Pokazila som život sebe aj malej v brušku

Čaute baby, píšem Vám len svoj príbeh pretože už fakt viem že som si pokazila život.
Mala som vzťah dlhoročný, teraz ked sa s odstupom času na to pozriem tak ten vzťah bol výborný a moj partner s ktorým sme žili bol úžasný človek...ale to samozrejme mne nevyhovovalo a stále som mala pocit že mi niečo uteká a že ked s ním budem aj nadalej tak mi život utečie pomedzi prsty a tak som ho opustila...Nejdem tu písať ako sme to prežívali, boli to scény po 8 rokoch naozaj dramatické, ale nikdy nie zlé a urážlivé...akorej sme obaja plakávali jeden druhému na pleci prečo sme sa rozišli a že sme mali ostať spolu...ale ani jeden z nás neurobil ten krok spať...Ked som chcela ja nechcel on a naopak...nedohodli sme sa ale do dnes spolu komunikujeme ako priatelia..teda vždy ked ho vidím príšerne lutujem že som takého človeka opustila....Počas našeho odlúčenia som bola sama, stretávala som, roznych mužov ale všetkým išlo len o jedno a o taký vzťah som nemala záujem..možno keby som bývala trpezlivejšia tak by sa postupne niečo bolo vyvinulo ale ja hrdinka som každého s prehladom poslala do prdele. Bola som štíhla,dlhonohá špinavá blondínka, s velkým prirodzeným poprsím a so sexi postavou a tak som naozaj o nápadníkov nemala núdzu, lenže tí čo chceli mna tých som nechcela ja....až raz sa mi pritrafil do cesty muž pri ktorom sa zastavil pulz....bolo to po dlhej dobe..ničím ma neoblboval ...bol reálny a vysolil mi že má tri deti...dve s jednou a jedno s druhou že sa rozvádza a že nechce byť ani s jednou z nich, že ho podrazili...ako to tu nejdem teraz písať lebo to bola asi aj tak kravina.....neviem to do dnes. Neviem do dones čo ma na nom tak hrozne pritahovalo a preco som vždy ked mi volal nervozne nevedela čo so sebou, a ledva som dýchala...neviem prečo som stále čakala na jeho sms, a prečo som začala k nemu po mesiaci chodiť na návštevy domov...a prečo som tam pár krát ostala spať do rána, a prečo on odo mna chcel aby som bola pri nom stále, a nech sa nastahujem a ako on nemože žit bezo mna...Je pravda že sme sa velakrát pochytili na roznych banalitách a že som všetko prehliadala čo sa medzi nami dialo...a že som to stále nejako ospravedlnovala a snažila sa všetko rýchlo napraviť len aby bol kludny, spokojny a šťastný....nejako mi začalo unikať že vlastne ja šťastná nie som...ale to mi došlo až nedávno....sme spolu dva roky, žijeme spolu 20 mesiacov... z toho som sa asi tristotisíc krát zbalila a išla k sebe domov, asi tristotisíc krát som si povedala že mi za tie nervy nestojí a rozišla sa sním....ale on vždy bud šte v ten den alebo na druhý doliezol...vyzeral vždy ako pár minút pred infarktom, bledý, neštastný a ako to možem len tak zahodiť ved on ma miluje a či si uvedomujem ako všetko ničím...a blaaaa blaaa blaaaaa....A tak som sa vždy po pár dnoch psych.nátlaku vrátila k svojmu milovanému ktorý ma niekedy celé týždne, inokedy dni, niekedy aj mesiac nosil na rukách až prišlo zase jeho schizofrenické vytriezvenie...a začal ma urážat: Ty p.... Ty k..... a podobne vulgarizmy, zničila si mi život a chod do pi... a nenávidím Ta a tak dalej a tak dalej a ja som sa zase vždy pekne pobalila a vrátila sa domov a potom po pár dnoch zase k nemu lebo jeho to mrzelo čo mi povedal, a že on to už nikdy nepovie atd..Potom mi navrhol dieťa..navrhol ho v takej dobe ked bolo všetko ok medzi nami...asi mesiac bez hádky a v období ked mi gynkolog povedal že na moj zdravotný problem pomože jedine tehotenstvo
