Pokafrala som nám život - predala som náš byt
Čaute kočeny, idem sa trošku vyrozprávať, zase to na mňa doľahlo. Aby ste boli v obraze - som vydatá už dobrých pár rokov - brali sme sa mladí, a aj keď boli všelijaké problémy, máme sa radi a nevymenili by sme jeden druhého za nič na svete. Zo začiatku, keď sme sa zobrali sme bývali u mojich rodičov vo veľkom poschodovom dome - prerobili sme si horné poschodie, takže my sme mali samostatnú kuchyňu aj kúpeľňu, obývačku a naši tiež mali dolu samostatný byt. Ono to znie ideálne, no ak niektorá bývate s rodičmi, viete, že to tak nikdy nie je. Preto sme sa po čase, keď sa dalo, rozhodli, zobrali si hypotéku a kúpili si byt. Je mi do plaču, len si naň spomeniem - milý a útulný na super mieste. Bývali sme v ňom 4 roky, no keďže sme obaja z rodinného domu, ťahalo nás to zase na vidiek... Vyhliadli sme si jeden domček, dali inzerát na byt... a potom sa to všetko posralo... moji rodičia keď počuli, že ideme kupovať dom, tak sa zmobilizovali a tak nás pobláznili, že sme zabudli na všetky dôvody, prečo sme od nich odchádzali. Ja nedokážem pochopiť, ako sme si v rozhodujúcej chvíli mohli obaja nechať takto zatemniť myseľ, no naši nás presvedčili, že namiesto toho, aby sme opravovali cudzí dom (!!!), nech sa vrátime k nim, oni prepíšu dom na nás, z peňazí za byt vyplatím moje dve sestry, predsa len ho už poznáme, a je bližšie k mestu, a oni sú tam sami... bla bla bla... a sú už starí... tak sa nám ich uľútostilo a sme späť.
A kde je problém? No tam, že mám pocit, akoby som tým môjho muža vykastrovala. Aj keď je dom napísaný na nás - čiže je náš, stále dedo (môj otec) rozhoduje o tom, čo sa bude robiť na dvore, kde čo bude, aký strom sa vypíli a aký zasadí, že budú vo voliere sliepky a nie pes, ako sme my chceli...Moja mama chodí kontrolovať, či sme vyniesli smeti, lebo budú chodiť smetiari... akoby sme boli nesvojprávni! bože, znie to blbo, keď si to po sebe čítam - akoby sme boli rozmaznaní puberťáci, ale snáď pochopíte čo chcem povedať... a to ešte nespomínam, otcove "manévre", čiže 2-3týždňové chlastacie obdobia, kedy sa bojíme aj s návštevou si sadnúť na dvor, lebo otec je úplne namol, je nepríjemný a hambíme sa zaňho. Asi sa pýtate, prečo som na toto všetko nemyslela, keď sme sa rozhodovali - a ja odpoviem NEVIEM! pripadá mi to, že som mala úplne vymetenú myseľ a vybavujú sa mi len smutné tváre mojich rodičov, ktoré prosia, aby sme sa vrátili. A oproti tomu je teraz postavené naše manželstvo, keď vidím, že môj muž (síce mi navonok nič nevyčíta), ale vidím, že strašne túži po vlastnom dome, alebo už aj tom byte, len skrátka po niečom, čo by bolo JEHO! Tvrdo pracuje, platí hypotéku - zaslúži si to! A ja som mu všetko zničila. Chcem z toho von, no neviem ako!! Dom sa predať nedá, to by som našim neurobila - postavili ho a prežili v ňom celý život. tak už len čakám na zázrak - že vyhráme na športke a kúpime si zase niečo vlastné, keď som už našu prvú šancu na normálny život takto totálne posrala ☹
@rybamala ja si tiez neviem predtsavit zit so svokrovcami alebo rodicmi... ked si raz zvyknes na sukromie, tak tazko si zvykat. Nevycitaj si ako ste urobili, uz to spat nevratis. Teraz treba hladat riesenie, ako to napravit. Nemozte znovu ist aspon do bytu? Teraz uz nemozte kupit ten dom ako ste chceli? Ci sa bojis to oznamit rodicom? Ked ste vtedy planovali kupit ten dom, v com je teraz problem? POdla mna by ste sa nemali bat do toho pustit. Ale ak ti mozem poradit - nekupujte stary ale uz nejaky prerobeny alebo novy!!!!!!!!!! My sme si prezili rekonstrukciu a idem sa z toho zblaznit! Este dnes nie je vsetko dokoncene a to ho mame 5rokov, a ani nehovorim kolko penazi sme tu vrazili- raz tolko kolko ten dom stal. Nakoniec ho aj tak predavame pretoze chceme kupit dom v centre. Ale sme sami a je to na nezaplatenie, preto ta uuuplne chapem!!!! Nemusim sa ziadnej svokre zodpovedat ci mam navarene ci upratane 🙂 ked sa mi nechce, zajdeme na veceru a nemusim pocuvat vycitky aki sme nesetrivi 🙂 Odporucam bojovat si za svoje stastie, pretoze hrozi, aby sa vase manzelstvo nenarusilo, ty sa budes trapit a to skodi krase 😝 ... Kupte si sami domcek, hoc sa mozno zadlzite, ale stoji to za to!
