Pocit potreby dokázať viac než priemerný život

Čo je to niečo viac?Keď to sama ani nevieš, môžeš skúšať aj 1000 vecí.

vydala som knihu, kupila si v 25tke sama byt, urobila 3odborne certifikaty, tancovala som kizombu, jazdila na koni, naucila sa pracovat s kanekalonom....ked mi este nieco napadne, pojdem do toho...tam kde mas tuzbu, treba ist za tym, aspon to skusit, lebo inak ta bude tento pocit prenasledovat a hryzt...

Áno, mám to tak. Nežijem ako "99%". Nemám taký vzťah, ani takú prácu, ani taký režim ako "99%". Vlastne nemám ani také celkové vnímanie ako "99%". Často sa názorovo cítim ako menšina. Čo si potvrdzujem aj tuto na koňovi keď niečo čítam. A rovnako to mam aj s pocitom, že chcem niečo dokázať. Tiež som skúšala kadečo. Ale už som sa aj v niečom naozaj našla, aj v tom niečo dokázala, ale vždy je kam napredovať ďalej... Netreba to brať negatívne a nechať si brať sebavedomie, ak sa niečo nepodarilo. Všetko ťa niečo učí. Aj to čo sa ti nepodarí. Možno práve to nás o sebe samých učí najviac. Hovorí sa, že cesta je cieľ a tým sa snažím riadiť.

Nastastie nie. Akoze to neznamena, ze nic nerobim. Ale nemam ten pocit, ze musim. Nastastie
Ja chcem byt len stastna ale to je najtazsie: byt stastna s tym co uz mam;)

Komu to mám dokazovať?
Mám takých príbuzných,ktorí sa tvária,akí sú nenahraditeľní a čo už dokázali.....načo?
Majú viac peňazí ako ja,majú sa materiálne lepšie.......ale neviem,či sú sťastnejší,keď sa žerú medzi sebou........

Kto nič nerobí, nič nepokazí. Ja som vždy chcela strašne vodičský preukaz. Veľmi som sa však bála. Robila som si ho už ako staršia, strašne som sa tešila. Bol to taký splnený sen. Chcela som robiť nechty. Urobila som si rekvalifikáčny kurz.
No zistila som, že žiaľ s operovanou chrbticou nevydržím toľko hodín sedieť, aby ma to uživilo. Nevadí nechty urobím aspoň sebe a rodine. Ja som veľmi aktívna, stále musím niečo robiť. A vždy to skúsim aj viac krát, keď to na prvý nevijde. Mometálne som som na md, no po nej sa nebudem môcť do bývalej práce vrátiť. Takže rozmýšľam čo so životom po md, vôbec neviem čo budem robiť. Tiež by som chcela niečo dokázať. Potom sa však pozriem na tie dva zázraky čo mi hovoria mama a uvedomím si, že oni sú to najviac čo som dokázala. Ja nepotrebujem mať milióny na konte. Vidím v okolí ľudí ktorí, sú naoko šťastní. Pridávajú fotky z dovoleniek, no pritom viem že realita je úplne iná.

Ak chceš niečo dokázať preto, aby si sa vyrovnala/či bola lepšia ako niekto iný, tak to nie je dobrá motivácia. Pretože tvoja túžba je hnaná pocitom nedostatku (nie som taká úspešná, šťastná, ... ako niekto iný), preto nebudeš nikdy spokojná.

Ak chceš niečo dokázať, lebo proste niečo ťa nadchlo a chceš to skúsiť, tak ok. V takom prípade ale ani "zlyhanie" by ti nemalo znižovať sebavedomie. Lebo skúsila si niečo nové, zistila si, že to nie je to, čo si chcela/očakávala... alebo to nejde tak ľahko a máš niečo urobiť inak.. alebo jednoducho si si to len chcela skúsiť a vlastne ti na tom až tak nezáleží, tak skúsiť niečo iné.

Navyše, slovo "dokázať" môže pre každého znamenať niečo iné. (mnohé veci nezávisia od teba- ani svoje zdravie nemáme úplne pod kontrolou, ani rodinné zázemie, ktoré nás ovplyvnilo, alebo koľko podpory sa nám dostáva).

Neviem, či chceš niečo dokázať, aby si sa cítila viac hodnotná, cenná.. lebo sa tak necítiš.
Lebo toto znie len ako taký výkrik do tmy.

@mabenn akú knihu si vydala?