a nie operácia...tá by bola riskantná a už by som nemusela moct mať nikdy deti....A tak sme zacali pracovat na malej ktorá sa nám podarila po polroku...dnes viem že som mala tristokrát radšej do hovna stúpiť ako si sním dieťa spraviť...chová sa ku mne uplne príšerne, už vie že len tak lahko sa ho nezbavím...potrebujem ho teraz totiž aj finančne...čo zmožem z materskej? Nič, nezaplatím si ani úver ani všetky platby čo mám na svoj byt....a to som ešte nejedla a o malej ani nevravím....drží ma v hrsti...a preto sa chová ku mne tak ako sa chová.....je v kuse nervozny, blačí po mne, stále mi rozpráva ako len mna mohol stretnut takú pi...ako som mu život zničila, ako ma neznáša atd. Nikam so mnou nechodí, stále má len svoje aktivity, s kamarátmi a so svojimi detmi...domov chodí až po 20tej alebo po 22tej, ráno odchádza o pol 8mej, cez den mi síce volá že čo robím a tak ale inak sa nezaujma, nepozve ma na veceru nebere ma nikam von..stále tvrdí že sa mu nechce že on je unavený z celeho dna a že inokedy...o ničom sa so mnou doma nerozpráva, je vždy ticho...maximálne povie dve vety: Kde mám ovládač...a čo máme jesť....a bud ticho pozerám futbal....Teraz som v 7mesiaci tehotenstva...celé som ho preplakala tak vždy ob den...celé som si ho prestresovala, dokonca mi raz aj strelil facku ked bol opitý, to som vtedy rýchlo v noci utekala preč...podotkýnam tehotnááá. A on si to na druhý den nepamatal.....teraz mi zas nedávno povedal že ma raz určite podreže, citujem: Podrežem Ta raz Ty p.... a je mu jedno či plačem a v akom som stave...rozpráva a uráža ma dalej. Ked mu zložím telefon, niekedy zloží on, tak príde domov a je ticho, alebo sa tvári akoby mi ani nič nepovedal....skrátka som to pekne posrala....na malú sa teším, chválabohu je v poriadku aj ked ja prežívam takéto stresy....už ma tolko krát počula plakat chuda malé...a mám pocit že ak sa niečo nezmení...a to sa asi nezmení, ma bude počuť plakať aj po narodení...Neviem, si to predstavit..ešte tu ani nieje a začínam nenávidieť jej otca...Som totálne zúfalá, kamošky tie už ku nám radšej ani na návštevu nechodia...lebo ho nemusia alebo sa nechcú pretvarovať....ak by ho náhodou stretli doma...tak chodím ja za nimi a vždy mi radia nech sa zbalím a odídem ale bojím sa to urobiť...fakt sa bojím, bojím sa že ked sním budem udrźaivat kontakt tak ma zblbne nech sa vrátime...alebo mi urobí zo života peklo....som totálne na dne a termín porodu sa nenávratne blíži......
Strana
z7
Dole
PredošláStrana
z7
lenuska74
9. apr 2008
Julia neváhaj a rýchlo si zariaď život sama aj keď to nebude ľahké. Ver mi hovorím to z vlastnej skúsenosti ale ako to ďieťa.Mala som takéhoto otca a viem o čom vravím, uvidíš tvoja dcéra ti bude nesmierne vďačná za to že si od toho tyrana odyšla . Moja mama tiež nebola v ľahkej situácií a odyšla od neho keď som ja mala 4r.a sestra 1r. a užila si kopancov v tehotenstve aj bitiek a rozbitého bytu, nočných útekov k susedom... dodnes sa nezmenil, a ver mi že sme boli v paľbe aj my so sestrou, takže pochybujem že to tvoju maličkú nepostihne, sú to doživotný sviniari bez nápravy, tak radšej utekaj. Ja by som ho neuviedla ani ako otca a urobila hrubú čiaru za všetkým. Ja som otca mala a nevideli sme od neho ani korunu, takže je diskutabilné či niečo bude chcieť platiť na malú a či to stojí za to mu ju potom dávať na víkendy a prázdniny.
a2303
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
a2303
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
jabber
9. apr 2008
Ale když ho neuvede jako otce, tak asi platit nebude, ne? Podle mě ta almužna nestojí za to ho uvádět.....
julia225
9. apr 2008
teda.... smutne... a sialene zaroven.... akokolvek sa rozhodnes... drzim ti palce....
karolinkafe
9. apr 2008
Utec kym mozes. Lebo urcite to bude s babatkom este horsie. Drz sa.
pralinka25
9. apr 2008
juli ja by som ti radila chod od neho prec. Lepsie to nebude aj vzhladom na to ze tri detu uz ma a ani ich matky s nim nevydrzali. To o nicom svedci.

