Prečo sa rozhodnúť nemať deti?
Dobry den, damy/slecny/zeny 🙂
Pravdepodobne tu uz takato tema bola, ale .. zaujima ma, preco ste sa rozhodli nezalozit si rodinu a nemat deti? Ci uz ste vydate, alebo zijete s partnerom v spolocnej domacnosti.. Neolutovali ste to po nejakej dobe? Ako nato reagovalo Vase okollie - rodina/znami/kamarati? My mame s manzelom po 30tke a hoci sme sa o detoch par krat bavili, ani jeden ich zatial nechceme. Manzel o sebe tvrdi, ze nie je rodinny typ (zrejme to vychadza z toho, ze jeho detstvo nebolo uplne idealne a ani nan nema najlepsie spomienky), hoci ja si myslim, ze otec by bol dobry - s detmi v ramci rodiny sa vie zahrat/postrazit/ma ako-tak trpezlivost :D Ale teda podla neho mu deti v zivote nechybaju a neciti potrebu ich mat. U mna je to v podstate rovnako, niekedy mam take "slabsie chvilky", ze si poviem, jeej, male dieta, ake by to bolo ho mat, ale potom sa vratim spat do reality :D Nechyba mi to nejak ku stastiu ale sem-tam premyslam, ci to o par rokov nebudem/e lutovat. Zase nechceme si spravit dieta len preto, ze sa to "musi", pripadne preto, ze to mozeme lutovat o desat rokov, to mi nepride ako riesenie. Ja som mala detstvo dobre, takze tam problem nebude, asi proste nie som ten matersky typ 🙂 A tak isto si myslim, ze k tomu velmi prospel aj nas zivotny styl/standard, kedze niekolko rokov fungujeme ako par spolu, chodime na dovolenky/vylety/kina atd a predstava mat dieta a prist o tuto slobodu, ze uz nebudeme moct ist hocikedy hocikam nas deti a je nekomfortna. Rodinu mam daleko (zase nie cez pol sveta :D), ale rozhodne by to bolo komplikovane co sa tyka nejakeho postrazenia atd. Viem, ze teraz je doba, kedy su prvorodicky aj po 40tke, tak mozno sa to este o tych par rokov zmeni a mozno nie, tak sa len tak "nahlas" zamyslam 🙂 Budem rada za Vase postrehy/nazory 🙂
Mňa by zaujímalo co ta teraz napĺňa a robí šťastnou?
@sidicek dobra praca, financna sloboda, manzel, s ktorymi travim cas a mame rovnake zaluby a radi spolu travime cas, rodina, kamarati, nezavislost a moznost ist kam chcem/kedy chcem (v ramci moznosti samozrejme :D), dopriatie si toho, co chcem/potrebujem, nielen sebe, ale aj manzelovi, rodine atd...
@liusa82 to uz su take extremne priklady, ale samozrejme, stat sa moze. to riziko tam vzdy je a cim je zena starsia, tak tym je asi vacsie aj to riziko.. to clovek bohuzial nikdy dopredu nevie
@liusa82 ono v dnesnej dobe, resp. celkovo je starostlivost o dieta tazka, ci uz je zdrave, alebo nie. ale samozrejme, ze pri chorobe/diagnoze je ta starostlivost ovela tazsia
@autor a samotná kapitola sú ešte matky samoživitelky.Vidím často ako okašlú chlapi ešte tehotnu ženu a aj dlhoročným partnerom chlapom prepne kolkokrát a nechajú ženu aj s malým dieťatom .A potom rátajú ženské každý cent a na všetko sú samé.Nemyslím len na financie ale aj výchovu a starosti.Takže treba myslieť aj na toto v dnešnej dobe ak by žena sama ostala aby bola finančne aj bez muža zabezpečená lebo velmi vela žien sa spolieha iba na mužov
Ja som počula teóriu že žena sa ma vydávať veľmi mladá a mať deti hned kým je dostatočne hlúpa. Po tridsiatke už začne mudrovať a vymýšľať 😉 niečo na tom je 😏
Autorka ty premyslas o dieťati takže ho podľa mojho názoru podvedome chces. Tie čo chcu a nemôžu tak nerozmýšľajú a robia čo môžu zvazuju aj adopciu a pripadne zeny majú dieta aj bez chlapa. Tie čo naozaj sú o tom presvedčené, a vedia že dieta naozaj nechcu, tiež o nicom takom nepremýšľajú proste sa zaoberajú inými vecami. Ty si to rychlo zváž lebo poznám aj také čo takto dumali a dumali a hups mali 50tku a zrazu sa chceli zmeniť na Judiniovu alebo Beňovú.
