Práca verzus rodinná pohoda

Jednoznačne by som v tvojom prípade zobrala 2.prácu - z domu. Človek, v istom momente v živote si musí uvedomiť, čomu dá prednosť či kariére alebo dieťaťu, ty si si vybrala dieťa a nemyslím si, žeby bolo správne voči dieťaťu si na jeho úkor plniť svoje kariérne sny. Predtým ako sa človek rozhodne kariéra vs. dieťa si musí uvedomiť, že sa môže stať, že jeho dieťa nebude zdravé a možno si nikdy už nebude môcť splniť svoje sny, áno, znie to tvrdo ale taká je realita. To dieťa sa samé na svet nepýtalo.

Tak podla toho ako to zvladas doma, ci ti nevadi ta izolacia od ludi. Ak ti to zacina prekazat, tak by som zvazovala tu pracu delegovat na niekoho ineho, hoci aj opatrovatelka ktora by bola s dietatom v case ked uz nezvlada byt v kolektive. Aj z rodicovstva sa da vyhoriet. Ja som sla tou cestou a neviem ci by som nou sla znova. Co sa tyka okolia, vzdy sa najde niekto kto ti vypinda ktorukolvek z tychto alternativ .. bud budes domaca putka alebo karieristka. Drzim palce k spravnemu rozhodnutiu. Inak full time joby sa teraz do velkej miery presuvaju na homeoffice, takze pokial by to povaha prace umoznila, mozno by si nakoniec aj v tom jobe to vedela ako-tak skombinovat.

Manželka sa vzdala dobre platenej práce a nemôžem si vynachváliť. Má viac času, netrpí náš sexuálny život, je kľudnejšia, spokojnejšia.. a keď je spokojná žena, je spokojná celá rodina. Nie každý si toto môže dovoliť, ale ak môžete, tak neváhajte...

Ja len tolko k tomu, dieta potrebuje mamu, ale ta mama potrebuje byt v prvom rade vpohode. Az potom moze vsetko fungovat. Ak ta to aj napriek vsetkemu nejakym sposobom taha k praci c.1 , myslim, ze vyskusat treba.... z prispevku som usudila ze ta rodicovska "dovolenka" ti dala dost zabrat ako fyzicky tak aj psychicky a prave tu psychiku matky v dnesnej dobe vsade akosi odsúvajú... natískajú nam že musime zvladat vsetko a s usmevom, a ked nie, tak sme zlyhali, mame mat pocit hanby a neschopnosti... ? Rodicovstvo nie je len o tom nechat sa vyšťaviť do poslednej sily.... Vela stastia nech sa rozhodnes akokolvek.

Mne ten text znie tak, že chces možnosť 1., tak by som do toho určite išla - ak to nebude ono, výpoveď dať nie je také zložité...a fajn chlap, že ťa do ničoho netlačí - samozrejme to by malo všade byť tak...

@dominikac321 to znie záhadne, ako si dopadla?

@bluka2 prva vystraha prisla na pohovore, ta pani bola tak milo zvlastna, druha vystraha pri plate, cast na zmluve a cast na ruku, tretia uz v den nastupu a mne ked niekto zacne hovorit ze pozna ludi a cita knihy o psychologii tak to je pre mna konecna...odisla som po 2 dnoch sledovala este aj to kolkokrat idem cikat ci pijem vodu

Idealne by bolo najst nieco medzi 🙂 nemam rada, ked svoju karieru musi vzdy obetovat zena. Chod to toho, co ta viac laka.

@dominikac321 dobre, ale nie všetky práce sú také. Mala si smolu na psychopatku. Ja mám na plný úväzok a som od začiatku doma a robim kedy chcem, cikam koľko chcem, ...

O tej druhej moznosti si strasne malo napisala...

@bluka2 ja som nepovedala ze su vsetky prace take lebo som to dala ako priklad ze som isla do niecoho co nebolo dream job a nevyslo to
p.s. naozaj si myslis ze bola psychopatka a cele to bolo divne? lebo mam pocit ze som to vnimala len ja tak...ked som to hovorila kamoskam

Možno by som pouvazovala o možnosti číslo tri, čiže práca na polovičný úväzok preč z domu, lebo mám pocit že potrebuješ vypadnúť z domu. Nečudujem sa ti, ja mám 3 deti s diagnózami a vždy to bolo s prácou náročné. Pri treťom som musela z práce odísť, lebo mal vážne zdravotné problémy, ale neskôr som zase išla pracovať, keď sa mu polepšilo. Držím palce.

