Po 20. rokoch spolužitia priznávam, že manželstvo má veľkú váhu
ahojte, chcem vam napisat moju skusenost po 20 rokoch spolocneho zitia, a tiez, poukazat na to, ze mnoho veci by som dnes spravila inac, a ze od zaciatku to bolo cele zle, len som o tom nevedela,
s mojim terjasim akoze partnerom sme zacali spolu chodit pred 20 rokmi, vtedy som mala malu dceru 1 rok, zial, jej otec tragicky zahynul, nestihli sme sa vziat, onedlho sme zacali spolu so sucasnym priatelom zit u mna. Velmi vela pracoval, nemal cas cez den, prichadzal domov unaveny az neskoro vecer. ospravedlnovala som jeho nevsimavost voci rodinnym zalezitostiam jeho pracovistostou. bol zodpovedny, pracovity, vsetko, co trebalo opravit opravil, rad varil, ked chodil domov, robil nakupy, aby uvaril to, na co o mal chut, udrzbarsky zabezpecoval chod domacnosti. Ale, vobec sa nevenoval mojej dcere. akoby neexistovala. chcela som tomu nechat cas, kazdy mi vravel, ze on si musi zvyknut. a ze co chcem, vsak je zaneprazdneny, musi predsa pracovat. no a ten cas privelmi rychlo letel. dnes ma dcera 22, a su si cudzi. to je prve, co bolo zle. cele roky som cakala, ze on mi navrhne, ze chce mat so mnou rodinu aj s mojou dcerou. ale nikdy nebol cas a ja som mlcala, cele zle. potom kupil velikansky stary dom, ktory prerobil. myslela som, ze tam si zalozime rodinu. izieb tam bolo vela, no nestihli sme, dcera dospela. dom je velikansky, ale ja byvam sama s dcerou u mna a on byva sam a neustale mi vycita, preco neidem ku nemu. druhe cele zle, moja dcera stale studuje, nechem ju este opustit a odist byvat inde.
a to tretie uplne zle, sme spolu 20 rokov, financne sa kazdy stara sam o seba, ja som ho setrila, bola som voci nemu ohladuplna, nemala som naroky, myslela som si, ze to robim pre nas, a zmanipuloval ma az do takej miery, ze on mi vobec nic-nic nedal na narodeniny, meniny, ani na terajsie a minulorocne vianoce, a bral to uplne v pohode, lebo vsak zariadoval akoze nas dom pre nas, kupoval do vsetko zariadenie, kttore sa mi pacilo, a planoval ma zobrat v lete na dovolenku, vsak vsetko investoval do nasho domu (smiesne, ako to vyznie, ked realne je vsetko jeho), a to je upne zle, vlastne, ja som ho vobec nic nestala, vobec nemusel na mna nic minat okrem udrzbarskych oprav, co vedel spravit sam
o svadbe sme sa zacali na moj podnet bavit az minuly rok, dovtedy som cakala na jjeho podnet, ale neprichadzal, pri rozhovoroch o svadbe povedal, ze si ma chce zobrat a tam to aj skoncilo. nevrtala som sa dalej v tej teme, cakala som na jeho aktivitu, a cakala som pridlho. nasilu som nemala zaujem, ho do svadby dotlacit, co by som aj dokazala, dnes na neho pozeram inac, a ak by som mohla vratit cas, po roku spoluzitia by som sa rozisla, tento rozchod robim po 20 rokoch, a aj ked na moj podnet by som ho dnes do svadby dotlacila, pre mna to uz nema vyznam, vnimam ho uz len ako manipulatora, vypocitavca, a aj ked ho mam rada, uz pre mna stratil cenu, tym som chcela povedat, ze ak obaja sa netesia na oficialny spolocny zivot, dnes uz by som neverila, ze to casom pride
A o čom ste sa rozprávali, keď-ak ste sa rozprávali?
Ako ste sa spolu milovali keď k intimnemu životu patrí blízkosť...