Ja deti mám, ale bolo obdobie, keď som rozmýšľala, že keby sa mám druhý krát rozhodnúť, tak deti nemám. A to mám naozaj bezproblémové deti. Mala som ich vlastne z takého štandardneho dôvodu, že tak nejako sa to patrí, žiadne biologické hodiny mi nikdy netikali. Avšak teraz , keď sú už deti dospelé, tak je to strašne super a som rada, že ich mám. Keď sa všetci zídeme, je sranda, nasmejeme sa, kvôli tomuto to stálo za to. A dovolím si tvrdiť, že dve je málo, tri - štyri mi prídu ideálne. Nuda naozaj nehrozí.
Ja mám dve bezdetné kamošky, prvú opustil priateľ po 10 rokoch vzťahu, lebo si rozmyslel, že chce deti, ona nechcela. Teraz má druhého chlapa, zatiaľ sú spolu asi 10 rokov a všetko vyzerá ok. Druhá sa nedávno rozviedla, lebo manžel si tiež rozmyslel, že deti vlastne chce. Vek cca 45 rokov. Nikdy nevieš, čo bude. Hlavne si rozmysli ty sama za seba, či chces alebo nie.
S priateľom sme spolu niekoľko rokov, máme pred 30 obaja a deti nechceme, v čom sme mali jasno už keď sme sa dávali dokopy. Samozrejme raz za čas príde na to téma, ale zatiaľ nikto názor nezmenil. Chceme si užívať voľný čas podľa seba, cestovať, venovať sa práci, zabezpečiť si bývanie, poviem to asi veľmi egoisticky, ale užívať si zarobené peniaze. Dieťa je veľká zodpovednosť a vyžaduje si obetu, čas. Pre nás by to znamenalo len skomplikovať si na niekoľko rokov život. Ale človek nikdy nevie, názory sa menia niekedy veľmi rýchlo.
Vobec by som nepozerala na nazory okolia. Skus byt sama s sebe uprimna a potom aj k muzovi. Na tvojom mieste zvazim aj moznost zmrazenia vajicok, mladsia uz nebudes. Prinajhorsom ich o desat rokov zlikviduju alebo ich darujes, ked ich nebudes chciet pouzit 🙂
Mna ma rodina za karieristku, lebo s muzom sme uz dlho, chodime na dovolenky, do kina, mame radi svoj zivot a proste uzivame si ho. A deti nikde. A pritom my po detoch tuzime, ale nejde to, len to im na nos nevesiame. Takze navonok to urcite posobi, ze len nechceme prist o svoj komfort alebo neznasame deti 😅
Prepáč že sa zapajam, keďže deti mám. Mala som obidve po 40.tke.
Tiež som si užívala slobodu, chodila kam chcela, kedy chcela...ale časom som sa toho presytila a cítila že mi chýba niečo, niekto, kto by ten život znova a ináč okorenil. A boli to deti. Po tom čase kedy si môžem ísť do kina kedy chcem už vôbec netúžim a mine deti mi, ako aj manželovi dali úplne iný, oveľa krajší pohľad na svet. Taký, aký som zažívala ako dieťa, ale už si ho nepamätala.
Ja si myslím, že tebe raz bude veľmi ľúto, že deti nemáš. Dedukujem to z tvojho písania. Presvedčená o DETI NIE, určite nie si.
Pocitas aj s verziou, ze nakoniec sa pre dieta rozhodnes ale tvoj partner bude proti? Co potom? Na hladanie noveho partnera s ktorym by si to dieta mala uz bude neskoro. Byt tebou, ujasnim si to v sebe teraz a necakala ako sa to vyvinie. Moj nazor je, ze byt prvorodickou po 40 nie je bohvieco.
@0kristina0 pocitam, keby som sa pre dieta nakoniec rozhodla, tak manzel by s tym bol ok. Ale vedome sa do toho nehrnieme. Tiez ma odradza ten vek, ze po 40tke, ak by sa to zmenilo a deti by sme chceli, uz ma ckovek menej energie a najma by tam bol uz vacsi vekovy rozdiel, ktory sa neskor moze negativne prejavit vo vztahu k dietatu
@maranta_leuconeura premyslala som aj nad zmrazenim vajicok ale ono to nie je asi uplne take lahke, ako som si to predstavovala :D a ide o pomerne zdlhavy/narocny a aj bolestivy proces
Mat deti je narocnejsie a bolestivejsie ;) vekom vajicok stupa riziko vrodenych ochoreni, vajicka mas od narodenia, netvoria sa nove a vsetko zle s tebou za tie roky prezivaju a odzrkadluje sa to na nich. Aj keby si sa rozhodla mat dieta o 10 rokov, stale to moze byt mozne, ale urcite to bude lepsie s tvojimi mladsimi vajickami.