Ak mas maminu ktora ti pomoze chod k nej a byt skus do doby kym budes na materskej prenajimat a ked zacnes pracovat mozete sa do tvojho bytu vratit aj s malinkou. Z prenajmu zaplatis hypo a mamina ti urcite pomoze aj so stravou a tak a hlavne ti bude psychickou oporou.

Ak sa bojis ze ti spravi zo zivota peklo treba si pozriet ako sa sprava k tym trom detom a ich matkam.

Uviest mozes otca neznameho ale prides o vyzivne (v pripade jeho smrti sirotske) Ale radsej prist o to ako o slobodu zdravy rozum a stastny zivot.

Nebud s nim. Vsetko sa da riesit, len ked zostanes tvoja situacia bude neriesitelna. Konaj kym este malinka nie je na svete potom to bude tazsie
jacka
9. apr 2008
Juliana Utekaj rýchlo preč.To ti za to nestojí.Mysli hlavne na svoje dievčatko.Bež od neho
egyptanka
9. apr 2008
julia, ked si doteraz vydrzala to co popisujes tak mas dostatok sily a energie na to, aby si sa zbalila a odisla. Som pevne presvedcena, ze to dokazes.
Ked nebude doma, zbal si veci a chod k mamine. Je uzasna, ze ti navrhla, aby si sla k nej. V prvych tyzdnoch ti urcite pomoze s vychovou dietata.
Spominas, ze sa obavas financnej existencie a ze si odkazana na jeho peniaze. Skus si polozit otazku, ze ked je taky grobian ci ti dopraje to co dieta potrebuje? Zacne ta este viac kontrolovat a bude ti otrepavat o hlavu kazdu podla neho "vyhodenu" korunu na plienky, oblecko, hracky pre malu.
Ako tu uz niekolkokrat bolo spominane, tak byt mozes dat prenajat, poziadat banku o odklad splatok, predat a kupit si mensi ...
Je tu niekolko rieseni.
Ale pre teba je jedna rada ... Daj si okrem dcerky este jeden darcek. Daj si slobodu!!
liana
9. apr 2008
ja odporúčam kontaktovať aj krízové centrum. predsa len tam je nejaký odborník ktorý by ti vedel pomôcť aj z odbornej stránky. opustiť despotu totiž nie je jednoduché, môže mu trknúť v hlave a narobí toľko zla že až. ešte že nie ste manželia. to by si mala na krku aj majetkové delenie.
vivien742
9. apr 2008
všetko tu už bolo povedané, teda napísané, ešte dodávam, že to výživné by nebolo nejaké wextra vysoké, keď už platí na tri deti, takže otca neuviesť a odsťahovať sa naozaj rýchlo, pretože pri týchto stresoch sa dieťa môže narodiť každú chvíľu. Inak tento smutný príbeh len potvrdzuje známu skutočnosť keď je........dobre, ide na ľad tancovať
juliannaautor
9. apr 2008
čaute babenky ste hrozne zlaté čo ste mi tu popísali, ani to nestíham dnes všetko čítať..zajtra ráno si ku tomu kludne sadnem a vsetky si Vás prečítam a poodpisujem a dovysvetlujem...zatial hrooozne dakujem, zajtra som tu, dnes to bohužial nejde....Dakujem ešte raz...
skuli
10. apr 2008
Taky by radila pryč od něho.Je to psychopat a měl by se léčit.Ale s tím otec neznámý bych to tak jednoznačně neviděla.Nikdy nebudeš mít nárok na výživné,sociálku atd.Někdy i pár tisícovek pomůže,když budeš matka samoživitelka.Všechno bych to u soudu řekla,jak se choval a že si nepřeješ,aby byla malá s ním o samotě.Vždy jen s tvým doprovodem.Však ho to přestane brzo bavit.Musíš být silná,neustupovat mu.Já vím,že se to dobře radí,když to člověk nezažil.Jak staré jsou ty jeho děti?A vychází s něma dobře?
rezetka
10. apr 2008
Tohle mi připomíná mého otce...ten maminku i nás mlátil a psychicky týral...maminka se s ním dokázala rozvést až po 20 letech...a až teď jsme všichni šťastní...včetně otce řekla bych.