@zmrzlinka8 zbierku poezie

@hederamonstera toto je velmi mudra odpoved...je totiz rozdiel mat potrebu cosi dokazovat kvoli okoliu alebo svojmu pocitu nedostatku resp kvoli prirodzenemu vyjadreniu sameho seba...ako pises - uplne by "stacilo" keby ludia vedeli byt stastni, lebo kazdy svoje stastie vnima v niecom inom a nejak inak...pre niekoho vychovat 3deti je nadstandard, pre niekoho narocna skola, pre niekoho partnerstvo, byvanie, zaluby...ide o ten tlak alebo nastavenie, ci "musim" alebo sam chcem...ked chcem, tak proste robim, co citim ze je mojim...svojho syna urcite nemienim tlacit do nejakej vynimocnosti, prave naopak, ako mama si prajem jeho stastie, aby ho nasiel po svojom

@mabenn dakujem❤️ a tiez s tebou suhlasim. Pri otazke co chcem, aby boli moje deti odpovedam, ze nech su hlavne stastne a spokojne so svojim zivotom. Tiez neplanujem ziadny natlak, ideme si pomalym pritomnym zivotom. Chcem ich ochranit od dnesneho vykonneho zhonu co najviac. Ved tu mame epidemiu depresii, preco asi?

@hederamonstera ja zas chcem byt spokojna(uspokojenea)😆 lebo furt mam pocit, ze treba viac a viac, a to neni vobec dobre

@majlo1234 na tom sa da pracovat ;) aby si nemala furt tu nutkavu potrebu viac a viac

Ked ja mam pocit ze do coho sa pustim nic sa mi nedari. Skusala sok kadeco. Nemam ani vela kamaratov a znamych.momentalne som na materskej a chyta ma depka z toho ako ine zeny dokazu popri materskej robit hocico a ja nic.

Ja som tiež na materskej, kamarátky nemám. Len s pár kolegyňami som v pravidelnom kontakte. Ale ja mám mladšie dieťa za 3.🙈 Pri prvej som zavarila cez sezónu 100 fliaš kompotov, robila venčeky na dvere, náramky... Na Vianoce a veľkú som napiekla aj 20 druhov koláčov. Na jar predpestovala kopu priesad. A teraz pri mladšej? Priesady si žijú svojim životom, niektoré sa už ťahajú za svetlom. V lete som nezavarila ani jednu fľašku kompótu. Na Vianoce som objednala koláče a upiekla len medovníky a nebude tomu ináč ani na Veľkú noc. Ale úprimne kašlem nato. 🙂Viem, že dieťa nezmením, ruky mám len dve a nervy jedny.😂 V lete budeme robiť opekačky, budeme chodiť na ryby. Nemusíme byť super ženy. A ja by som chcela vidieť takú čo má doma akčné dieťa a stíha na 100 % domácnosť, koníčky a ešte aj stále vyzerať super. Moja máma kým nebavila malú 2 hodiny si tiež myslela, že sa len sťažujem. No po 2 hodinách pochopila a to boli na ňu traja. 😂

Som na rodicovskej a nemozem robit nic. Az vecer ked deti zaspia, tak malujem alebo citam alebo len scrollujem socialne media. Co rada robis? Co si skusala? Co znamena, ze ti nic nejde? Zo zaciatku nikomu nic nejde ale vsetko sa musime ucit

Nemas nejaku skreslenu predstavu o zenach na rd? Nepozeras vela videi dokonalych matiek co vstavaju o 3 rano, aby sli cvicit modlit sa, pracovat a mat domskolakov a zaroven doji kravu a robi vsetko od zakladu? a potom sa venuje rodine?

@hederamonstera skusala som kreslit, tancovat, chudnut ( sportovat) piect co sice slo ale bolo toho tak vela ze to nemal kto jest. Som doma uz 3 a pol roka mam 2 deti. Pred detmi som podnikala ale v 20 roku som firmu predala, sice to slo ale nestihala som robit vsetko a to som makala 12 hodin denne.
Co by som chcela? Niekam patrit, nieco znamenat, mat nejakych ludi okolo seba.uprimne to ze si doma peciem sama krasne kolaciky ma nenaplnalo

Nežijem ako 99 % ľudí vďaka tomu, že som sa vo veľmi mladom veku nebála rizika a išla do podnikania, hoci začiatky boli viac než krušné. Tesne pred 40 som vďaka tomu mohla ísť do "predčasného dôchodku" (obrazne povedané), splniť si pár snov, venovať sa naplno mladším deťom pri nástupe na ZŠ, sebe, manželovi, ktorý ma v tých krušných začiatkoch veľmi podporoval a v mnohom zastúpil aj pri výchove najstaršieho dieťaťa, pretože ja som na to moc času nemala, bola som ako buldog... Teraz sa z toho zase "preberám" a rozbieham nový projekt, ale vlastným tempom, na pohodu 👍

Robila som aj rozne tvorive veci ako voskove sviecky, servitkovu techniku. Nik si nic nekupil ani pod cenu tak som to rozdala.