?
prečítala som si iba prvých pár príspevkov v diskusii a niečo vám poviem - ženám žijúcim s partnerom ako šťastná milujúca rodina bez papiera. Moja babka žila v takomto krásnom a šťastnom partnerstve dlhých 40 rokov, kým jej partner neumrel. A viete kde skončila? Skoro na ulici. Prečo? Lebo oficiálne nemali nič spoločné. Žili v JEHO byte, a či tam mali spoločný majetok alebo nie - to bolo úplne jedno. Ak ležal v nemocnici on, ona nebola oficiálne rodina, nemohla k nemu a tak to bolo aj naopak. A ešte veľa veľa ďalších vecí. Takže gratulujem vám, ak máte šťastné vzťahy bez papierov, nech vám to vydrží dlho, ja osobne by som dlhodobo s niekým "bez papiera" nežila. Je pravda, že aj po finančnej stránke je ten "zbytočný" papier lepší pre rodinu ako takú, právne sú zabezpečené ako deti, tak aj obaja rodičia. Ale ak ste naozaj zamilované a svojim partnerom natoľko veríte, že vás neopustia a nikdy sa nemôže nič stať, tak vám želám, aby vám to teda vyšlo a nemuseli ste nikdy nič také riešiť.
@deboriah vies co je na tom najhorsie? Ze po 20 rokoch odides z tohto zvazku s holou ri...ou ☹ ...ale popravde, to si fakt 20 rokov cakala? Ze si vytvori vztah k tvojej dcere? Ved to clovek musi vidiet po par rokoch mozno mesiacoch...platit a tahat vsetko sama 20 rokov, skoda ze si to neutala skor a nenasla dcere lepsieho "otca" kym bola malinka. Moze to byt neviem aky dobry chlap, ked si za 20 rokov nenasiel k decku cestu tak pre mladu slobodnu maminu je to chlap nanic resp. nie na rodinny zivot, bohuzial ☹
@malepivko a čo by si sa radšej vzdala lásky, alebo by si si vydupavala manželstvo koli svojmu presvedčeniu?
Možno babka to neriešila a mohla, ale sú rôzne spôsoby ako zariadiť to,aby človek neskončil na ulici..
Sú aj predmanzelske zmluvy...
Mať svadbu zo strachu a zo zvyku... Neviem
@malepivko vsetko sa da papierovo podchytit. to, ze to ludia nerobia a su hlupi je ich problem. tak ako sa na ludi, ktori uznavaju papierove dohody pozeraju ini ako na vychcancov, toto iste sa da povedat o tych, ktori sa tlacia do manzelstva LEN kvoli papierovym istotam.
ak s niekym staviam dom, automaticky to davam na papier a je mi jedno, ci sa chysta svadba alebo este nie. jasne, ze sa nebudem dohadovat, ze on kupil o jednu policku menej alebo o 4 kila masa menej, ale investicia ako je dom alebo velke investicie vseobecne si treba podchytit.
ja som bola vydata a mam velke hovno s prepacenim. ten papier mi bol na dve veci, ostatne to tu uz niekto spomenul. ze s holou prdelou a s problemami mozes ist aj z manzelstva.
@gabuchah tak ja som nikdy nič podobné riešiť nemusela, som šťastne vydatá a muž ma sám požiadal o ruku, nič som si nedupala...
Svadby sa predsa nerobia zo strachu ani zo zvyku... manželstvo má svoj význam, aj keď je pravda, že v dnešnej dobe plnej rozvodov sa tento význam stráca a pre mnohých sa už evidentne stratil.
Jednoducho tá obrúčka na mojom prste niečo znamená a ja sama vnímam ten rozdiel ako sa ľudia ku mne správali za slobodna a teraz, najmä muži. Medzi mnou a mojím mužom sa nezmenilo nič - zmenil sa spôsob akým nás vníma naše okolie.
@malepivko nejdem polemizovat ci je lepsie so svatbou,ci bez. To je kazdeho vec. Ale myslim si,ze ak zena caka od manzelstva,ze neodide s holou ritou,je to asi slaby dovod na jeho uzatvorenie. Ked je zena schopna,nie je zavisla od muza a necaka,kym ten domov nieco prinesie,aby mali. Snad aj zena si dokaze co-to zarobit a usetrit a nemoze potom povedat ze odchadza s holou ritou. Deti narok maju zo zakona v lrilade smrti rodica. V pripade rozchodu ci rozvodu je to jedno,ked partner chce a ma na to zaludok,dokaze sa zbavit majetku a deti odidu s holou ritou tak ci tak. Podla mna je to len a len o charaktere ludi.
@deboriah neviem, ci este citas tuto diskusiu, ale ak mas cas a chut, precitaj si dnesnu novu temu s nazvom "Mam sa obetovat pre dieta" ... cisty dokaz toho, ze uzavretie manzelstva nie je zarukou toho, ze muz sa bude rodinne angazovat a to ani v pripade, ak je to jeho vlastne dieta.
