosti ma....co si riesis v sebe,je tvoja vec,s tymto svoje okolie nezatazujes a svoju rodinu neohrozujes.v prvom rade si uvedom,ze si matkou a tvoja rodina ta potrebuje,rovnako tak tvoje deti svojho otca,nie nejaky matkin osial zo skoly,zenateho cudzieho muza

cica99
19. aug 2012

ahoj! pises: "ze to nie je len rozmar, ktory viem, ze nemozem mat.." Ver, že to JE len rozmar, ktory nemôžeš mať. Napada ma také prirovnanie....predstav si, že už veľmi dlhý čas chodíš okolo klenotníctva a kocháš sa nádherným šperkom vo výklade, na zamatovom podnose. Trblieta sa, leskne sa, vrhá okolo seba iskry, a ty ho len z odstupu pozoruješ a nemôžeš sa ho ani dotknúť. Vieš, že keby si ho chcela kúpiť, músiš dať zaň nesmierne veľa, úplne všetko čo máš. A tak snívaš, a chodíš denne okolo , a predstavuješ si, aké by to bolo nosiť ho, vlastniť ho. Predpokladajme, že budeš tak "pošetilá" a že v jeden deň sa rozhodneš, že ho jednoducho musíš mať - a dáš zaň celý svoj majetok, takže ti nič iné nezostane. V tom horšom prípade, len čo tak spravíš, zistíš, že si sa dala oklamať a drahokamy sú v skutočnosti bižutériou a zlato je len pozlátkom. A budeš si búchať hlavu o stenu, ako si naletela. V tom lepšom prípade si budeš chvíľku užívať nebeský pocit o akom sa ti snívalo, hrdo ten šperk nosiť a vystavovať... Ale po nejakom čase si uvedomíš že ti postupne zovšednieva, že tým že si ho získala, stratil pre teba tú cenu akú mal keď bol pre teba nedostupný, a začne ti veľmi chýbať všetko to, čo si musela zaň dať. Čo máš z krásneho šperku, keď nemáš čo jesť, nemáš si čo obliecť, nemáš strechu nad hlavou? A spomenieš si, že veď predsa si mala jeden klenot už doma, zlato bolo síce už zašlé, bol zaprášený a špinavý, ale stačilo ho nájsť, očistiť, vyleštiť a vrátila by si mu vekom zašlú krásu aj ligot. Častokrát sú staré šperky krajšie ako tie nové, extrémne ligotavé, a to práve pre ten pokojný trblet a patinu, ktorú majú.

cerez
19. aug 2012

Píšeš, že máš dobrého manžela a toto by mu určite ublížilo, aj tvojim deťom. Možno nie je medzi vami iskra, ale aj tá sa dá spraviť. Dať priechod svojim citom a skúsiť sa prinavrátiť k tomu, kedy tie iskry medzi vami boli. Možno si sa dostala len do zabehnutých koľají, deti, práca, škola a zabudli ste na seba. Tiež by som poradila nechať platonickú lásku platonickou. Poznáš ho len ako spolužiaka, bez problémov bežného života. Nič bližšieho a preto ho vnímaš viac ako svojho muža. No svojho muža poznáš omnoho viac, ako partnera, ako otca a určite poznáš jeho kvality. Nezahadzuj si svoje šťastie, ktoré máš. Niekedy si ho neuvedomujeme a chceme viac. Viac môžeš mať, ak budeš chcieť so svojim mužom.

tinki
19. aug 2012

@spravnerozhodnutie väčšina z nás má partnera ktorý má 90 percent z ideálu..a keď stretneme niekoho, kto má tých 10 percent, tak sme v pokušení ho vymeniť..Ale vymenila by si 90 za 10? Láka ťa nepoznané, zrejme má sexappeal a tak ťa priťahuje. Je dosť možné, že ak by si ho spoznala bližšie, tak by ťa to aj prešlo. Tak sa s ním viac rozprávaj, spoznávaj ho a uvidíš, že ťa to prejde. Je to len očarenie..