@tiezjedna tiez som zacala podnikat vo velmi mladom veku a aj sa mi darilo no ako som predala firmu a ostala na materskej tak sa bavim so 4 stenami. A to ma neskutocne nici. No neviem si predstavit podnikat s detmi.

Môžeš stretnúť aj iné mamičky vonku a pokecať, a nemusí to byť len o deťoch.
Možno nájdeš niekde v blízkom meste nejakú zaujímavú prednášku (a nemusí to byť kvôli podnikaniu, ale len tak pre obohatenie mysle) a na chvíľu nebudeš iba mamou. (nespomínaš, ako často je manžel s deťmi atd..)

@unicornlady manzel je casto s detmi snazi sa lenze starsi je dost akcny a ma aj zdrv.problem ale o tom nechcem pisat a mladsi ma 5 mesiacov,kojim. Teda na dlho sa vzdialit je tak trochu nerealne.

@unicornlady chodili sme po ihriskach hore dole, kazdy den, a neviem cim to je. Asi tym ze BA a velke mesto. Nikoho som nespoznala. Ani na kurze,ani v porodnici..

Toto je možné, že v dedine by sa s tebou skôr dali do reči, a stretávala by si tie isté mamičky, takže by ste sa postupne spoznali.

@autorka v čase keď sa nám narodilo prvé dieťa sa začali veci konečne lámať a čísla otáčať do čiernych, ja som nemohla vtedy firmu predať. A keď sa narodili dve mladšie, tak som si režim len trošku prispôsobila, pretože v tom období sme zase expandovali do zahraničia. Ja som presvedčená, že všetko je tak ako má byť a keby som sa mala dnes rozhodovať znova, rozhodla by som sa rovnako👍

@tiezjedna a ako realne ako si to zvladala? Ja sa snazim to cele sklbit ale stale nejake problemi s detmi, choroby. Manzel ma normalne zamestnanie teda chodi na 9 hodin mimo domov a zvysok nejak nakup a prechadzky a navsteva rodicov. Podnikala som skoro 10 rokov a neviem si predstavit ze by som teraz povedala zakaznikovi prepacte ale dieta malo reflux a nespala som alebo co.. stale dookola tie iste cinnosti. Ako fajn mam 5 mesacne dieta niekto by povedal pockaj vyrastie trocgu zlepsi sa to ale ako vidim napr. Moja sestra z prace bezia s detmi na kruzky, dcera klavi a sport, syn sport plus nakup a vlastne cely tyzden prichadzaju domov o 20tej.a to maju 8 a 9.. neda sa cakat kym budu mat deti 15 alebo kolko. No marne rozmyslam ako to sklbit.tiez v tom co som podnikala uz podnikat nechcem a zmluvne ani par rokov nemozem. Tak rozmyslam co ine aby sa to dalo aj popri detoch.

Ja mam 2 chlapcov jeden je skolak a mladsi s ktorym som este chvilku doma. Potom ma tiez caka najst si nejaku pracu. Mna chytaju doma tiez depky, hlavne z toho, ze po mne nevidiet ziadnu pracu - poupratujem, operiem 4 pracky... vecer je to to iste. Vsade kopec prachu, omrvinky ... na materskej so starsim som chodila externe do skoly. To bolo celkom fajn, ale aj narocne. Skolu som si dokoncila. Potom som si urobila vodicak, co som si hovorila, ze to v zivote nezvladnem. Doucovala som deti nemcinu, ale len tak par deti aj online... a teraz zas som zdobila venceky, ale presne, nik to nekupuje... aj ked pred Vianocami som predala komplet vsetko. Asi je nejaka blba doba momentalne, ludia na to nemaju financie.

@anonym tak ono je veľký rozdiel pokračovať v podnikaní po narodení detí a rozdiel začínať vtedy niečo rozbiehať. Do toho by som nešla ani ja. Ale vyskočiť z rozbehnutého vlaku sa proste nedalo, tak sme to látali ako sa dalo. Pri najstaršej pomáhal manžel a moji rodičia. Potom sme sa ale presťahovali úplne mimo a boli odkázaní len na seba. Ja som viac pracovala z domu (už sa dalo), preorganizovala som si trochu štruktúru, dala viac kompetencií ľuďom, ktorí pracovali so mnou dlho a vedela som, že sa na nich môžem spoľahnúť. Keď bolo treba, nabehla chúva. Ale strašne záleží aj od oblasti, v ktorej človek podniká. U nás nebol bezprostredný kontakt s klientami nutný a ani na dennej báze.