Vyzera to u Teba na vyhorenie z rodicovskej dovolenky, tym padom potrebujes vypadnut medzi ludi. Poznam ten stav. U mna to prebiehalo tak, ze som sa viackrat pri kazdej prilezitosti rozhodla rozumne, t.j. pre variantu 2. Stale pretrvavala nespokojnost. Nakoniec som konecne zvolila zmenu, t.j. variantu 1. Po dvoch tyzdnoch fungovania v 1 som sa konecne presvedcila, ze to vobec nie je pre mna. S radostou som sa vratila k variante 2 a 1 uz viac neskusala 🙂 Mozno potrebujes to iste.

Alebo pockat na Job ktory ta naozaj Bude bavit?

@marseillefan a je skutočne spokojná aj ona, ze sa nemohla úplne pracovne realizovať? Na úkor spokojnosti teba a celej rodiny?

Podľa mňa to máš v mysli príliš ohraničené. Bud práca 1 alebo práca 2.ale tak to nie je nikdy v živote. Určite existuje aj práca 3. Možnože o čosi neskôr, niečo na polovičný úväzok, čo ťa bude baviť a možno pritom stihneš aj prácu č 2,alebo neviem. Z tvojho príspevku cítim ze tu prácu č 1 ani nechceš len sa chces presvedčiť ci je to isto dobre rozhodnutie.

@lvula nemôžem rozprávať za ňu, ale ja som za tie roky u nej nezachytil ani len náznak toho, že by jej tá práca chýbala... skôr naopak, zacítil som náznaky dvoch jej kamarátok, že aj ony by privítali takýto životný štýl.

Ak sa pýtaš na to, čo by sme urobili my, tak ja osobne by som určite zvolila druhú možnosť. Ale, ja nie som Ty, nie som v Tvojej situácii a netuším, ako by som reagovala, keby som bola. Lebo ak tú prácu potrebuješ kvôli svojej psychike, tak je to tiež dôležitý argument.

Domáca pohoda je samozrejme najdôležitejšia ale vrámci domácej pohody figuruje aj žena ako rovnocenný člen domácnosti so svojimi potrebami. Ak ti chýba psychohygiena a vies ze ju dosiahnes v praci c.1 sla by som do toho, vždy predsa mozes prestať ked to nebude fungovať, poprípade zistiť si možnosti práce na polovičný úväzok.

Vyskusala by som ist do prace. Mala som to podobne. Nakoniec som v tej praci uz 10r a dieta je na gymku. Vsetko sa postupne vyriesilo, nasli sme pani ktora bola flexibilna a synovi sadla od prvej chvile. Muz vravel ze aj keby sme cely moj plat dali jej tak to stoji za to (isla som do prace po 5r a bola som celkom vyhorena z pobytu doma). Zamestnavatel ochotne vysiel v ustrety (praca z domu kedykolvek), dieta malo dokonca IVP = do skoly chodil len na pisomky a ucila som ho doma (II.stupen, ziadne online vyucko). Odist z prace a ostat doma sa da vzdy. Ja by som to skusila.

@tykat To je zaujimave.Mozem sa ta prosim opytat,ako sa ti podarilo sklbit pracu a domace vyucovanie syna?

Dakujem vam velmi pekne za nazory,vazim si to.Je mozne,ze moje myslenie je ohranicene,kedze to starsie dieta je na autistickom spektre a zivot s nim je velmi obohacujuci,ale zaroven narocny.Ono prave v tom detstve je predpoklad,ze ak ma doma dobre podmienky,tak pekne dozreje a ma sancu na v podstate normalny zivot.A o to mi ide,ucit ho prekonavat prekazky a zmeny postupne,v case o ktorom viem,ze ich zvladnut dokaze.Co vzdy trva,ale krasne napreduje. Cize ano,po rodicovskej som zrejme bola aj vyhorena,ale nelutujem to.Beriem to ako fakt,ktory suvisi s mojim dietatom a som stastna,ze som s nimi mala moznost byt.Nie kazdy moze.Ale teda ked viem,co ma doma caka,aku ma manzel pracu,ze casto pracuje aj po nociach,kedze ma dost prace (jeho mnozstvo prace by sa nezmensilo mojim nastupom do prace,prave ked som doma,pomaham mu s niektorymi zakazkami popri svojom projekte) a plus prerozdelenie starostlivosti o domacnost,nakupy,varenie,cca 8x do mesiaca vysetrenia alebo terapie so starsim dietatom,tak uvazujem,ze ta moja praca by mala fakt stat za to.A to tato 1-tka nestoji.Cize zrejme budem hladat moznost cislo 3,nieco na pol uvazku,ale mimo domu.Zatial budem rozvijat 2-ku.Pretoze aj keby som sa ako snazila pretransformovat,nie som ani karieristka,ani putka domaca,ale nieco medzi tym 😀 to na odlahcenie,nemyslim to absolutne konkretne.

