Počítače na staré kolená s pomocou detí?
Často tu čítam názory žien, že ony s pomocou detí v starobe nepočítajú. Že je to sebecké čakať od svojich dospelých detí pomoc. Keď nebudú vládať, pobalia sa a odídu do domova dôchodcov.
U nás v rodine nikto v domove dôchodcov nedožil. Babky sme doopatrovali doma. Rodičia by to považovali za hanbu, dať do zariadenia rodičov.
To isté čakajú aj od nás, že v prípade potreby sa o nich postaráme.
Ako je to u vás? Aký máte na to názor?
@mikadooo ja len k tomu suhlasu a ze sa stary clovek neda len tak niekde "pichnut". ono to tak nie je celkom pravda. moji svokrovci mali susedov o generaciu starsich, ked pan zomrel, s pani to islo dole vodou. deti na opacnom konci republiky, vystriedalo sa pri nej x opatrovateliek (aj obecnych, aj z ADOSu)- kazdu vyhnala, lebo ju "oberala" o sukromie. raz pani spadla na dvore, inokedy ju postarka nasla spadnutu vo dverach, inokedy ju moja svokra ratovala, co sa obliala vriacou vodou. 10x denne volala mojej svokre na pevnu linku- raz jej trebalo podat z vrchnej police utierky, inokedy nevladala ostruhat zemiaky, inokedy si nevedela zapnut ohrievac na vodu.proste stale cosi. RZP k nej chodila 3x do tyzdna.z ustredia doslo starostke obce nejake vyrozumenie, na co prisli nejaki uradnici na setrenie (zrejme z UPSVaR), v akych podmienkach zije ta pani. zaver bol, ze i ked sa zubami-nechtami branila, vzali ju do DSS. nebola zbavena svojpravnosti, bola plne pri zmysloch, len jednoducho nemohla zit sama. uz su to roky a moja svokra si dodnes pamata na presny datum, hodinu, aj aky to bol den v tyzdni, ked tu pani nasilu brali do domova. kricala na celu obec, akoby ju z koze drali, co nechcela z domu odist. a zjavne jej nazor nebol podstatny. v DSS bola len par mesiacov a zomrela.
Suhlasim s komentom vyssie, ludia si DSS velmi idealizuju. Staci si zistit, kolko personalu je na 15-20 klientov a hned clovek vie, ze ta staroslivost nemoze byt bohvieaka. ano, pokial je clovek samostatny a potrebuje len navarit a oprat, je v DSS ako v hoteli. Ale takych ludi je v DSS velmi malo, lebo taki ostanu radsej doma - obedy im zabezpeci samosprava a upracu a vyperu im raz za cas ich deti. Ak mas na 6-7 leziacich 1 opatrovatelku, je uplne logicke, ze ta opatrovatelka nebude polhodinu krmit jedneho klienta- chces/nechces, dovidenia. a ked sa pokadi, neuteka bleskovou rychlostou ho prebalit, lebo nema ani 10 ruk ani 10 noh a ma dalsich x klientov, o ktorych sa treba starat. ano, existuju aj exkluzivne DSS, ale maloktory dochodca si dovoli dat 1500€/mesacne, aby o neho bolo nadstandardne postarane. A to pisem ako clovek, ktory byva v ulici, kde je 80% dochodcov a polovica z nich uz v kadejakych zariadeniach bola a vratili sa naspat prave kvoli tej ubohej starostlivosti. Aj tu som nie tak davno narazila na diskusiu, kde pisali priamo baby, ktore v DSS pracuju, ci pracovali a ani jedna by v DSS ako leziaca skoncit nechcela.
@matkahelka veru tak, v ideálnom prípade je dožiť sa staroby v dobrom stave a byť sebestačný až do konca. To je môj plán, ale či sa podarí, netuším. 😂😅 Spolieham sa na dobré gény. Babka umrela ako 97-rocna, týždeň pred smrťou bola u nás, sama sa najedla, prešla na wc, atď.
@matkahelka o tom presne píšem. Ľudia si domovy dôchodcov idealizuju ako je tam fajn, super spolubývajúcu. Realita je taká, že je málo personálu, niektoré opatrovateľky hnusné ku klientom. To nie je ako doma, že pokadi sa a hneď ho prebalia. Tam ťa nechajú dve hodiny v tom. Na izbe veľa ľudí, každý inej povahy. Keď som prišla za opatrovateľkou na ležiace kvôli nejakým papierom, naplo ma. Strašný smrad, okná zavreté. Kŕmili ich spôsobom, že to do nich rýchlo nahádzali, mali ešte veľa ďalších klientov.
