Posledná rozlúčka so zosnulým
Ahojte, asi sa to sem nehodí.. Ale zaujíma ma celkom nazor ostatných.. Zomrel môj krstný.. Už starší, zomrel na chorobu, v piatok ma pohreb.. Mali sme ho veľmi radi a deň pred smrťou som ho ešte stihla vidieť a povedať mu pár vrelych slov 😪❤️ nejak som ho ale ne objala nechytila za ruku.. Nič co by ma upokojilo, zosnulých nechodím na pohreb pozrieť ako ležia v truhle niesom extra veriaca v nič konkrétne a neviem.. Posledn rozlúčka dotýkanie sa zosnulého mi príde zvláštne, šokujúce, raz som tak videla svoju zosnulu starú mamu, bolo to zaujímavé.. A to mi stačilo a odradilo, asi radšej spomínam Na človeka ako živého než mŕtveho.. ako to máte vy? Chodite Z tKto rozlúčiť?
Stručné zhrnutie
- Názory na vizuálnu a fyzickú rozlúčku so zosnulým sa líšia; bežné možnosti sú otvorená truhla s vystavením v dome smútku, dotýkanie sa a bozkávanie, alebo zatvorená truhla a spopolnenie (kremácia).
- V minulosti boli v niektorých rodinách bežné posmrtné fotografie a rodinné fotky so zosnulým ako posledná spomienka, zatiaľ čo súčasné zvyklosti sú rôznorodejšie a niektorí to považujú za nepríjemné.
- Pandemické opatrenia zmenili postupy: v niektorých regiónoch telá balia do vreca, znižujú alebo zakazujú vystavovanie a v deň pohrebu sa truhla nemusí otvárať.
Najčastejšie otázky
Q: Aké sú bežné formy rozlúčky so zosnulým?
A: Bežné formy sú vystavenie v dome smútku pri otvorenej truhle, zatvorená truhla bez vystavenia, spopolnenie (kremácia) s následným prevzatím urny a miestne zvyklosti, napr. truhla vystavená za sklom v dome smútku.
Q: Je dotýkanie sa zosnulého na pohrebe akceptované?
A: Dotýkanie sa je individuálne; niektorí príbuzní hladkajú a bozkávajú tvár alebo ruku zosnulého ako rozlúčku, iní preferujú zostať v diaľke alebo mať truhlu zatvorenú.
Q: Ako sa telo pripravuje pred vystavením?
A: Telo môže prejsť profesionálnou úpravou zahŕňajúcou obliekanie a úpravu vzhľadu; niektorí odporúčajú investíciu do profesionálnej úpravy, hoci počas pandémie to nemusí byť možné.
Q: Boli kedysi bežné posmrtné fotografie?
A: Áno, historicky sa robili posmrtné fotografie a rodinné „posledné“ fotky so zosnulým, pričom niektoré rodiny dodnes vlastní také fotografie ako jedinú spomienku.
Q: Ako COVID-19 zmenil vystavovanie zosnulých?
A: Podľa príspevkov v diskusii v niektorých oblastiach (napr. Prešov) sa telá balia do vreca, oblečenie sa len položí, truhlu v deň pohrebu nemusia otvárať a návštevy môžu byť obmedzené.
Q: Čo znamená spopolnenie v praxi a prečo si ho niekto vyberie?
A: Spopolnenie (kremácia) znamená zhriadenie tela a následné uloženie do urny; niektorí si vyberú spopolnenie, aby sa vyhli vystavovaniu tela v truhle.
Závery z diskusie
Zhoda
- Reakcie na vystavenie zosnulého sú individuálne a obe možnosti — dotknúť sa/vidieť alebo nespozorovať telo — sú v diskusii považované za legitímne.
- Historicky sa v niektorých rodinách bežne robili posmrtné fotografie ako posledná spomienka.
- Spopolnenie (kremácia) je v diskusii prezentované ako bežná alternatíva pre tých, ktorí nechcú otvorenú truhlu.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že dotyk a bozk pred rozlúčkou poskytujú útechu a pocit uzavretia, zatiaľ čo iní považujú dotyk zosnulého za šokujúci alebo traumatizujúci.
- Niektorí považujú fotenie zosnulých a fotografovanie na pohreboch za akceptovateľné a dokumentačné, zatiaľ čo iní to vnímajú ako nepríjemné alebo morbidné.
Otvorené otázky
- Sú v spoločnosti alebo v pohrebných službách definované štandardy „náležitého“ správania pri rozlúčkach, alebo je to plne individuálna záležitosť?
- Ako zabezpečiť jednotné a humánne postupy pri vystavovaní tiel počas pandémie bez zásahu do rodinných potrieb na rozlúčku?
Spomenuté značky a firmy
dom smútku,krematórium
Spomenuté produkty a metódy
spopolnenie,otvorená truhla,zavretá truhla,posmrtné fotografie,profesionálna úprava mŕtveho,balenie do vreca,fotenie na pohrebe,vystavenie v dome smútku,vystavenie za sklom
Miesta a osoby
Prešov
@diewcatqoo ja,kym mi nezomreli rodicia,tiez som.si myslela,ze nedokazem vidiet mrtveho.
Ale je to ine.....je to blizky a je to nejake prirodzene chciet byt pri tom cloveku. Ved je to stale rodic,stale nas blizky. Osobne si ale tiez myslim,ze je to ista vyzrelost,ci musi byt ista vyzrelost,kedy si clivek musi uvedomit,ze je dospely a nalezite sa spravat v tazkych situaciach.
Prave v takych okamihoch vedia ludia prekvapit.
Navonok silni ludia to nedavaju a ludia,o kt.by clivek povedal,ze su doslova "cintlavky"to sice tazko,ale zvladnu.
Samozrejme....neriesime male deticky,ci velmi mladych ludi,kt.zomru blizky.
@terezka1947 a co ak je pre niekoho vyzretost, ze sa rozluci s mrtvym pred pohrebom, prezije celu skalu pocitov, uvedomenia si celeho vztahu k nemu a na pohrebe uz nema potrebu ani sa dotknut, ani sa pozerat do truhly atd.? Ved tieto emocie nema kazdy rovnake, niekto mrtveho vnima tak, ze v truhle lezi uz len telesna schranka, ktoru tu dusa odlozila?
Ak niekto nechce telesnu schranku na pohrebe chytat, to akoze sa nevie nalezite spravat? Zaujimave...
@0silvia0 myslim,ze su otazky,na kt.vieme odpovede az ked zazijeme konkretne situacie.
Lebo aj ja som inak hovorila,myslela si,atd.kym som niektore situacie nezazila. A nejde iba o smrt,ide aj o choroby,tazke situacie v beznom zivote,atd,atd.
Myslim,ze smrti a mrtvych sa "boji"kazdy. Alebo skor je tam respekt...
Ale az ked zazijeme nieco tazke,vazne...az vtedy zistime,co v nas je...a mozno prekvapime samych seba.
Pri kazdej vaznej a tazkej situacii v zivote dospievame a dozrievame.
Ano,kazdy je individualita...ale filozofovanie o niecom a realita,to su dve rozne veci.
je to na Vás ako to cítite...mojej mame, keď zomrel najstarší brat ich mladší brat sa na neho nebol pozrieť, lebo si ho chcel zapamätať takého aký bol počas života....môjmu otcovi, keď zomrel brat tak sme ho boli pozrieť pri truhle, ale bolo to z toho dôvodu, že u nich v dedine je zvykom, že najbližšia rodina stojí pri truhle, kde sa kondoluje pozostalým...ale keď zomrel môj otec pred 3 rokmi truhlu sme nedali otvoriť, pretože moja mama ho našla mŕtveho a nebol to pekný pohľad na neho a chceli sme aby si ho každý zapamätal taký aký bol počas života...
ja som toho názoru nech urobí každý tak ako to cíti...
Keď mi zomrel dedko, vyzeral akokeby spal, žiadne traumy som z toho nemala, ale záleží aj či bol človek dlhodobo chorý a aj ako upravia človeka do truhly, videla som aj svokra, tiež vyzeral akokeby len spal, pekne upravený, takže si myslím že je dobre investovať do profesionálnej úpravy mŕtveho človeka (aj keď teraz počas korony sa to asi nedá neviem)
myslím, že toto je téma ku ktorej by naozaj nemal nikto vynasať akekolvek posudky, každý svoj smútok prežíva inak a má ho právo prežívať ako potrebuje k tomu aby sa so stratou zmieril.. naozaj nerozumiem tomu, že ešte aj pri tomto vedia ženy nájsť zadrhel a myslia si že je tu niečo "správne" a "nesprávne"..
Svoj prvý príspevok som vymazala, pretože som napísala pre mňa niečo veľmi zranujuce a osobné.. to len pre vysvetlenie..
@0silvia0 precitala som.svoje prispevky....ty si asi myslela na moje slova:''......nalezite sa spravat.
Ale to bolo myslene vseobecne. Dospely clovek by sa mal vediet nalezite spravat vo vaznych situaciach.
Nikde som nepisala o dotykani,ci ako ma "spravne"konat,co ma robit.
@terezka1947 nie je vôbec divné to čo robíme, ani nebolo divné to čo robili naši predkovia
Kazdy sa so smrťou vyrovnava po svojom a ani eiden spôsob nie je nesprávny.
Nechápem prečo maju niektorí lidi potrebu sa vyjadrovať este aj k tomu ako sa človek (ne)rozhodne trúchliť 🤷🏼♀️
Ja by som najradšej ani na pohreby nechodila. Dokážala fungovať normálne na druhý deň zatiaľ vždy a vobec sa preto necítim zle a nie som preto horsi človek ako niekto kto drzi smútok dajme tomu rok.
@terezka1947 neviem co je nalezite sa spravat pri vaznych situaciach. Su na to nejake predpisy? Jeden bude na pohrebe hlasno nariekat, druhy ticho plakat, niekto slzu nevyroni, lebo uz vsetky vyplakal, treti si to tam odstoji podla predpisov a pojde aj k truhle, hoci tam nechce ist, ale patri sa to. Ved kazde z tychto spravani je ok, lebo to clovek tak citi a kedze kazdy sme iny, kazdy to citi inak. Ci vtedy to bude ok ked pojdeme vsetci podla predpisov, ktore ani neexistuju?
Ok,lutujem,ze som nieco napisala. A este na dost osobnu temu. Ale moja chyba...je to verejne forum.
Každý to má inak, ja napríklad som bola pri oboch mojich starých rodičoch pri truhle, držala som ich na ruke, hladkala. Pre mňa toto bola rozlúčka, ktorá mi pomohla sa vysporiadať s tým. Keby som nešla, tak ako sa poznám by ma to mátalo.
Keď mi zomrela milovaná bábina, truhla bola otvorená . Keď som ju uvidela , rozplakala som sa a Pobozkala ju .
Ked som bola vo veku 15-20 rokov, zomreli mi stari rodicia z otcovej strany. S nimi sme nemali nikdy nejaky extra vztah, vzdy uprednostnovali bratrancov.. ked zomreli, nedokazala som sa dlho divat do truhly. Prisla som len na pohreb a stala som radsej tak, aby som do truhly nevidela.
Ked vsak zomrel dedko z maminej strany (to som uz bola starsia) velmi ma to zasiahlo. Boli sme kazdy den spolu, odmalicka, hned po otcovi (teraz aj manzelovi a synovi) to bol najdolezitejsi muz mojho zivota. U nas je zvyk, ze pohreb sa kona az 3-4 dni po umrti a do pohrebu je kazdy vecer truhla vystavena par dni v dome smutku a schadza sa tam rodina a blizki a modlia sa. Bola som pri nom kazdy vecer pri otvorenej truhle, na pohrebe som bola posledna, kto ho pohladil na lici, potom sa truhla zatvorila... velmi dobre mi padlo, ze som sa mohla takto rozlucit a ze som videla, ze uz je spokojny. Desim sa toho, ze mi zomrie aj babka alebo rodicia.. ze zomru v tomto blbom case a nebudem mat moznost sa s nimi dostojne rozlucit ako s dedkom.
Chapem vsak, ze nie kazdy ma na to stat pri otvorenej truhle a divat sa na neboztika. Napr moj muz by to nedal. Kazdy ma svoj sposob, ako spracuje umrtie blizkeho a ako sa s tym blizkym rozluci.