Mne by ani tak nešlo o peniaze (tie sú nepodstatne, vždy nejaké boli, sú aj budú, vyžiť sa dá aj z mála ale aj na vysokej nohe) ale o pocit nejakej sebarealizácie a ľudskej spoločnosti.
Pre mňa by bola večná materská proste peklo.

Ono si v špecifickej situácii (a sú v nej asi všetky matky malých detí, samozivitelky, ženy pracovne veľmi vyťažených mužov, matky netradičných deti...) potrebuješ flexibilnu a kratšiu pracovnú dobu a buďto chapaveho zamestnávateľa alebo byť na voľnej nohe a paniou svojho času...

Čiže pre teba asi možnosť 3 niečo na pol úväzku.

Ak žena zostáva doma, je tu ešte jeden dôležitý faktor, ktorý treba zvážiť - povaha manžela. Bohužiaľ, sú muži, ktorí dávajú žene pocítiť, že sú to oni, kto zarába v rodine peniaze. Čítam tu o tom veľa príbehov... ak si muž nedokáže uvedomiť, že peniaze, ktoré zarobí, sú spoločné, je to cesta do pekla a nie k rodinnej pohode.

Ahoj, mám dcéru AS, do 7 rokov som s ňou bola doma. Akurát mňa nemal kto živiť, živorili sme z môjho čiastočného ID. Bolo to veľmi ťažké, napriek tomu neľutujem, venovala som sa jej maximálne, mnohé auti "črty" sa vekom stratili, alebo zmiernili. Teraz funguje takmer ako iné deti, až na občasné amoky z preťaženia. Prvý stupeň bola na domaškole, od 5. ročníka chodí normálne do školy, lebo chcela medzi deti. Máme IVP, najprv mala začať chodiť len na 1-2 dni do týždňa, ale chcela hneď každý deň a zatiaľ bez väčších problémov. Ani asistenta škola nedostala, aj keď ho mala odporučeného. Potom som išla do práce, po cca 2 rokoch som to prestala fyzicky zvládať, teraz mám čiatočný úväzok. Keď som v práci, dieťa je so starkou, s ňou sa aj väčšinou učieva. V tie dni ju takmer nevídam, lebo doobeda je v škole a ja poobede v práci.

Ja som si vybrala domácu pohodu, mám tri deti, často chorlave, nemáme starých rodičov čo by mohli kedykoľvek zastúpiť, manžel je veľmi pracovne vyťažený.. tak zatiaľ som ja s deťmi, vždy k dispozícii, riešim okolo nich takmer všetko a manžel pracuje.. vyhovuje nam to tak, nič nám nechýba a od nikoho nič nepotrebujeme a neberieme.. jediná nevýhoda je okolie čo to rado rieši, ale to že si to pripúšťam je môj problém.. možno už od septembra to bude inak a možno nie.. uvidíme, pre nás je najdôležitejšie aby sme boli všetci v pohode, nie v strese z práce a nestíhania deti..

Dakujem za povzbudenie aj vase skusenosti.Pred detmi som o vela veciach neuvazovala tak detailne ako teraz.Mala som svoje plany,alternativne plany a moznosti.A tie padli.Teraz uvazujem o tej sebarealizacii,chyba mi,to je fakt.A mozno je kopec zien,ktore pracuju,pretoze z financnych dovodov musia a pritom by tak rady ostali pri rodine a mohli sa jej naplno venovat,to by bola pre nich osobne sebarealizacia.No nic,urcite najdeme nejaky kompromis.