Okamžitě odejdi, finančně vypomůžou rodiče, nehledě na to, že on bude mít soudně nařízené alimenty...
Jinak to nejde, neohlížej se, budeš mít peklo celý život a s Tebou i Tvoje dcera...to je to nejhorší...
ella1
10. apr 2008
dam va jeden link.ja som tede rada,že moj muž vobec nie je taký.

http://lesk.zoznam.sk/cl/10164/234207/Vase-prib...
giovannajana
10. apr 2008
juli, ešte si dcérke nič nepokazila, ale ak ostaneš s týmto chlapom, tak jej ho zaručene pokazíš! Život pre vás obe ešte stále môže byť nádherný, len urob ten správny krok. Prajem ti veľa síl a šťastia.
juliannaautor
10. apr 2008
No ahojte babulky, takže vzniklo tu kopec názorov všetky ste v podstate za to aby som to ukončila. Ano bolo by to určite lepšie len pre koho? Pre malú? Ešte neviem aký bude k nej.....toto teraz súviselo v podstate so mnou..bol na mna zase pre nejakú blbost nahnevaný a možno ani nebol na mna bol z niecoho iného na nervy...to je on vždy. Nebýva len na mna taký on je taký na každého, okrem svojich detí. Deti majú 15 a 11 a 5. Majú krásny vzťah, venuje sa im non stop, pomáha im učiť sa a oni k nemu radi chodia, vedia že máva výpadky ale ak také niečo nastane pred nimi tak sa mu vyrehocú že čo zas stresuje a on potom prestane...neviem čo je to za divnú povahu...skúmam ju už vyše dvoch rokov a ešte som neprišla na sposob resp. model prečo je taký a čo spúšťa tie jeho nálady...Niekedy je ako med a ja mám pocit že niet šťastnejšej ženy pod slnkom len potom jedným stresom všetko zničí...Zo začiatku som to fakt prehliadala, teraz to viacej vnímam...čo s atýka tej hypoteky co ste mi písali tak mama býva u mna v dome, v tom dome co je nan tá hypoteka...tam ked sa vratim budem vlastne vo svojom, ona tam má dožívacie právo, tak to je dohodnuté...čiže prenajať to nemožem...ale sú riešenia žeby sme to predali a vyplatili hypoteku a išli do mensieho, lenže teraz sú také ceny za byty že neviem ako by som to aj tak zvládla...Mama mi može pomoct do tej doby pokial robí, je už na dochodku ale ešte robí...teraz má nejaké zdravotné problemy musí ísť na operaciu, tak sa modlím aby všetko dobre dopadlo..neviem si predstavit ze by sa jej nieco stalo..na malú sa hrozne teší, pomáha mi uplne so všetkým...ide so mnou nakupovať vyberať vecicky, skrátka je mi velkou oporou, jedine jej všetko poviem od A po Z. Len ked sa jej nieco stane tak ma to položí. teraz ked si mám tehotenstvo užívat musím takéto stresy prežívat....co sa tyka priatela tak sa na druhý den tváril akoby sa nic nestalo...ja som bola už pobalená , mám na mysli tie základné veci, s tým že zbytok si vezmem neskor. Poslala som mu sms že odchádzam,s nejakými výčitkami že len kvoli dobru malej lebo nechcem predčasne porodiť vdaka jeho nervom... chcel sa predtým porozprávať, tak som ho počkala, a on prišiel objal ma že nech to ešte skúsime že on sa bude snažit byť iný, že on sa na amlú hrozne teší...Lebo ja som mu povedala že to už nezvládam že som na všetko sama, že mi v ničom nepomáha a je zlý...a tak sme si to rozobrali, a jasne som mu povedala že som velmi zvedava akou oporou mi bude tieto posledné mesiace tehotenstva ako ma podporí a podrží, ako mi pomôže ked mi nebude práve naj....a že som velmi zvedavá aký bude prvé týždne po porode...že ak vycítim nejaky stres alebo budem mať len pocit že to nieje ono, pre mna a pre malú, tak balím veci NAOZAJ a nech sa aj na hlavu postaví tak ma nezastaví...kukal na mna, povedal že dobre, že sa bude snažiť aby bolo všetko ok. Vytkla som mu urážky, vlastne všetko co mi povedal...a co som aj Vám písala, tentokrát reagoval prekvapivo kludne...ked som to vravela mame tak povedala že ho nechape...bud nema vsetko v poriadku v hlave a robi niektoré veci naschval alebo teda neviem v com ma problem. inak s jeho detmi mam dobry vztah myslim že sa aj tesia na malu...tak neviem mozno som urobila zle ale neviem ci by som sa zase neunahlila keby som to vzdala...predtým ako by sa mala narodila...hm?
