Pred štyrmi týždňami mi zomrel manžel. Veľmi mi chýba

@oslo1 ked ma zdiagnostikovali, okrem mojej uplne najblizsej rodiny to nikto nevedel. Nechcela som o tom rozpravat. A presne kvoli tymto ich ,,dobre mienenym radam”, kvoli ich otazkam, ze ako sa mam, ci to zvladam, ci som jedla, spala, ci som po cheme grcala, ako to zvlada dcera, (v tom case 6 rocna), ako to prijal manzel….etc
Az po: vsetko bude dobre a musim mysliet pozitivne!

Aj ked ta osobne sice nepoznam, poznam ta z tejto stranky a priznam sa, ze s tvojimi nazormi som sa vzdy stotoznovala. A je uplne jedno, aka to bola tema.
Btw: viem ze pracujes v zdravotnictve a ja neskutocne sklanam klobuk pred takymito ludmi.
Ja som v tomto taky posero a pohlad na krv ma privadza do mdlôb. Vies si asi predstavit, kolko krat mi pocas 2 rokov aktivnej liecby brali krv. No, a dodnes pri tomto ukone musim lezat, ruku vytocenu na opacnu stranu ako cele telo a nechapem, ako tej sestricke z toho nemoze byt zle🤦‍♀️🤔😁

Prepac, ja viem ze sa toto moje ,,filozofovanie” do tejto temy asi nehodi, no ak sa ti aspon trosku zdvihli kutiky pier dohora, budem rada❤️❤️

Uprinu sustrast ❤posielam tisicky objati❤

@oslo1 Je mi strasne luto co sa stalo a prajem uprimnu sustrast. Je to obrovska strata a taka velka skoda.Dufam ze najdes nieco co ti pomoze v tychto najtazsich chvilach. Posielam ti objatie.

@oslo1 uprimnu sustrast. Ta bolest raz odide a ostanu pekne spomienky. Len to potrva dlho pokial sa clovek z toho vyhrabe. Prajem vela sil

Uprimnu sustrast. Pred par dnami som na vas myslela, ze ako ste na tom..a uz viem. Nechcem si ani predstavit, co zazivas. Ale myslim si, ze mas plne pravi nebyt silna. Proste ako pises, len spat a plakat. To, co aktualne potrebujes viac. Pred svokrou by som sa nedrzala. Ak to syn zvlada tazko, tak pred nim ano, ale inak nie. Toto je obrovska strata.
A teda ja osobne by som na druhy pohreb na Slovensko nesla. Dost, ze uz teraz cakas mesiac na pohreb, na posledny rozlucku, taku tu bodku za celou bolestou a ist potom opat? Nedokazala by som sa takto trapit. Svokrovcom by som sa ospravedlnila, ale uz by som nesla.
Drzte sa so synom ❤

@oslo1 Ahoj, v prvom rade úprimnú sústrasť celej rodine.
Tiež som si prešla stratou veľmi blízkeho človeka, nebol to síce manžel ale starý otec ktorý mi bol ako druhý otec. Tiež som nevedela že čo mám robiť ako ísť ďalej. Prišli dni keď som bola veľmi silná (hlavne pred rodinou, pretože som videla keby sa ja zrutim už tam nikto nikoho nepozbiera) ale keď som bola sama to na mna celé prišlo, spomienky, že som sa nestihla rozlúčiť a všetko. Podľa mna ani neexistuje liek ako to prežiť ako sa s tým vyrovnať. Už to je 5 mesiacov a stále neviem pochopiť ako ten čas plynie, prečo prebehlo už 5 mesiacov ako je možné že tu už tak dlho nie je a ešte som sa nezbláznila. Takze úplne chápem tvoje pocity. Ale máš synčeka a to je dôvod prečo musíš byt silná a nedávať to na javo. Neviem síce koľko má syn rokov ale ak je veľmi maly, vytvorte si takú tradíciu. Veľa rodín napríklad pravidelne napíše list a posiela to balónom do neba a teda maly by bol stotožnený s tým jeho ocko je niekde tam. Ale treba sa pripraviť aj na ťažké obdobie, plne otázok a podobne. Budem Vám držať palce nech to zvládnete. Zo začiatku som rozmýšľala že to budem riešiť s odborníkom ale nakoniec som si našla spôsobom ako sa s tým zmieriť ako žiť ďalej a verím že ho nájdete aj Vy.
A podľa mna to že sa takto cítis súvisí s tým že pohreb neprebehol. My sme mali tiež tuto situáciu že sme dlho čakali. A uvidite kúsok sa vám uľaví po pohrebe všetkým.

