Pre všetky rozvedené alebo pre deti rozvedených rodičov

zdravím všetkých čo zablúdili na tento príspevok,
zaujímajú ma vaše skúsenosti ohľadom vychádzania s partnermi alebo ako ste to prežívali ako deti rozvedených..
neviem či som dobre kategorizovala túto problematiku, ak by sa to dalo tak nazvať..
" všetko čo môžete pre svoje deti urobiť je milovať jeho matku"
- ale čo ak sa to nepodarí??? čo ak to nebol správny výber ( mladosť )...

na začiatok sa musím predstaviť :
som partnerkou rozvedeného muža ( spoznala som ho už ako rozvedeného - pre upresnenie )
keď som ho spoznala čudovala som sa žene, ktorá si ho nevážila .., ktorá ho nevedela urobiť šťastným - čudujem sa jej dodnes, ale aj jej ďakujem.
ale o tom som nechcela.. imponoval mi tým ako krásne sa vedel správať k mojej 5 ročnej neteri - vedela som, že je skvelý otec ...a že bude skvelým otcom pre moje deti. tu to nekončí ...náš vzťah pokračoval ( aj napriek nesúhlasu mojej mamy ☹ ), ale viete srdcu rozkázať ( aj keď máte 27 ).

Časom som spoznala aj jeho deti ( 15 a 8 ročné ).. Pri pohľade na nich mi bolo veľmi ľúto, že musia žiť bez otca...že prišli o to, čo bolo pre mňa samozrejme - otec doma.. Nasledoval pocit či je skutočne skvelý otec, keď dokázal opustiť deti.....??? Bol a je skvelý - stále na nich myslel, písal im...rozprával mi o nich.. Boli u nás na prázdninách - snažili sme sa obaja, aby mali nejaký program ( kedže sme obaja chodili do práce )..
...dnes už som mamou aj ja ...jej nevlastné sestričky sa na ňu nepýtajú.. a tak si kladiem otázky - ublížili sme im? malá predsa zato nemôže...( moja neter sa stále pýta )
Ak sa niekoho téma týka, nech sa ozve ... viem, že každý sme individuálny - každý znášame rozdielne..., ale neviem sa zbaviť toho pocitu, že sme im ublížili.... 😒