poleva
10. apr 2008
julianna mám pocit, že odísť od neho nechceš
vieš počkať na narodenie malej a potom sa baliť ? nechápem !
bude ti za to stojí alebo nie, ale pravdupovediac nemohla by som byť s človekom po toľkom trápení a urážkach
bude sa snažiť...koľkokrát ti to už povedal ?
lenuska74
10. apr 2008
tiež si myslím že to nebude dobré aj moja mamka sa stále vracala a vždy sa to notorický oakovalo a neskôr sa to aj stupňovalo a napádal aj ľudí ktorí sa jej pokúšali pomôcť. Julianna je to tvoj život, tvoje dieťa ty sa musíš rozhodnúť ale myslím že ty to ani nechceš ukončíť.A čo sa týka toho že sa deťom venuje, tak po rozvode sme so sestrou chodili k nemu na každé letné prázdniny na 1mes. a bolo fajn /aj keď vtedy som si ešte neuvedomovala všelijaké dôsledky jeho správania ako napríklad že nás nechával samé so sestrou celé dni a niekedy sa aj týždeň neukázal iba nechal dajaké peniaze a starajte sa, ale bolo to fajn a dokonca ho ani neviem nenávidieť čo sa čudujem/ takže dieťa môže mať otca ale aj tak by som ja osobne odyšla.
liana
10. apr 2008
ty si myslíš že s malým dieťaťom ťa nechá len tak odísť? teba možno ale malú ti veru nedá, o tom pochybujem. môže ťa vykopnúť s kufrom ako handru, to by si chcela? zjavne žiješ s neurotikom čo má psychický problém a ty si pre neho len hračka. súdim podľa toho čo si na forum napísala. nepoznám vás, ťažko sa vyjadriť, ale psychycké týranie nemá ďaleko k fyzickému. s tyranom je to ako s alkoholikom. nikdy sa nezmení, len určité obdobie môže byť ticho :-S
mimikyky
10. apr 2008
juliana

aj mňa môj bývalý manžel otľkal keď som bola tehotná, bol o nás dokonca aj článok v dieťati "bola som tehuľka s monoklami"
bežne som chodila do poradne s monoklami, a bil ma aj do brucha
malá / dnes 11ročná baletka/ sa našťastie narodila v poriadku
no neprechádzalo to k lepšiemu, skôr sa všetko ešte zhoršovalo!!! viac chľastu, viac urážok, nadávok, bitiek...
a potom pribudli znásilnenia!!!!!!! tak som prišla k tretej dcérke
až potom, keď začal tĺcť najstyršieho,syna, tak sa mi otvorili oči, a rozviedla som sa, a obrátila som sa o pomoc aj na alianciu žien, pomohli mi

držím Ti teda všetky palčeky, silno, moc 😉
nečakaj, lepšie to určite nebude
bihan
10. apr 2008
Podľa tvojho posledného príspevku mám tiež pocit, že odísť ani nechceš, len si sa potrebovala trošku vyžalovať =-) To je síce fajn, ale myslím, že tým, že ostaneš, sa nič nevyrieši, ľudia sa nemenia, ale ak nechceš odísť teraz (a to viem z osobnej skúsenosti, že kým tá osoba sama nemá jasno v tom, čo chce, akékoľvek rady sú zbytočné), tak zrejme potrebuješ to, čo Francúzi volajú "deklik" - nejaký bod zlomu. Tak ti len držím palec, aby ten bod zlomu neprišiel príliš neskoro |-|
siu3333
10. apr 2008
ahoj,je to hrozne.ja mam 2 rocnu dcerku a neviem si predstavit,ze nieco take by sa dialo u nas doma.Na tvojom mieste by som sla k mame,nedajboze by sa ti nieco stalo a co by bolo s malou.mysli aj na malu.financne by ti urcite pomohla mama alebo rodina.Drzime ti palce a davaj pozor na seba a na malu.