Pokial ste aktivni bez deti, budete aj s dietatom… dieta ti slibodu rozhodne nevezme… ano, su tu matky, ktore uvazuju, ci dieta vibec zobrat na oslavu do vedlajsej dediny a su tu matky, ktore nemaju problem zobrat dieta cez pol sveta… iba ty vies, do ktorej kategorie patris…dovolenky a vylety sa daju planovat aj s detmi a pokial su deti vedene k takemu zivotnemu stylu odmalicka, nie je problem… chce to samozrejme troska trpezlivosti a fantazie. Na strazenie tu tiez pol MK nikoho nema, lebo su daleko od rodiny a zvladame to. Este mas nejaky cas na rozmyslenie, ale treba urcite poriadne zvazit rozhodnutie nemat deti, aby ste raz naozaj nelutovali. A nie kvoli okoliu, rodine… iba kvoli sebe.
Ja mam 2 deti a poviem uprimne ze keby vratim cas tak deti uz nechcem ziadne..viem si uplne predstaavit plnohodnotny zivot bez deti..neni to povinnost ani ziadna vyhra zrovna..tiez som sa nenasla v tom materstve a chyba mi sloboda
Ahoj, s manzelom sme sa spoznali ked sme mali obaja 21, vystudovali sme spolu, cestovali spolu, pracovali... Mali sme tu spominanu slobodu... V 31 som mala rovnake pocity ako ty... Deti som nechcela,navyse som mala strasnu paniku z lekarov a porod bol pre mna utopia... K detom som mala nulovy vztah, tie vonku mi prisli dokonca otravne...muz vedel aky mam na deti nazor... On deti chcel a stale dufal,ze ja dozriem na ne.... Po 31 som teda kyvla, na to, ze skusme( brala som 10 rokov antikoncepciu nepretrzite... neratala som s tym, ze sa dieta podari, hned 1 mesiac)... priznam sa, ked sme zistili, ze som tehu, boli sme na dovci a moje pocity boli vseliake , len nie dobre...porodila som v 32, porod bol velmi komplikovany a nakoniec ma ozivovali, ked som sa prebrala ziadny wau efekt neprisiel, ze mam dieta, naopak, prisla poporodna depka...moj muz stal pri mne... O dieta sa krasne staral, mal syna a ja vycitky, ze som ho nechcela a este som aj na prd mama... K synovi som si nasla cestu az v jeho cca polroku...( kazdy ti povie, ze ked si mama. Musi to byt wauuuu a je to uzastne...moje pocity boli uplne ine...a stale ma zozierali vycitky, ze ja to tak nemam ako ostatne)...so synom sme chodili po roznych kruzkoch,kurzoch,stale von- mimo domu, ale nie tak ani koli nemu, ale koli mne... Aby som nebola doma, neznasam byt doma ...som typ co je rad furt prec. Ked som mala 34 dozrela som a odrazu som chcela druhe dieta, napriek tomu hroznemu porodu...v 35 sa rodil druhy syn a to bolo uz uplne nieco ine... Porod gombicka...laska na prvu supu... A vtedy som pochopila, ze som celu dobu sla proti sebe... Ja som bola nedozreta v 32 ...
Mam dve deti, s istotu mozem tvrdit, ze ich lubim najviac na svete, ale zaciatok bol naozaj tazky, ale mala som podporu od rodiny a muza. Teraz mam 40, skvelu pracu, zdrave dve deti, cestujeme kolko chceme, samozrejme s ohladom na deti..ale cestujeme a vyletujeme naozaj vela...ta sloboda sa nam vracia...
Co com ale chcela celym tymto povedat je : nechaj si cas... Priority sa mozu a nemusia menit a podla toho sa zariadite...😉
Nemám rada vyjadrenie, ze dieťaťom sa stráca sloboda. Sloboda je o dostatočnom množstve peňazí, nie o deťoch. Ak máš dosť peňazí, aj s 3detmi precestuješ zemeguľu, ak máš dosť peňazí, zaplatíš si opatrovateľku a môžeš ísť s mužom kamkoľvek sa kultúrne ci spoločenský vyžiť. Ak máš dosť peňazí, zaplatíš si pani na upratovanie aj kvalitnú donášku a nepadás pri deťoch na hubu.