@sofinka333 zakladatelka písala, že peniaze z bytu už použili na prerábku domu a na vyplatenie sestier..a stále splácaju hypo....takže touto cestou to už nepojde 😒
Myslim ze vo vsetkych prispevkoch mas urcitu formu podpory a pomoci a vidis ze vela ludi je v podobnej situacii a suciti s tebou. Jedna vec co musis urobit je naozaj sa trochu vzopriet rodicom, nenechat veci ako su a to hlavne pre tvojho manzela, pretoze ak sa ty citis zle ver mi, on sa citi horsie, lebo jedna vec je byvat s rodicmi a druha so svokrovcami. Ocenujem ze si to uvedomujes, a vnimas ako sa citi tvoj manzel, pretoze i ja byvam momentalne s buducimi svokrovcami a slovo katastrofa nevystihuje moju situaciu dostatocne. Viem ze moj priatel si to uvedomuje tiez, no velmi tazko sa mu dari zmenit situaciu a zauzivane veci v rodine, ale chapem ho tak ako chapem i teba. Urob co sa da hlavne pre svoju rodinu a pomoze to i tebe samej. Drzim moc palce, vsetko bude dobre.
Sme na tom trošku podobne... Bývali sme u rodičov v 2i byte v Ba, odkiaľ sme ušli do podnájmu aj kvôli partnerovej práci, aj kvôli sukromiu a po 1 a 1/2 roku nám môj otec navrhol, nech sa nastahujeme späť, lebo mama prišla o robotu a nevedia ako to bude a že aj pre nas je to ušetrených 400e za nájom plus samozrejme pohonné hmoty .. tiež neviem, kde sme nechali pamäť a zdravý rozum..ale sme u nich v byte, platím síce nájom iba 100e ale ....s otcom som sa nikdy predtým nepohadala a za posledný mesiac sme mali také výmeny názorov plné kriku, ze som plakala ako male dieťa..je to psychicky náročné, otec denne z práce do krčmy rovno, mama je taká náladova a poobede tiež uteká za ním do krcmy... Plačú kvôli peniazom, ale alkohol a cigarety sú na dennom poriadku.. a to som sa zaprisahala, ze môj syn v zivote nebude žiť ako ja v detstve.. bohužiaľ situácia nás nepustí inam tak skoro.. držím palce, želám pevne nervy a vela lásky!
Rozhovor nepomôže, ich nezmení nič už, ako tu baby písali starého psa novym trikom nenaučiš..
@ukana och boze.... ! tak predat dom, kupit maly domcek a rodicom garzonku :D .... ale nie, ... musi byt nejake riesenie :(
az ma striasa pri pomysleni na vasu situaciu,ale bohuzial vsetko sa pre nieco deje a malo to tak byt.u nas doma tiez vzdy rozkazovali rodicia,aj keby som tam ostala byvat a byvala trebars 30 rokov s nimi,tak by ma chodila kontrolovat,ci som spravila to alebo ono.To iste otec.boli by sme za sprostych a stale sa muselo len podla neho robit,lebo on vie vsetko najlepsie.nelutuj svoje rozhodnutie,ked sa uz tak stalo.deti ocenia pritomnost starych rodicov,starkej vyborne kolace,domaca strava,starkeho svate rady 😀 nikdy nevies,co sa stane a nahodou jeden z nich umrie a druhy by ostal sam,zas by si si vycitala,ze sa nevenujes.to je tazko ani tak ani tak.ja som zastancom toho,ze ak sa uz nieco zasadne stane,treba si to rozumne vysvetlit a prijat.s rodicmi si mozte pohovorit o pravidlach,o tom ako ste boli zvyknuti na svoj klud a chod domacnosti a ze ten klud si chcete zachovat.vela stastia a hlavu hore.nestala sa az taka katastrofa
@rybamala toto iste ma moj bratranek... Len to nie je jeho mama,ale babička.. A ďalšia vec necháva ich žiť svoj život.. Nelozi k ním domu,skôr oni dojdu k babičke s pravnučkou...
Ale ked si bratrankova zena niečo chce vysadiť na záhrade to uz je problém... Nemôžu si spraviť kútik kde si dajú gril,perfolu trávnik no nič.... Lebo babička vysadí mrď zemiakov a paradajok a aj tak to skoro vôbec nikto neje..

@rybamala PRosim ta, dovol, aby tvoj prispevok a Diskusia boli uvedene, ako "vystrasovacia metoda", keby sa niekto chcel hrnut do spolocneho byvania s rodicmi/svokrovcami.....
Viacgeneracne spoluzitie proste NEFUNGUJE a fungovat nemoze, lebo priroda to tak zariadila....
Staci sa len pozriet na diskusie o "svokrach"...
Nebudem Ti klamat, urobila sa si brutalnu chybu...pre mna by to bol zabijak...ja by som sa asi rozviedla, keby som mala polovicu zivota, alebo aspon jednu dekadu prezit so svokrovcami...
Pisala si, ze vyplatis sestry....uz si ich vyplatila??? Co keby vyplatili oni teba a ty zabudni na tento dom a snaz sa o svoj.... Oni nech si ho potom predaju, ked uz vasich nebude. Neskusala si sa porozpravat so sestrami?