dominica
10. apr 2008
Fakt potrebuješ asi bod zlomu, ako napísala bihan. Sestra chodila 6 rokov s chalanom a niekoľkokrát od neho odišla, ľúbila ho a vždy sa k nemu vrátila, vždy ju ukecal, ale jedného dňa prišla domov a to bol koniec. Bolo to pre ňu ťažké a bolo to vidieť, ale spravila veľmi dobre. Vždy jej nasľuboval ako sa zmení, chvíľu sekal dobrotu a vždy to dopadlo tak isto, jednoducho spravil vždy to, čo nemal a nakoniec jej to došlo. Mala plné zuby toho večného sľubovania. No a mala výhodu, nečakala s ním dieťa. Moja rada: zbaľ sa pokiaľ môžeš, chlap sa nezmení ani náhodou, ak áno, je to ojedinelý prípad. Ale pochybujem, že to bude ten tvoj. Treba prekonať samu seba a s malou sa môže stretávať presne tak, ako so svojimi ostatnými deťmi a malá aspoň nebude vyrastať z jeho sprostými náladami a urážkami na tvoju osobu.
felixa
10. apr 2008
No, to ako popisujes svojho partnera vyzera na nejaku psychiatricku poruchu z jeho strany. Mozno ma maniodepresivne stavy, a vtedy naozaj ked je v stave manie posobi na teba ako ten najuzasnejsi clovek na svete, ktoremu sa v tej chvili naozaj malokto vyrovna (zdravi clovek obycajne nema tolko energie).
Niekto tu spominal krizove centrum, asi by to stalo za rozhovor s odbornikom.

Inak, tvoj partner sa nikdy nezmeni a rokmi sa to bude len zhorsovat. (Ked je takyto priserny chlap uz na zaciatku vztahu, neskor to bude nezvladnutelne).

Radim balit kufre a odist, lebo raz to aj tak spravis (len aby vtedy uz nebolo neskoro).
bubatko
10. apr 2008
no julianna Tebe uz asi nic nepomoze, pane boze, to nemas trochu sebaucty? co ked Ti vazne ublizi alebo dietatu? ale vlastne nic, nebudem sa tu rozohnovat, Ty mu ocividne odpustis vsetko, tak teda Ti drzim palce a dufam, ze vyviaznes so zdravou kozou aj so svojim dietatkom 😢
petkapatko
11. apr 2008
Ahoj Juliannka , dobre poznam tvoju situaciu. Tiez som mala docinenia s takym debilom a ver mi, ze nema cenu pri nom ostavat.
JA som s nim chodila 2 roky, neustale urazky a ponizovanie boli na dennom poriadku, niekedy to psychycke tyranie je ovela boletivejsie ako fyzicke. Ked som otehotnela nadavok bolo viac dokonca na nasilim dotiahol na potrat, samozrejme som z tadial odisla, lebo kazdy vie, ze ked on povie, ze to pojde prec nestaci...zacali este horsie nadavky, schudla som 5 kil, v noci som mala nocne mory.Bola som v siestom mesiaci a v praci ani nevedeli, ze som tehotna, z tych stresom som nemala ani brusko...Mala som stastie, ze rodicia boli na mojej strane a velmi mi pomohli...
Ked mi doktor povedal, ze mam od neho odist kvoli dietatku, lebo je velmi male a stresy mu len skodia, nebol to sice jedinny ,ale hlavny dovod od neho odist...Keby ste poculi ten kamen co mi zo srdca spadol.
Babetko zacalo rast a ja som sa na mnho velmi tesila aj ked som sa obavala ako to zvaldneme sami...a ci bude malinke zdrave.
