Prečo mamy a svokry vyčítajú dospelým deťom ich rozhodnutia?
Prosím, vysvetlite mi niekto toto správanie žien. Konkrétne mám, ktoré majú dospelých synov alebo dcéry, na tom nezáleží. Sú to deti 30 a viac rokov.
Prečo ženy (mamy, svokry) strpčujú život dospelým deťom život výčitkami? Namiesto podpory, pochopenia, sústavne len výčitky a usmerňovanie do života, keď človek žije samostatne a vybudoval si všetko od základov sám.
Doteraz neviem tomu porozumieť. Potom sa takéto ženy čudujú, že mladí s nimi nechcú tráviť čas. Týka sa to aj nás, ale nielen. Mám viacero kamarátok, ktoré toto spomínajú, že sa im to z nejakého dôvodu deje.
Dala som toľko šancí, stanovili sme si hranice, ktoré sú sústavne prekračované. Akokoľvek sa rozhodneme, je naše konanie zasypávané len výčitkami. Už o rozhodnutiach ani nehovoríme vopred. Stojí nás to veľa námahy a ja som už znechutená. To naozaj takým ženám stojí to celé za to, že ostanú na starobu bez návštev detí a vnúčat?
Mňa skôr zaujíma, prečo dospelé deti berú všetko od rodičov ako útok, rozkazovanie, miešanie sa do života. Prečo tieto veci neberú ako dobre mienenú radu, životnú skúsenosť, pred ktorou rodičia varujú? Veď múdry sa učí
na chybách druhých, hlúpy na vlastných. Mnohé máme s rodičmi dobré vzťahy, stýkame sa, aj si všetko hovoríme . Veci rozdiskutujeme a nájdeme koncenzus. My to neberieme tak, ako ty. Vieme, že rodičia nám chcú najlepšie. Deťmi sme, kým rodičia žijú, aj keď už máme vlastné deti. Nemyslím, že keď si moje deti založia rodiny, zavrie sa za nimi voda. Predstavujem si vzťah s nimi tak, aký ja mám so svojimi. Aké predstavy o vzťahoch so svojími dospelými deťmi máte vy?
@anonym_autor Lebo su to zeny,ktore neprijmu iny nazor a vsetko musi byt podla nich. Aj my mame takych rodicov. Je to neprijemne,ked vsetko skritizuju a dovtedy ta budu manipulovat,kym nespravis tak ako chcu. Ked si spravis po svojom,vyrobia taku scenu,ze az. Musis sa naucit odosobnit od toho. Ich nezmenis,zmenit mozes len svoj uhol pohladu na nich. Mne pomaha co najmenej informacii hovorit a ked je toho uz vela,tak kludne zvysim hlas a je mi jedno,ze vyrobia dramu. Ja som tiez len clovek s citmi a to neustale komandovanie mi ublizuje. Lebo oni utocia na ego,na teba ako osobu a to sa neda donekonecna prehliadat. Viem,ze sa to nikdy nezmeni.
Mňa skôr zaujíma, prečo dospelé deti berú všetko od rodičov ako útok, rozkazovanie, miešanie sa do života. Prečo tieto veci neberú ako dobre mienenú radu, životnú skúsenosť, pred ktorou rodičia varujú? Veď múdry sa učí
na chybách druhých, hlúpy na vlastných. Mnohé máme s rodičmi dobré vzťahy, stýkame sa, aj si všetko hovoríme . Veci rozdiskutujeme a nájdeme koncenzus. My to neberieme tak, ako ty. Vieme, že rodičia nám chcú najlepšie. Deťmi sme, kým rodičia žijú, aj keď už máme vlastné deti. Nemyslím, že keď si moje deti založia rodiny, zavrie sa za nimi voda. Predstavujem si vzťah s nimi tak, aký ja mám so svojimi. Aké predstavy o vzťahoch so svojími dospelými deťmi máte vy?
@anonym_561bb8 Áno, ale niečo iné je navrhnúť riešenie a diskutovať o tom, a iné je, keď niekto prikazuje a presadzuje len svoje riešenie direktivnym spôsobom.
@anonym_autor Lebo su to zeny,ktore neprijmu iny nazor a vsetko musi byt podla nich. Aj my mame takych rodicov. Je to neprijemne,ked vsetko skritizuju a dovtedy ta budu manipulovat,kym nespravis tak ako chcu. Ked si spravis po svojom,vyrobia taku scenu,ze az. Musis sa naucit odosobnit od toho. Ich nezmenis,zmenit mozes len svoj uhol pohladu na nich. Mne pomaha co najmenej informacii hovorit a ked je toho uz vela,tak kludne zvysim hlas a je mi jedno,ze vyrobia dramu. Ja som tiez len clovek s citmi a to neustale komandovanie mi ublizuje. Lebo oni utocia na ego,na teba ako osobu a to sa neda donekonecna prehliadat. Viem,ze sa to nikdy nezmeni.
@marca12 Presne takto alebo podobne je to aj u nás. Ja sa potom trápim, pár dní premýšľam práve nad tým. Tiež už hovoríme menej informácií a potom, že prečo toľko tajíme. Cítim oveľa väčší tlak na sebe ako keď som mala 15 rokov.