@jana_eyre_2 Chapem.Vacsinou sa pocas dna nezastavim od siestej rana do desiatej vecera,aby som stihla aj par hodin prace,aj terapie,vybehat deti,ostatne povinnosti,ktore nasledne po praci nemusi riesit manzel a tak mozeme byt s detmi a muzom tu hodinu,dve denne spolu,co je uzasne.Tiez tu nemame babky,ktore pridu na zavolanie postrazit deti,muz ma firmu,cize ziadna dovolenka a klasicke OCRky,cize vacsinu veci riesim spolu s detmi,od servisu,hypoteky,cez stavbu malej chatky...Ale aj tak ma obcas zamrzi,ked ma kamoska tak blahosklonne potlapka po pleci,ake je super,ze si mozem uzivat doma s detmi,kym ona musi makat v praci,pritom ja som casto ta,co jej cez den nestiha odpisovat a dvihat a pokecat,ked skacem z jednej veci do druhej a ona si robi v kancli pauzy kedy chce.Ale tak vsetko ma svoje pre a proti,ze.

@zuzanaam Vdaka za odpoved,mas moj respekt,ze si to tak zvladla.Ak sa mozem opytat,kedy sa ti podarilo zacat pracovat?Resp. ako si zvladala domoskolu na tom prvom stupni?

@marseillefan To je pravda.Chvala Bohu,moj muz je v tomto iny.Nie je dokonaly,ale kedze casto vidi,co riesim,kolko veci pocas dna vybavim a casto usetrim cas jemu,viem mu pomoct ak nestiha a deti su spokojne,tak aj on je spokojny a vazi si to.Myslim,ze on by bol rad,keby to tak ostalo,ale vie,ze som doma uz dlho a chyba mi aj klasicky pracovny zivot,tak stale povie,ze on bude spokojny,ked ja budem spokojna,nech sa rozhodnem akokolvek

Do práce som išla keď mala malá 7 rokov. S domácim učením mi pomáhala a aj pomáha mama, bývalá učiteľka. Prvé roky boli veľmi ťažké, dcéra sa nevedela dlhšie sústrediť, učila sa prakticky od rána do večera s rôzne dlhými prestávkami. Boli dni, kedy sa neučila, jednoducho v niektoré dni to nemalo zmysel. Problém bol tiež s písaním, jednu vetu písala aj hodinu. Učivo sme dobiehali cez prázdniny, aby sme prebrali +- všetko. Snažili sme sa učiť hravou formou, veľa sme chodili do prírody, po múzeách, robili pokusy, cestovali, len pri Mat a Sj sedela nad zošitmi. Cudzie jazyky sa učíme čítaním a počúvaním rozprávok, učí sa Aj a Rj. Teraz sa našťastie už stíha učiť spolu so spolužiakmi aj bez asistenta, aj úlohy si vie porobiť. Učí sa na samé jednotky, má dobrú pamäť a vraj nadanie na matematiku podľa testov u psychologičky. Prvé roky boli vydreté, umorila počas dňa niekoľko dospelých, nemohli sme ju spustiť z očí. Teraz je to už o dosť lepšie a verím, že ešte aj bude. Želám aj vám, aby sa vám podarilo nájsť rovnováhu medzi rodinou a sebarealizáciou. Pre mňa bola práca zo začiatku ako psychohygiena, teraz by som kľudne ostala aj doma, mám takmer polhektárovú záhradu, určite by mi nuda nehrozila. Do minulého roka sme chovali aj kozy, ale už toho bolo na mňa priveľa. Tie roky sa mi podpísali na zdraví, preto som potom požiadala o polovičný úväzok a našťastie mi vyhoveli. Chcem si ale udržať takú životnú úroveň, aby sme si mohli dovoliť aj veci nad nutné minimum. Tak to teraz mám pol na pol, čo sa celkom dá zvládať.

@zuzanaam Muselo to byt tazke,presne toho sa obavam,aby tie prve roky neboli take,ze bude potrebovat moju pomoct,kedze tu v meste nemame ziadne babky ani blizku rodinu.A chcem,aby sa do skoly zabehol v pohode,aby k tomu nemal od zaciatku odpor,aby postupne zvladal tempo.A povedzme si rovno,ze na ucenie a pomahanie takemu dietatku treba vela vela trpezlivosti a pochopenia,ak chceme,aby to dalo.