@deboriah a ja budem niektorým dievčatám oponovať a musím tebe dať za pravdu.
Tvoj partner, alebo teraz už expartner je manipulátor. Ak by nebol, tak by si ťa vzal už dávno, majetok by ste si nadobúdali spolu.
Presne toto zažíva moja svokra, ktorá tiež držala hubu, celý život sa podriadovala partnerovi, jeho práci, nič si nešetrila, starala sa o jeho domácnosť, zariadovala mu dom, ktorý staval... A čo má teraz na starobu? Holú riť, lebo všetko je jej partnera, nevzal si ju, majetok je jeho a ona je cudzia žena v cudzom dome. Dom prepísal na svojho syna z prvého manželstva a nechce si ju ani vziať. Nepovedal to vraj priamo jej, ale stále ju nepožiadal o ruku, ani po tom, čo mu už nástojila a dala ultimáta.
Takže chlap, ktorý si nadobuda počas partnerstva s priatelkou majetok a 20 rokov to nevie zoficiálniť je manipulátor a vypočítavec, lebo chce mať ten majetok napísaný len a len na seba.
Týmto apelujem na všetky naivné ženy, ktoré žijú s niekým viac ako 3 roky, aby si narovinu povedali s partnerom, ako to bude s ich vzťahom, majetkom a zabezpečením... Nebuďte hlúpe a ani zbytočne hrdé, že nebudete tlačiť. Lebo ked budete staré 60 ročné ženské, už nemáte šancu stratené roky dobehnúť.
Nemam ten pocit, ze majetkove pomery su presne to, co zakladatelku trapilo. Ako manipulatora ho vnimala skor v tom zmysle, ze zila 20 rokov vedla cloveka, ktory si zil svoj zivot a nemal ambicie vclenit sa do rodiny a bolo mu to tolerovane.
@mawka jasné... a to sa ako dá s tým majetkom usporiadať bez papiera? ak máš na mysli, že si kúpia byt a každý vlastní polovicu, tak čo po smrti toho druhého? nič. dediť bude jeho rodina.... a to isté platí aj o peniazoch na účte a všetkom osobnom majetku, životných poistkách atd..
Ked majú manželia dieta a žena je na materskej, aj ked je bez príjmu, ich majetok, ktorý sa zveladuje vdaka manželovej práci, patrí aj manželke. Kdežto ked nie sú zobratí, tak slobodná matka si šetrí akurát tak velké prd, lebo je na materskej a to čo si zarobí jej partner je len a len jeho.
Velakrát sa totiž ženy obetujú pre deti a nerobia karieru, lebo musia byť k dispozícii, mať prácu, ktorá nevyžaduje maximálny čas, nemusia chodiť na služobky alebo robiť nočné, snažia sa mať prácu čo najbližšie domovu, škole, škôlke atd.... Manželka to má lahké, proste majú spoločnú domácnosť, majetok, všetko je ich spoločné. Ked nie ste vzatí, každý má svoje. To nie je rodina, to sú dve samostatné jednotky spolu žijúce a vychovávajúce dieťa. A manželstvá, kde si každý zachováva svoje peniaze, ja neuznávam. Tam stále jeden z partnerov nedozrel na manželstvo a spoločný život.,
@mawka samozrejme, ak je manžel podnikateľ a všetko nechá na svoju firmu, alebo prehýri majetok svojej rodine, tak to je iná vec... a myslím, že pokiaľ si sa naštartovala po rozvode a vieš sa uživiť dobre sama, tak to je len tvoje šťastie...
To sú však tie horšie prípady, ktoré môžu byť u partnerov s papierom či bez. V globále však ženy, ktoré žijú v manželstve, absolvujú materské a podobne, lepšie finančne dopadú s papierom, ako tie bez, keby sa partnerovi niečo stalo.
Ale 100% pravda je, že niektoré ženy sa zas velmo schovávajú za materské povinnosti a nesnažia sa vo svojej kariere alebo snahe zabezpečiť sa aj vlastným pričinením. Ja medzi také nepatrím.