@oslo1 Ach, moja zlatá 😥 je mi to tak veľmi ľúto. Často na teba myslievam, ako to zvládaš. Musí to byť hrozné, neviem si to ani predstaviť.
Keď sa ti chce plakať, tak si poplač. Keď sa ti nechce ísť na Slovensko na druhý pohreb, tak nechoď. Načo si to robiť ešte ťažším? Nie si sama. Máš syna, máš rodinu. A keď ti bude ťažko a nebudeš sa mať komu vyplakať, máš nás, tu sú vždy baby, čo ťa podržia a podporia. Neboj, po pohrebe sa to začne pomaličky postupne zlepšovať. Hoci manžel ti bude chýbať už vždy. Ale bude to menej bolieť. Drž sa, posielam Ti objatie. 🤗♥️

Dakujem dievcata, ste velmi zlate.
Syn ma 3 roky. On smrt Ocka berie v pohode. Vie, ze Ocko zomrel, avsak nevie, co smrt znamena.
Ja som s nim v pohode, mame velmi pekny vztah. On je moje vsetko.
Syn ma teraz obdobie, ze sa vsetkeho boji, a ma panicky strach, ked sa mu stratim z dosahu, ale to je asi vekom.
Ja tiez dufam, ze sa mi po pohrebe ulavi trosicku.
Po veceroch vysivam, to je taka moja mentalna hygiene, cez den syn, dom zahrada.
Dakujem vam dievca za podporu.

@oslo1 mame rovnako stareho syna, trochu sa viem vcitit do tvojho stavu minimalne ako mamy...si silna zena uz teraz, budes este viac, je to cesta, ktorou si budes musiet prejst, ale urcite to zvladnes...ja myslim, ze ked potrebujes plakat, tak plac, rob vsetko, co citis a nebran si, kvoli nikomu, to tam vo vnutri ta vedie a ver tomu, postupne sa to bude menit, krok po kroku, den za dnom...

@oslo1 Myslim na vas so syncekom cely cas, je mi velmi luto, cim si prechadzate 😔 Posielam objatie ❤

@oslo1 veľmi ma to mrzí, a nič nezahoji rany, len čas... Viem, ľahko sa to píše (hovorí), ale tie prve týždne sú veľmi ťažké, ale dajte tomu čas... :(

Úprimnú sústrasť a zároveň prajem veľa síl, hlavne tých psychických. Je jar, ide leto, bude krásna príroda. Možno vonku prídeš na iné myšlienky. Treba sa čo najviac zdržiavať s pozitívnymi ľuďmi a v prírode pri kvetinách.

Uprimnu sustrast. Prajem vela sil.

Úprimnú sústrasť aj ja si pametam príspevok atď a strašne som vám držala palce toto je hrozna vec a chápem ta pre mňa tiež znamená manžel všetko moju závislosť.... Poradiť neviem ale tak strašne ti prajem veľa síl 😢😢😢

@oslo1 A keby si sa z toho vypísala? A raz to dala prečítať svojmu synovi?

Plač. Cim skor plac.

@oslo1 Uprimnu sustrast.Uplne chapem tvoje pocity.... je t tazka zivotna situacia.. A v prvych dnoch a tyzdnoch je to najtazsie..... Ale ako som citavala obcasne tovje prispevky, ,tak mas relisticky pohlad na svet a a preto verim,ze aj zivot be z manzela zvladnes.
Musis, pre seba , svojho syna.V cudzej krajine je to vzdy omnoho tazsie a. verim,ze sa citis sama.,akoby bezmocna..To prejde. v kolotoci noveho zivota....Musis ist dalej.Do prce, pretoze mas niekoho,kto je zavisly na tebe. Syna..
Uisti syna,ze nestratil pocit bezpecia domova ..aj ked tam uz ocko nie je.....ze ty si tam pre neho stale.Vy<svetli mu,ze ocko. bol velmi chory..... tak uz ho nci neboli.... aze zostane vo vasich mysleinkach stale s vami....Ale teraz musite uz zit bez neho ....
Mam neterky,ktorym zomrela mama ....Otec im bol oporou , my sme prispeli . k tomu,.aby sa citili naprirek strate milovanej matky,ktora zomrela nahle/ bezpecne .....a tak sa z nich stali vyrovnane,stastne slecny...
Tvoj syn neskor pochopi,ze ocko uz tam nie je.ale ty si tam a pre neho vzdy....
Nesmies mu zmenit rezim dna... to je najdolezitejsie...... aby nemal poct,ze to,co bolo zmizlo z jeho zivota navzdy.... vela sil zelam .

Je mi to ľúto, tiež som dúfala a verila, že sa stane zázrak.
Tak ako ti baby písali, čas a len čas. Odsmutit si to, kričať a hnevať sa, keď máš na to chuť. Kľudne to sprav, ak sa ti uľaví.
Podľa písmeniek si silná žena, ale aj silní ľudia majú právo na neistotu, hnev a zlosť, smútok a plač.
Držím ti palceky, aby si to zvládla tak ako to je pre teba najlepšie

@oslo1 och, uprimnu sustrast 😢 Teba sledujem na koniku uz niekolko rokov, velmi som bola v soku ked som zachytila ze manzel vazne ochorel. Podla vsetkeho ste mali velmi pekny vztah. Neboj sa, preboli to, len to bude dlho trvat. Drz sa dievca, keby si potrebovala nieco pokecat si, ozvi sa. *

@oslo1 úprimnú sústrasť ❤

Uprimnu sustrast. Objimam ta.

