Po platonických láskach skutočný vzťah?

Ahojte. Mám skoro 22 rokov a bude to asi na smiech ale posledné roky som postretávala viacero chlapov, na ktorých som sa dá sa povedať že namotala až zaľúbila ale bohužial to nebolo opätované, stále tam bolo niečo čo vadilo niečo zasadne a tak ma začal ignorovať a ja som bola smutná. Stalo sa to ale aj opačne.
No pred pár týždnami som cez internet spoznala jedneho chlapca, ktory je z tých všetkých najlepší čo sa týka asi všetkých hladísk len problémom je to, že sme od seba 330 km. Ked sme sa videli 1x bolo to take že som myslela že ani nebudeme mať velmi o čom, ale na dalších stretkách sa osmelil a už aj ked je ticho, nepríde mi to také rušive, že musíme dačo rozpravať. Dali sme sa teda pred par dnami dokopy s tym že zatial sa budeme stretavat cca každý týžden. Je to moj prvy vztah teda.
Je zo mňa uplne mimo (ako prve zalubenie ked ma človek 13 :D ) asi ešte ako nikto, splni mi všetko čo si zaprajem, ale problem je v tom že ja som už tak "nainfikovana" tymi predošlymi že už sa neviem takto namotat ako pubertiačka ale som skor nohami pri zemi. Možno je to aj tym že je na mna až priliš dobry a mam pocit že si ho nezaslúžim. Momentalne neviem rozoznat či je to len znak toho že som už dospela a mam nejake skusenosti alebo len že nie som zaľubena a to cele nema zmysel. Zaroveň viem, že lepšieho važne nestretnem-to mi každy kto ho stretol povedal že v porovnani s predošlymi pokusmi tento je uplne ina šalka kavy 🙂 Hovorim si že pri inych som sa zaľubila hned a ako to dopadlo.
Nechcem aby sa to pokašlalo, vadilo mi ked sa občas prihlasil na zoznamky (ešte ked sme spolu nechodili) ale neviem či by som robila sceny keby si pisal s nejakou kamaratkou, ja mu dosť verim v tomto čo sa o tych predošlých neda povedat 🙂 Ani ja nemam zaujem dačo riešit s inymi, mam ho velmi rada ale nie je to až take pubertiacke zalubenie. Dnes sme spolu boli cely den skoro aj noc a bolo to super, ale nie je to take že neviem sa na nič sustredit a som hlavou total mimo a len sa neskutočne tešim na dalšie stretnutie že nie som schopna nič ine robit (možno to je ale aj tym že som sa posledne noci spala 3 hodiny) Nechcem ho ranit, je velmi dobry.
Chcela by som sa spytat či tu je niekto kto to mal podobne a ako to dopadlo 🙂 Ďakujem velmi pekne za každu odpoved.