@sharmana S tymi zivotnymi poistkami to nie je celkom jednoznacne. Ak sa neurci opravnena osoba, dedi sa zo zakona. Ak sa urci opravnena osoba, narok na peniaze z poistky ma on/ona, tento udaj ma prednost pred dedicskym zakonom a proces vyplatenia penazi z poistovne je casto ovela kratsi nez dedicske konanie, ktore sa moze natiahnut aj na roky... Opravnenou osobou samozrejme vobec nemusi byt rodinny prislusnik. K zivotnym poistkami sa okrem pravidelneho sporenia/investovania daju vlozit vysoke ciastky ako privklady ci mimoriadne vklady, aj tie po smrti poisteneho ziskava opravnena osoba. Opravnenych osob moze byt viac, pri uzavreti poistky sa vypisuje percentualny podiel.
@sisib ak sa určí poistená osoba. A to je ten problém. ked je chlap egoista, že si buduje popri partnerke svoj majetok na seba a nebodaj má ešte deti s prvého manželstva, už chcem vidieť tie poistky, ako sú na nich oprávnené osoby ich "bezpapierové" partnerky. Sorry, ale to percentvo je určite priam nulové.
Ahoj, nie som moc fundovana rozdavat rady, kedze som v manzelstve len tri roky..ale napisem ti pribeh mojej mamy. Ta je so svojim priatelom 19 rokov a vidia sa raz do tyzdna, aj to len na 15 minut. Mama cely cas na neho nadava, ze ju nikam neberie , ze aky je, a v podstate sa s nim rozisla uz asi styritisickrat...len on ju vzdy nejako presvedci, aby ostali spolu. On je chlap taky jednoduchy...byva na dedine, ma svoj statok,o ktory sa stara, donedavna sa staral aj o rodicov, ktori minuly rok zomreli..no a moja mama ho vkuse nuti, aby niekam isiel, napr. do wellnesu alebo niekam na vylet- lenze on moc na take nie je a hlavne, pri tom statku co ma, ani nemoze ist na dlhsie ako pol dna niekam prec...nepochopim, preco mu to vycita, ked bol taky aj pred 15-timi rokmi..ja z nezainteresovaneho hladiska to vidim tak, ze moja mama s nim nevie jednoducho komunikovat, vsetko chce, aby si jej priatel asi vycucal z prsta, obcas mi to pride tak, ako keby sme jej mali vsetci citat myslienky, co vlastne chce...dalsiu chybu v tomto vztahu vidim v tom, ze uz od zaciatku neriesila veci, ktore ju hnevali...teraz po rokoch od neho chce veci, co nikdy nerobili, tak neviem, preco sa cuduje, ze to stary nechce robit. No a celkovo, nechapem ten ich vztah. Mamin priatel tiez nema so mnou nejaky vztah, ale je mi to celkom jedno, nikdy som to nejako neriesila, nikdy sme nechodili na spolocne vylety, ani nic podobne, ale ani mi to nikdy nechybalo. Neviem, ako to tvoja dcera vnima, ale ja z mojho hladiska viem, ze som nikdy tieto veci neriesila a bolo mi to jedno. V podstate je mi s nim uplne jedno, naposledy som ho videla asi pred pol rokom. Co chcem ale povedat, ze nie je to zly chlap, len sa podla mna s mojou mamou k sebe vobec nehodia. Ale toto su ich problemy a hlavne, nechapem, preco si ludia myslia, ze po 20-toch rokoch sa nieco zmeni...podla mna, vztah je vzdy o dvoch ludoch. Z toho, co si tu napisala, mi nepride ten chlap ako nejaka svina, ty mi pripominas hodne moju mamu, aspon z toho, co som sa docitala...(aj ked celu diskusiu som necitala, len prvu stranu )..pre mna je toto jednoznacne chyba komuniakcie, nemyslim si, ze je vsetka chyba v tvojom priatelovi..takze asi tolko. Asi by som sa zamyslela nad tym, ci je fakt ten rozchod riesenim a ci tych 20 rokov nebolo zbytocne zahodenych. Podla mna, keby ludia spolu len o kusok viac komunikovali, bolo by menej rozchodov, rozvodov a nestastia na svete.
@malepivko , nebudem odpovedať na všetky príspevky, ale len k veci vlastníctva bytu - tvoja babka mohla rovnako krásne žiť 40 rokov ako manželka svojho muža, ak bol byt majetkom jej manžela (t.j. on ho nadobudol pred manželstvom), bola by v rovnakej situácii. Niežeby som apriori bola proti manželstvám, len akosi toto sú 2 rozličné veci. Mimochodom - ja tiež dlhodobo (takmer 17 rokov) žijem s partnerom bez oficiálnych papierov - odhliadnuc od debaty či je ten papier dôležitý alebo nie, vlastníkmi bytu sme obaja, takto sme to poriešili v čase, keď sme si spolu kupovali byt 😉.
@katarinapekna hruba ciara... som sa ozvala ako som slubila 🙂 krizove situacie preveria charakter cloveka.
@deboriah napisalo ti tu mnozstvo ludi a mnozstvo nazorov a odpovedi .....nebudem ich rozoberat ....myslim, ze to mas teraz dost tazke .....uvedomenie si, ze niekto s kym si naozaj chcela zostarnut za to nestoji , musi byt velmi tazke......
....rozumiem tomu, ze si chcela domov, chcela si manzela a otca pre tvoju dceru, ktora otca nepoznala ....je zbytocne pisat ako dlho ti to pochopenie trvalo ....to vies aj sama, ze si tych 20 rokov akoby hodila do vody......rozumiem, ze nevies prijat muza , ktory nikdy najavil zaujem o tvoju dceru , a nevies s nim zit dalej .....ani ja by som nevedela , lebo to nie je ani tak o ich vztahu dcery a otcima, ale je to o jeho laske k tebe ....ako mozno milovat zenu a jej dceru ignorovat .....to nema z laskou nic spolocne ....naozaj ta nemiloval, len vyuzival . Spoznala si to sice neskoro ale predsa......a ak nieco konci , nieco nova a pekne moze zacat .....
....nepozeraj na tych 20 rokov ako na strateny cas .....pozeraj na to, co vsetko si zvladla.....vychovala si krasnu dceru a mate dobry vztah, zvladla si narocnu pracu a tak verim, ze dobre veci su pred tebou ....naozaj nebanuj za tym, co bolo, co nemas , ale raduj sa z toho, co mas a co moze prist.....si skvela zena, ktora sa zo zivotom vie popasovat a verim, ze niekde v okoli na teba caka muz s laskavym srdcom, ktory bude chciat vas obe....
Je to take zamotane ale rozumiem ti čo tym chceš povedat no všetko si zvladla sama partner akoby nebol skor len občasny kamarat .Dcera je velka zachvilu sa osamostatni ako to všetko vnima?Ma predstavu čo by chcela?Vyčita ti niečo?Ak nie nevičitaj si to ani ty sama sebe porozmyšlaj v pokoji čo by ta spravilo naozaj spokojnou a to sprav lebo tvoja spokojnost je aj tvoje zdravie tak už mysli aj na seba lebo minulost už nezmeniš.prajem pekny den a hlavu hore nič neni stratene!!! 😉
dakujem vsetkym,
prispevkom som len chcela poukazat na to, ze dnes by som hned v zaciatkoch riesila vztah v zmysle bud-alebo (svadba-rozchod), a to z dovodu, ze partner by bol nuteny zaujat okamzity postoj, nemal by cas na "objektivne" vyhovorky, preco sa nevenuje rodine, suhlasim, ze papier nie je zarukou, ale v tomto pripade by k papieru ani nedoslo, usetrili by sme si cas, ja by som nezila v ocakavani a klamstve, mozno by som zila presne tak isto , s tymi istymi problemami, aj ked sama, nemala by som cas na hladanie partnera, ale aspon by som nemala tvrde poznanie, ako som sa nechala oklamat clovekom, ktoreho som povazovala za najblizsieho a nedelila by som cas medzi neho a moju dceru, s ktorou su si cudzi. a dnes, ked je uz dcera velka, svadba s nim pre mna uz nema cenu, oklamal ma, cakal, kym dcera dospeje a zrazu si ma chcel vziat, vtedy davno som bola hlupa, nedovolila som si ziadat od partnera pristup k dcere a rodine hned, lebo som vedela, ze aj vlastni otcovia su mnohokrat este hroznejsi, chcela som, aby to prislo z jeho strany, len nebol cas, a mne to dochadzalo prilis dlho, nuz, bola som sprosta
Tak toto dokonale vystihuje stare zname 'za dobrotu na zobrotu'. Podla mna je skor na skodu byt privelmi obetavy, clovek musi mat svoje ciele a naroky lebo potom fakt zle obide. Tvoj akoze partner by sa mal hanbit sam pred sebou. Zelam ti nech si este najdes niekoho co za to skutocne stoji.
@romanovic a nesbo, reichsova, corwellova, deawer, to je moje 🙂