Ak dieťa nechceš, je to úplne v poriadku, nie je povinnosť mať dieťa a v dnešných časoch už na ženy nie je vyvíjaný žiaden spoločenský tlak byt matkami. Nefixuj sa však na vyjadrenia a rozhodnutia chlapa, 35 ročný chlap ma pred sebou ešte minimalne 20 rokov plodneho obdobia, 35 ročná žena tak jednu tretinu z toho, aj to pri veľkom šťastí.
Nedávno som písala do podobnej diskusie, ako môj švagor vždy tvrdil, ze deti nikdy nechce, 2 dlhodobé vzťahy sa mu kvôli tomu rozpadli, pretože jeho partnerky deti chceli a on nie. A pred 40 sa to zrazu otočilo a dnes už svoju manželku len po polročnej známosti presviedčal, aby si urobili dieťa, lebo dieťa veľmi chcel. Aktuálne majú 2 deti a nebránia sa tretiemu. Nepoznám chlapa, ktorý by nechcel vlastne dieťa. Niektorí deti chcú v 35, niektorí v 40 a niektorí až neskôr, okolo 50, ale chlapi majú omnoho silnejši rozmnožovaci pud ako zeny a preto sa nefixuj len na to, co chce práve teraz tvoj muž, veľmi rýchlo sa to môže zmeniť a pre teba už bude žiaľ neskoro. Precitaj ci vypočuj si rozhovor s ktoroukolvek známou osobnosťou, ktorá deti nemá, myslím ženou. Každá taka žena, už po zenite, so smútkom prizná, ze ľutuje, ze uprednostnila kariéru a vlastne pohodlie a vrátiť tak čas, dieťa by mala. Czoborova je fajn príklad. Nedávno som počúvala aj rozhovor s blankou matragi, ta to tiež priznáva. Adriána sklenarikova je skvelým príkladom, ta ešte v 40 demonštrovala pri každom rozhovore, ako nebola zrodená byt matkou, ako deti nechce a netúži po nich a par rokov na to už obiehala prestížne francúzske reprodukčné centra, aby aspoň jedno dieťa mala a v každom rozhovore teraz opakuje, ako nič v živote nemalo väčší zmysel ako jej dieťa. Tým vsetkym ta nejdem presviedčať, aby si dieťa mala,to vôbec nie, ale z tvojich riadkov je zreteľne, ze ty nie si rozhodnutá byt bezdetnou, len ta tvoje okolie zrejme dostatočne vystrašilo, aké hrozne je to s deťmi. No nie, nie je. Naopak, s deťmi je všetko krajšie, lepšie, naplnené. Veľa šťastia pri správnom rozhodnutí!
Môj švagor sa rozhodol deti nemať a presne z dôvodu ako píšeš,nemali dobre detstvo 🤔ale teraz už má po 50 a myslím že by možno detičky prijal 🤷 ktovie
ja ti to napíšem trošku realisticky. Som o cca 10 rokov staršia, žijeme rovnakým štýlom ako vy (dovolenky, kiná, wellness a pod.) a financie u nás nie sú rozhodujúce, nakoľko nám nechýbajú a každý mesiac prídu a vždy budú (pokiaľ tu my budeme v plnom zdraví) a napíšem ti to s väčšou skúsenosťou a s väčším prežitím života ako takého...a máme 3 deti.
Predstav si seba takto o 10-15 rokov, iba vy dvaja a zrazu sa tvojmu niečo stane. Môže sa to stať aj nemusí. My sme realisti, stojíme pevne nohami na zemi a sme aj na takéto veci pripravení. Jednoducho aj mladí chlapi padajú ako hrušky a môže sa stať všeličo, rovnako ako odišiel Danko Heriban v mladom veku, nikde nie je napísané, že sa to nemôže stať ani tebe alebo mne. Čo ti po ňom ostane? Veľké NIČ. Mne ostanú po ňom jeho deti a budem ho vidieť v nich. Čo budeš v takej situácii robiť? Už relatívne neplodná a zrazu úplne sama. Jasne, môžeš si niekoho nájsť, ale už to nebude ON.