Ono domoch dôchodcov je prijateľný možno pre chodiacich, sebestacnejsich. Len im treba navariť, oprať, upratať. Samoobslužné činnosti zvládnu sami. Ale skončiť na ležiacom v obyčajnom nie luxusnom stsrobinci nie je výhra.
@viestta veď ideálne je vybaviť si opatrovateľský a postarať sa o príbuzného alebo platiť opatrovateľku. My sme to tak v rodine riešili. My máme dva byty. V starobe to plánujeme tak, že keď bude treba platiť opatrovateľku, predáme jeden byt a z toho budeme platiť. Od detí nič pýtať nebudem.
asi nie, no ak by som mala skoncit leziaca na postely, tak ti poviem tak, ze radsej by som bola v nejakom zariadeni, ako by som mala pokazit zivot svojim detom. kolki na opatrovatelku ani nemaju a musia to zvladnut nejak sami a este aj bez korun, kedze ten prispevok si povedzme tak nestaci. ako tvoj napad nie je zly a ak by to tak klaplo tak fajn
@viestta opatrovateľský brala mamina neviem koľko to bolo. Opatrovateľka netuším koľko stojí. Ja viem, že nie vždy sa dá zvoliť optimálne riešenie ale myslím, že rodičia si to zaslúžia. Ja myslím na zadné vrátka a preto máme s mužom dva 3 izbové byty a neplánujem ich prepísať za života na deti. Plus manžel má nadštandardný dôchodok. Nemienim deti otravovať doopatrovanim, tak sa zariadim sama a bud si budeme s mužom platiť opatrovateľky alebo byty predáme a pôjdeme do luxusného domova dôchodcov. V ideálnom prípade dožijeme ako samostatni a deťom ostanú dva byty. Ja osobne by som nemala problém po smrti manžela zbaliť sa a ísť ku dieťaťu aj do Anglicka ak by ma volali. Čiže pre mňa by 500 km nebol problém.
@viestta veď to, že tým, že ženy rodia po 30 tke často aj v 40 tke tak keď budú mať 80 rokov, deti budú mať 40 a ešte budú musieť chodiť do práce. Preto sa spolieham na seba.
no to hovoríš teraz, ale väčšina starých ľudí má obrovský problém sa presťahovať len v rámci SR, nieto ešte niekam do zahraničia
@janickacrazy snáď nebudem skostnatena a nebudem mať problém zbaliť tašky a ísť.
možno ty nie, ale ked sa bavíme vo všeobecnosti, tak máloktorý starší človek sa chce sťahovať, akože napr. ja tiež s tým nemám problém teraz, no neviem ako budem za 40 rokov hovoriť, to je ešte fakt ďaleko
@janickacrazy veď to, len človek sa občas nad tým zamysli ako to bude. Štyridsiatka sa blíži, tak občas premýšľam ako sa zariadiť na staré kolená. Najlepšie doma večer zaspať a ráno sa nezobudit.
Ja deti nemám a ani nepredpokladám, že budem mať, takže o očakávanie menej. Pokiaľ ide o starostlivosť teraz alebo neskôr, snažím sa spoliehať prevažne na seba. To znamená najmä peniaze. Sporím čo to dá a dúfam, že tie peniaze budú mať aspoň nejakú hodnotu aj v budúcnosti.
@suge Vzhľadom na infláciu je lepšie peniaze investovať do nehnuteľnosti, pozemku, zlata. My tiež s mužom uvažujeme nad kúpou ďalšej nehnuteľnosti alebo pozemku. Skreckovanie v banke je tá najhoršia investícia.
Nehnuteľnosť nevlastním žiadnu a vidím to tak, že najbližších dvadsať rokov ani nebudem. Investíciám do hnuteľného, čiže ukradnuteľného majetku neverím. Takže možno mi zostáva už len trénovať skok do truhly, aby som si keď príde čas nebuchla hlavu.😅
@suge Sranda musí byť, čo iné nám už zostáva. Len si priať dobré zdravie.
Nuž zdravie. Spadlo lietadlo a všetci na palube zomreli hoci boli zdraví.😉 A napríklad aj vojna na Ukrajine nám ukazuje, ako sa človek môže spoliehať na majetok, ktorý má. Takže neviem. Priznám sa, že veriť Bohu a v Boha mi pomáha viac, ako vedomosť koľko mám nasporené alebo možno zdedím.🙂
@suge To áno, ale hovorí sa, že pomôž si človeče aj Boh ti pomôže.
Alebo: Sú dôležitejšie veci ako peniaze ale musíš mať peniaze aby si si ich mohla kúpiť 🙂
To poznám.🙂 Aj to, že šťastie sa dá kúpiť, len treba nakupovať v správnych obchodoch.😄