eeffka
19. aug 2012

@spravnerozhodnutie vychutnaj si obdiv ale lasku "rozchod",mas posledný rok,sama diplomovka uvidite sa malo,yo ta prejde. Ber to tak ze všetci chlapi su časom rovnakí,ti stoji trochu sexu,ci o com vlastne snivas? O tom ako sa rozvediete obaja,on prilne k tvojim pre neho cudzím deťom a budete šťastná rodina? A s tvojím ex budu kamosi? Citas aka je to blbosť? 🙂

mpg
19. aug 2012

Ja som tiež prežila podobný prípad - je to zaujímavé ako sme s niektorými ľudmi tak na jednej vlne, že sú milí, blízki a zdá sa, že na 100 percent presne takí - ako by sme chceli. Niekde som čítala, že máme svoje polovičky, ktoré k nám patria a je ich viac. Ale iste by v tomto prípade nemalo význam ísť do tohto vzťahu a nehľadieť na svoju rodinu, deti, lebo každá láska sa obnosí a o pár mesiacov alebo rokov bude vyzerať menej ružovo. To by sa človek musel za život rozvádzať x-krát a deti by už ani nevedeli koľko majú náhradných otcov.

zuzulienka1973
19. aug 2012

@tinki Pekne si to napisala

anavila
19. aug 2012

@spravnerozhodnutie ahoj...s mojim manzelom sme boli pred svadbou spolu 8 rokov, lubili sme sa, ale mala som tiez spoluziaka, s kotrým to iskrilo :D takze presne viem o com hovoris. Stale som mala pokusenie, to s nim vyskusat, uz sme aj skoncili skolu, volali sme si a pod. moj priatel (terajsi manzel) chodil vtedy pracovat do rakuska, takze som tu bola "sama" mali sme jedno stretnutie zo strednej, kde bol aj ten spoluziak, nieco sme popili a vies si predstavit ako to skoncilo. Byval uplne inde ako ja, ale isiel so mnou domov, dali sme si v aute nasu prvu ale dlho ocakavanu pusu, a ja som zrazu bola medzi mlynskymi kamenmi, ci nechat priatela kvoli spoluziakovi, tak som si povedala ze sa musim este s tym spoluziakom stretnut aspon raz a prisiel za mnou na intrak a boli sme spolu celu noc...nezaslo to nastastie az tak daleko ako by sa mohlo zdat, ale mna nieco osvietilo...ked som rano vstala, zrazu som mala strašne vycitky, chcela som aby bol prec...jednoducho som dostala co som chcela a tym to haslo...uvedomila som si sama od seba ze jediny koho milujem je moj manzel, a so spoluziakom som to ukoncila, a som velmi stastna ze som sa tak rozhodla...takze podla mna aj ty, keb si nieco s nim zacala riesit, tak by si potom uz prestala mat chut, ako ked decko chce na trhu cukrovu vatu a zje 3 susta a ma dost...nezahadzuj svoju rodinu, uvidis, zide z oci zide z mysle, treba to prekonat...ale nerob nic, co by si mohla neskor lutovat 😉

katyl
20. aug 2012

@cica99 tvoje slova tesať do kameňa! 🙂

titkovamiriam
20. aug 2012

@spravnerozhodnutie ťažko radiť 😉 ale ,,Je lepšie ľutovať že sme zažili niečo ako ľutovať že sme nezažili nič!,,

ved nemusiš zahadzovať rodinu môžeš mať ,,malé svoje tajomstvo,, 😉

dionyzka
20. aug 2012

@spravnerozhodnutie ... na jednej strane je platonicka laska prirodzena - nejaky utek od toho vsetkeho, od rutiny, problemov, jednoducho zazit nieco ine, pekne, co v zivote chyba alebo chybalo. Na druhej strane velmi tazka - prinasa do zivota chaos. Ist do toho alebo nie? Pokial mas fungujucu rodinu, nie. Casom by si to najskor lutovala, zide z oci, zide z mysle. Bude lepsie, ked Ti zostane len krasna spomienka platonickej lasky. Tak sa drzkaj!

dionyzka
20. aug 2012

@titkovamiriam
@spravnerozhodnutie

... ano, da sa to aj takto riesit - lenze toto chce velku diskretnust na obidvoch stranach a v pravy cas povedat si dost. Toto je velmi tazke - mat vsetko a nic neobetovat, nestratit.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli