Práca verzus rodinná pohoda
Pekny vecer,rada by som sa opytala na vase nazory, kedze zrejme o tom rozmyslam uz pridlho a chyba mi nadhlad.Ak by ste si slobodne mohli vybrat,zvolili by ste si pracu na plny uvazok s tym,ze to nie je praca vasich snov,vyvolalo by to velke casove a organizacne napatie v rodine(manzel ma podporuje vo vsetkom),financne ste v poriadku a ten plat by pomohol,ale da sa bez neho normalne fungovat plus jedno dieta ma diagnozu,s ktorou je fajn,ked bude vobec normalne fungovat v skole a o druzine zatial ani nesnivame,potrebuje casto svoj pokoj a moju podporu ....To su vsetky negativa.Jedine pozitivum je moj pocit sebarealizacie a psychohygieny po dlllhej a necakane komplikovanej rodicovskej "dovolenke".Ako alternativu mam pracu z domu,kedy si budujem vlastny projekt,cize momentalne je to mizerne ohodnotene,ale verim,ze to ma perspektivu,dovtedy,by rodinu zivil manzel.Toto by bolo v ramci nasej konkretnej rodiny najvhodnejsie riesenie,ale teda ja mam pocit,ze to zatial nie je ozajstna praca a chyba mi ten pocit sebarealizacie a spolufinancovania zivota.Ale zrejme je jasne,ktora moznost je rozumnejsia,rada by som sa skor opytala,ako by ste to vnimali vy.Dakujem za kazdy nazor, samozrejme sa rozhodujem za seba,ale obcas pomoze pohlad aj z ineho uhla.Dakujem pekne za vas cas 🙂
@zuzanaam To je super,myslim,ze ste jej vytvorili maximalne priaznive podmienky na rozvoj a pohodu.Moj je tiez motiricky povedzme menej obratny,ale snazim sa ho nenasilne zapajat do sportov,turistiky.Zainvestovali sme do mega lahkeho bicykla a naucil sa rychlo jazdit,lebo keby mal klasicky,hned by to vzdal a ziskal odpor.Na hubacku chodime s aplikaciou na rozpoznavanie hub a rastlin a vsetko skenuje 😀 A tiez sa snazim plánovať vylety,len unho dlho trva,kym sa odhodla na nove miesto.Minuly tyzden sme konecne boli v botanickej zahrade,co som ho na to pripravovala pol roka.Z novych miest a ludi ma stres...Ale teda zlepsuje sa to.Len to proste nie je bezne fungovanie rodiny,ak chceme,aby bol v pohode a nemal uzkosti.Chodil na chvilu do skolky,ale z toho mal take neurozy a hysterie,ze sme to museli skončiť...Preto si ani neviem predstavit zatial nabehnut na ten klasicky system,rano sup deti do skolky,ja do roboty,potom nakup,chvilku pohrat,vecera,spat...To znie fajn,akurat ja by som zo skolky vyberala jedno nestastne,vystresovane,vynervovane dieta,ktore cely den v skolke cakalo a nezapojilo sa do nicoho.Pripadne preplakalo pol dna.A cely vecer a rano dlhe hodiny hysteria,ze tam nechce ist.Nuz dakujem,neprosim...
Myslím, že tomu treba dať čas, nechať ho vyzrieť. Ono to u týchto detí nie je tak, že čím skôr pôjde do školy, škôlky, tým skôr si zvykne. Ale keď bude mať čas na to dozrieť, lepšie to neskôr zvládne. Ja to tak aspoň vidím na našej. Držím palce.
To teda treba, len sa mi zdá, že dcéra bola z nás všetkých najviac v pohode 😀. Ale dnes som rada, že som s ňou ostala tak dlho doma, že sme sa radšej uskromnili. Mohla som sa jej naplno venovať, lebo odbornej pomoci sa nám nedostalo. Len diagnózu získala až v 10 rokoch. Od mala sme boli veľa von, chodila som s ňou plávať, na kone, korčule, bicykel. Vyrastala obklopená zvieratami. Zo stravy som vylúčila lepok, jeme rybací olej, myslím, že aj toto jej veľmi pomohlo. Vlastne podstatnú časť stravy máme z vlastnej produkcie, mäso, okrem rýb, nejeme. Všade píšu, že tieto deti sú motoricky neobratné, je pravda, že jazdiť na bicykli a korčuľovať sa učila dlhšie, tiež dlho nevedela chytiť loptu. A dnes je čo sa týka športu častokrát oproti rovesníkom popredu. Stále sa venuje plávaniu a jazdeniu, ako malá chodila aj na karate cca 2 roky, to ale už neskôr nezvládala, páčilo sa jej, len dokým to boli skôr také športové hry. Dobre bolo, že ako dieťa nemusela prvé roky presedieť v lavici, myslím, že by to nezvládla ani ona a ani učitelia. Chodila od 4 rokov na rok do škôlky na 4 hodiny a nezvládali to s ňou, bola veľmi neposedné dieťa, od roka poobede nespávala. Bez pomoci mojej mamy si neviem predstaviť, ako by sme to zvládli.