Teraz ma moj syn 4 roky a s odstupom casu premyslam, ze som mala odist skor, moj syn ma teraz zdravotne problemy zapricinene stresom a to mi je najviac luto...
Jeho otec sa o nho niekedy zaujima a niekedy ani nie, ked som bola tehotna tak chodil okolo mna ako cudzi clovek...niekedy aj zatrubil, aby som sa mu uhla z cesty...bolo to tazke, moje kamaratky ma obdivuju ako som to vsetko dokazala, ale nie je to nic tazke odist od debila a zavriet za nim dvere zivota NAVZDY!!
Po narodeni syna som nasla muza svojho zivota a v septembri mame svadbu. Jedny dvere v zivote sa nam zatvoria, le otvoria sa nam tie druhe krajsie, drzim palce....
bellasandra
11. apr 2008
Juliana- vidím a asi nie som jediná, ze ty ho len ospravedlnujes, lebo v podstate od neho odíst nechces.
Ako môzes brat ohlad na človeka, ktorý ta uráza, spraáva sa k tebe blbo- ze má taku povahu ?????
Ze je nervozny ???
V dnesnom svete, má kazdy občas- alebo často nervy, no ako by to vyzeralo, keby som ja napríklad prisla domov z roboty, a mala nervy a vybíjala by som si to na priatelovi alebo na malej.
Ved to nie je normalne, ak más niekoho rada, nebudes mu nadávat, urazat .

On si ta nevázi, lebo keby hej , tak sa tak k tebe nespráva, a ako vidím ani ty si nevázis samu seba.

Co chces skusat ?
Bude dobre mozno 2 týzdne a potom bude zas rovnaky... :-S
livia76
11. apr 2008
Jujanannka, neporadím ti nič iné ,len to,čo už baby predomnou. Odíď 😉 načakaj -aj moja mamina zostala po roku so mnou sama /a spravila si na materskej aj vys. školu/-stačí sa len uskromniť -neboj, život to zariadi. Len nestrať sebaúctu!!!! Si krásna žena,a,budeš príťažlivá aj ako matka-o to nemaj strach. Ten pravý si ťa raz nájde 🙂 Len nečakaj, že ten kretén-,,prepáč za výraz" sa niekedy zmení :-S -nezmenííí. Držím ti palce.
nikes
11. apr 2008
ach jo,Juliano. Ty mi strašně připomínáš moji kamarádku a vím, že nemá žádný smysl ti říkat, aby si se sebrala a odešla od něj. Ty patříš mezi ten typ žen, které přitahujou jenom takoví grázlíci a typ hodných chlapů je moc nebere, takže, kdyby jsi si našla hodného chlapa, tak to s ním stejně brzo skončíš. Nemůžeš za to, zkrátka , čím víc tě bude ten tvůj urážet a ponižovat, tím víc ho budeš milovat. Víš, ty si dělej co chceš, a když tě baví, že tě někdo trápí, tak to je tvoje věc, ale rozhodně si myslím (a ted se na mě prosím nezlob), že takový typ žen by neměl mít děti. Mluvím ze zkušenosti mojí kamarádky, kterou znám už od dětství. Ta moje kamarádka žije se stejným typem chlápka, jako je ten tvůj. Její táta je úplně to samé, takže i když svého otce nesnáší za to, jak se chová k její mámě a naopak mámě doteď nemůže odpustit, za to , že se s tátou raděj nerozvedla a že celé dětství trpěla tyranským chováním a křikem, tak si nakonec našla stejného tyrana, jako je její táta a historie se bohužel opakuje. Je mi ji moc líto, protože jí mám moc ráda a bolí mě, jak se ten její zmetek k ní chová, ale je dospělá a já už nemám chuť donekonečna ji vysvětlovat, že ten její sobec se nezmění a že tomu nepomůže ani to, když budou mít spolu mimi, jak si ona naivně myslí. Takže vím, že i tobě nemá smysl psát, ať od takového člověka odejdeš. Ale bude to horší. Na to ale po několika letech přijdeš třeba sama a zjistíš, že si měla odejít už dávno. Přeji ti hodně štěstí.
Strana
z7
Hore
PredošláStrana
z7