Teraz ti napíšem k tomu životnému štýlu, o ktorom píšeš, že by si nerada o neho prišla. Deti nie sú malé celý život. Deti sú malé nesebestačné iba pár rokov. Také dieťa od cca 6 rokov už vie byť celkom fajn parťák aj na dovolenkách bez toho, aby ťa nejako obmedzovalo. Všetky tieto benefity žitia ako sú výlety, dovolenky to všetko sme riešili s deťmi a žiadne obmedzenie sme necítili, naopak bolo veselšie. Jediné obmedzenie čo sa týka dovoleniek máme v počte dní dovolenky z práce alebo nás obmedzuje škola. Musíme brať termíny cez zimné prázdniny alebo jarné prázdniny. nemôžeme sa zbaliť napr. teraz vo februári na 10 dní len tak. Ale samotné deti to nie sú. My sme rodičia, ktorí nie sú úzkoprsí na deti a pre ktorých má aj náš samotný vzťah veľký význam. Nemali sme problém dať pár mesačné dieťa k rodičom, ktorí si chceli užiť po rokoch vnúča ako bábätko. Čiže s príchodom detí náš vzťah neutrpel nejakú ujmu. Práve naopak bol okorenený. Nie je nič krajšie, keď máš doma niekoho, kto sa tak strašne podobá na osobu, ktorú miluješ a pritom je tam podobnosť aj v tebe samej.
A čo sa týka toho detstva tvojho manžela. To je skôr alibistické alebo sa bojí niečoho, čo vôbec nepozná. Môj tiež nemal bohvieaké detstvo a paradoxne tu pravú rodinu našiel teraz v nás. Je na nás o to viac naviazaný a spokojnejší. Ale my sme rodina, kde sa veľmi komunikuje. U nás si správy v kľude nepozrieš, stále sa niekto rozpráva a nás nikdy v reštaurácii neuvidíš s mobilmi v ruke a to máme ťažkých pubertiakov doma. Nechcem tu vyznievať nejako "dokonalo" to určite nie, jednoducho ti chcem dať najavo, že aj deti vedia úžasne okoreniť vzťah a naplniť ho niečím úplne iným. Žiadna nuda u nás nie je, ani keď jeden z nás je v práci. A neboj, mám aj kopec času len pre seba. Okrem toho tie najväčšie a najkrajšie emócie v živote si nevieš kúpiť. Aj tá desiata kabelka v skrini ťa časom prestane baviť, aj tá dovolenka, ktorá je každý krát rovnaká, ťa prestane baviť po 2 dňoch v hoteli. Tá všednosť života tiež. Ale dieťa, to ťa vie vždy prekvapiť. A dobre si premysli, či to naozaj cítiš tak, že chceš byť s tvojim mužom celý život sama. Ja som si to predstaviť nevedela. A to my máme úžasný vzťah s mužom. Ešte teraz mi chýba, keď je v práci a to sme spolu skoro 30 rokov ale neviem si predstaviť, že by sme boli celý život len sami dvaja.
My sme na tom boli podobne. Okolo 30-ky sme sa este na dieta necitili, nie zeby sme vyslovene deti nechceli, no obaja mame radi svoju pracu, konicky, celkovo zivot, ktory mame. Tiez som presvedcena o tom, (dodnes), ze niesom nejako specificky matersky typ. Okolo 35-ky som si uvedomila, ze nas to uz celkom nudi, ta sloboda. V okoli uz mali vsetci kamosi deti, cize aj so stretavackami na kavicku, ci rande v meste s kamoskami to uz bolo tazsie. Tak sme si zacali hladat priatelov medzi bezdetnymi parmi (casto tak okolo 40-ky). A mne sa zrazu ten ich zivot, ako som to tak pozorovala, zdal strasne nudny a nenaplneny…rozhodli sme sa pre dieta a bolo to to najlepsie, co sa nam mohlo stat. No uvedomujem si, ze sme mali obrovske stastie, ze sa nam v tomto veku podarilo. Uz to vobec nemuselo vyjst a teda urcite by mi to bolo velmi luto, kedze po 35-ke som si uz dieta naozaj velmi priala…
a nie je to ontom ze nechce dieta s tebou? len tak na zamyslenie
@mamina7070 nie, nie je 🙂
@sasa1310 Pekne si to napísala, úplne súhlasím.

@liusa82 ja mam starsiu sestru, takze jedinacik nie som 🙂 aj detstvo bolo super, len proste sa ten materinsky pud akosi zatial nedostavil. a okrem toho, by mi bolo zatazko sa vzdat svojho komfortu - spanku/prace/osobneho casu atd.. len ma zaujimali nazory zien, ktore sa rozhodli ostat bezdetne, ci to casom neolutovali 🙂