@anonym_autor Tiež som desaťročia rozmýšľal, prečo sa takto nepríjemne chová veľa svokier a mám.Vidim to dvoma spôsobmi:
1. Psychologický: Dale Carniege píše z jednej jeho kníh, že všetko čo ľudia ( svokry,mamy) robia pramení z dvoch vecí: TÚŽBA VYNIKNÚŤ a POCIT DÔLEŽITOSTI.Toto je KĽÚČ.
Ak majú tento pocit alebo túžbu ľudia ( svokry,mamy) naplnenú,tak je radosť s nimi žiť.Sú ako ROZKVITNUTÉ PALMY 🌴
Ale ak mamám a svokram tento pocit nebol dopriaty,ak nezažili aspoň kúsok bezpodmienečnej lásky, tak sa z nich stávajú TŔŇOVÉ KRÍKY 🌵📌📍A pichajú každého ku komu sa priblížia,alebo kto sa priblíži k nim.
Ak nestále kritizujú, zhadzujú, spochybňujú,rozhodovanie svojich detí,ak ich tým ponižujú, prichádza na malú chvíľu falošný pocit dôležitosti, pocit výnimočnosti.
2. Biblický
Biblia hovorí, že všetci zhresili a chýba im Božia sláva.To po lopate znamená, že všetkym( alebo aspoň obrovskému množstvu ľudí) chýba pocit HODNOTY,istoty, pocitu "SOM DOSŤ" a tento chýbajúci pocit hodnoty si snažia doplniť vlastným výkonom, alebo konaním.V hlave im im ide falošný vzorec:
Keď budeš mať KONTROLU A MOC nad svojou rodinou, budeš hodnotná , budeš dosť, budeš v " poriadku". A preto chcú ovládať kúpu kočíkov, výchovu detí, manželstvo detí,kde sa pôjde na dovolenku atď atď. Kritizujú, ponižujú, manipulujú, zmenšujú dôstojnosť ľudí okolo seba.Ide im vzorec, keď oni sú menej, keď ich zhodim a ponížim,som " VIAC". ( Ach to klamstvo)
Alebo inak povedané v Biblii: všetci ľudia, pokiaľ nezažijú bezpodmienečnú lásku,pocit som dosť,pocit že mám hodnotu,tak trpia " PÔVODNÝMI BOLESŤAMI" identity.
A, ako analgetikum na túto vnútornú bolesť alebo prázdnotu používajú ľudia,teda, svokry,mamy - manipuláciu,kritiku,moc,kontrolu agresiu,šikanu, násilie, žiarlia a pod.Bud je táto agresia namierená proti ľuďom okolo, čo zažívaš ty alebo táto agresia alebo deštrukcia je ničí samotného cloveka - človek ničí sám seba.
Napríklad anorektičky nahrádzajú pocit HODNOTY, kontrolou a mocou nad vlastným telom.Podobne, bulimičky, alebo ľudia majú depresiu, strach, úzkosti.
Ako hovorí aj psychologička Lenka Uherova: VŠETKO JE O HODNOTE!
Čiže človek si najprv potrebuje uznať, že potrebuje pomoc,ze sám sebe tú hodnotu nedá.Potom mu môže pomôcť prijatie vlastných talentov v čom som dobrý, vlastných slabosti,v čom potrebujem pomoc od iných.Nepodmienecna láska od dobrých ľudí,terapeut a podobne.
Alebo PRIJAŤ pravdu z Biblie, že som nekonečne hodnotný a bezpodmienečne milovaný Ježišom Kristom, zažiť to skrze vyliatie Ducha Svätého a žiť to s ďalšími priateľmi v spoločenstve,v komunite,a navzájom sa povzbudzovať.Cize aspoň raz do mesiaca sa stretneme prečítame niečo z Biblie,zapievavame chvály, krátko rozoberieme nejakú prednášku a potom sa zdieľame a rozprávame, čo kto žije.A tak človek zažíva priatie.A to ma oslobodilo a uzdravilo.Lebo otec bol alkoholik, takže scény, hádky a traumy BOLI súčasťou môjho života 20 rokov.
Teraz vďaka , vďaka tejto mega trojici - Ježišovi Kristovi,Duchu Svätému a priateľstvu žijem 20 rokov v slobode a bez seba deštrukcii a pocitu menejcennosti, pocitu nie som dosť.
To čo urobil Ježiš Kristus v mojom živote môže urobiť v živote našich mám a svokier,len to by si museli priznať, že potrebujú pomoc.
Ak na to neprídu, človek im musí dať PEVNÉ HRANICE.Co im aj dávaš,ale keď ani to nepomáha,tak sa s nimi stretávať čo najmenej.Ja to tiež tak robím.
Nie sú také mamy a svokry, taká je tvoja svokra. Ja som jedno aj druhé, vlastne už aj babka a naši si kúpili byt, kde chceli, kočík, aký chceli, idú kam chcú...My s manželom si žijeme svoj život pripravení kedykoľvek pomôcť im, ale len ak o pomoc požiadajú.