V prvom rade, ťa na diaľku objímam. Skúsenosť z rodiny. Mladá žena, 25 ročná, jedno trojročné dieťa,druhé v brušku dva týždne pred termínom. Manžela zhodil žeriav na stavbe. Nikto jej nedával zbytočné rady, len otázky, či potrebuje pomôcť finančne a keď sa chce rozprávať, sme tu ktokoľvek pre ňu. Bolo to obdobie beznádeje. Po cca šiestich rokoch jej do života prišiel vdovec s malým dievčatkom, paradoxne chcela pomôcť dievčatku, že prišla o mamku. Asi rok sa stretávali ako priatelia, presne vedeli, čo ten druhý prežíva, lebo prežili to isté. Momentálne sú už manželia a majú krásny vzťah. Chodia spolu zapáliť sviečku na cintorín, sú veriaci, tak svoje deti vychovávajú v tom zmysle, že sa znovu jedného dňa stretnú. Že ich ocko a mamka sú tu ako ich anjeli strážny, len ich nemôžu vidieť. Je to v tvojom prípade čerstvé, len nikdy nestrať nádej, že ak teba čaká v živote niečo krásne. Všetko dobré prajem 🍀

@oslo1 ahoj dnes rano som si na teba spomenula, len tak samo od seba to prišlo❤️.
Som rada, ze si napísala, sú to najťažšie chvíle rozlúčiť sa s ním a potom si uvedomiť ze uz nepríde nikdy😥.
Nevieme prečo a kam nás to vedie, co nás to ma naučit.
Ticho lieči, mne zomrel otec❤️na onkologicke ochorenie, budu to uz dva roky😥.
Plakala som ked som bola sama v dome v aute cestou do prace, z práce....
Vsetci okolo, si mysleli ako dobre to znášam...
Potom som si začala spomínať na otca od detstva, mladosť, Vianoce, zážitky, šachy ma načil hrať...
Ja a otec 💞.
Takto mi presli dni a mesiace smútku, toto mi trocha pomohlo.
Ja som bola vďačná, ze som bola s nim ked skonal a vôbec mi vtedy, ani teraz "nevadilo" ze to bolo v den mojich narodenín🙏.
Áno, chcel sa ich dožiť a obaja sme vedeli, ze sa niečo stane😒😶😢.
Velmi ti drzim palce a posielam objatie❤️.
Máš najdrahší dar od svojho muža SYNA💞 a čas ti pomôže obrúsiť trocha bolesť.

Dievcata,

Dakujem vam za podporu.
Mne je aj svokrovcov strasne luto, prisli o milovaneho syna.
Vsetkych Nas to zasiahlo a vsetci sme nejaki strateni.
Dakujem vam

Si statočná, výnimočná žena, želám ti veľa sil a verím, že tvoj manžel bude teba a synčeka ochraňovať z neba. Prešla si si ťažkým utrpením, bolesťou a najväčšou stratou milovaného človeka. Viem čím ste si s manželom prešli. Ja som tiež dostala rakovinu žalúdka, ale našťastie bez metastáz. Žalúdok mi vyoperovali, gastrektomia. Prešla som si po operácii doslova peklom na zemi a nielen ja, ale aj moji najbližší. Obdivujem ťa a hlavne tvojho manzela, čím ste si museli prejsť. Život je často nespravodlivý. Verím, že v živote je rovnováha, toľko zlého čo ste museli prežiť bude vyvážené veľkou dávkou dobrého, ktoré ťa postretne.

@oslo1 och, ani nevies, ako mi je to luto. Mnohokrat som si na teba spomenula, neviem preco. Teraz mi uplne slzy zaliali oci...ide z teba neskutocna laskavost, dobrota, pokora...posielam objatia a energiu. Neviem si ani len predstavit, co prezivas. Predstavim si vsak, ze ak by bola v rovnakej situacii sestra ci kamoska, iba by som tisko bola. A povedala jedine, ze nemusis robit nic, co nechces.. Budem na teba mysliet aj zajtra...aj ked to nic nespravi a neznamena, vedz, ze viacere budeme s tebou na dialku. Drzte sa!

Určite veľa žien po prečítaní tvojich príspevkov sa častejšie pritulia k svojim mužom a budú si vážiť, že nič v živote nie je ísté a samozrejmé. Myslím na teba a aj ja som si niektoré veci uvedomila.

@oslo1 objímam ťa ❤