Prepadla ma ľútosť
Prepadla má akási ľútosť, pocit ako keby som o niečo dôležité prišla. Všetky moje kamošky slobodné , zadané aj rozvedené sa túlajú po svete, zaplavujú ma fotkami s európskych veľkomiest, piesočnatích pláží či super koncertov. Oni sú všetky bezdetné. Sú plné zážitkov, lietajú si po svete, budujú si kariéru a ja trčím doma.
Pred ôsmimi rokmi keď som spoznala muža, bolo to iba pár týždňov po tom čo som zrušila zásnuby kvôli snúbencovej nevere. Nemyslela som na novú lásku ale muž bol neodbytný. V tomto smere som si istá, že som sa rozhodla správne. Ani chvíľu som neoľutovala, že sme sa rozhodli stavať. Teraz sú ceny šialené. Po skúsenostiach žien z našej rodiny, ktoré sa snažili o bábo 5aj15 rokov sme s mužom začali pracovať na tom hneď po svadbe, mala som vtedy 30. Vyšlo to na prvý šup, moje tehotenstvo bolo náročné, plné nevoľnosti a pobytu v nemocnici. Boli sme tak rýchli, že dom ani nebol dokončený.
Dieťa tiež náročné, kólikové, plačlivé, nechcelo spať, nechcelo sa prisať, odsávala som si mm, kým sa dalo, chcela som prejsť na um ale um odmietal, vlastne do dnes nepije mlieko vôbec a je veľmi výberčivé. Denne som padala unavená do postele, asi to poznáte. Raz som skoro podpálila dom, ktorý ešte nebol ani skolaudovaný, lebo som zaspala pri varení. Malý mal vtedy 7mes, brat so švagrinou sa ponúkli, že nám ho povarujú aby sme mohli byť trochu sami. Nedostali sme sa však ďaleko, rozdali sme si to v aute ako taký puberťáci a o 9mes sa nám narodila dcéra. Ani ma nenapadla ochrana, nemali sme sex skoro rok. Maličké bolo opakom toho staršieho, neplačlivá a spachtoš, tak som po roku zháňala prácu na part time. Keď mala 2r na plný úväzok. dva prešla skúšobná doba u maličkej sa objavila vážna choroba. Som na predĺženom RD, sme po operácii, liečenie bude ešte veľmi dlhé, maličké bez imunity, nikam nemôžeme. Domov mohla len za prísnych podmienok. Počas nášho dlhého pobytu v nemocnici sa synček odo mňa odcudzil, babku volá mama. Nerozpráva sa so mnou. Navštevujeme s ním psychológa na odporúčanie z mš. Muž má dve roboty aby sme vládali platiť účty. Je stále unavený, často podráždený a nervózny. Ja tiež unavená, bolo by aspoň jeden deň mať voľný.
Potom sa zobudí moja malá usmeje sa na mňa a to by som
nedala ani za desať piramíd, eifeloviek, mrakodrapov či preplnených štadiónov.
Všetky sú bezdetne.....tebe v starobe poda pohár vody tvoje dieta či vnúčatá, im ten pohár vody asi ťažko poda eifelovka alebo pyramída.Ty cestovať ešte budeš môcť, keď prídu lepšie časy,ony tie deti uz asi nestihnú.Menila by si s niektorou z nich? Ak porozmyslas lepšie,tak určite nie.
Mas to teraz len velmi tazke, ale neboj, mala sa vam vyzdravie, ked deti podrastu, osamostatnia sa a vy budete mat s muzom dostatok casu na seba.
Na eiffelovku s nimi pôjdeš keď budu vedieť hovoriť, utrieť si zadok, jest vidličkou a potiahnuť vlastnú batožinu. Vtedy budú tie baby z fotiek riešiť reflux, sudokrem a upchate mliekovody🥂✌️
tvoje pocity sú úplne normálne pocity vyčerpanej matky, ktorá ale miluje svoje deti. vystihla to úplne super
@janinah
na hovno budú tvojim kamarátkam ich zážitky. hoc aj stihnú deti, budú mať možno po 40-ke, kým porodia... časom môžu zoslabnúť, no ich deti budú cestovať a budú sa plniť zážitkami a na vlastnú matku ani nepomyslia. taká budúcnosť ich môže čakať a pravdepodobne ich aj počká. veď prečo by malo jablko padať ďaleko od stromu? 🙂
neboj, najhoršie prejde, deti podrastú, budú samostatnejšie a ty sa dostaneš do normálu a všetko sa zlepší. držím palce 🙂
Taký krásny príspevok som už dávno nečítal. Nádherne zhrnuté a aj smutné aj radostné. Kamoškám dopraj aj cesty aj deti Neporovnávaj svoj život s ich životom. Kariera a cestovanie je super ale keď žiješ dobrý život so životným partnerom budeš šťastná. Momentálny pocit smútku je normálny. Skús si niekedy vzbudiť radosť z maličkostí. Hoci aj z toho úsmevu dcerky alebo z vydarenej večere. Darujte si s mužom navzájom svoj vzácny čas. A aj z toho sa teš. Byť šťastný je rozhodnutie a je dobré to trénovať.
preco v kazdej teme tohto typu musi niekto napisat, ako by s autorkou tie slobodne cestujuce kamaratky menili a ake su vlastne oni chuderky 🤷♀️ a preco? mozno prave takyto zivot si vybrali, budu mat dieta neskor alebo aj nikdy - ale to z nich nerobi tie chudery, ktore vlastne zavidia autorke
ja vobec nerozporujem, ze to mas tazke, na druhej strane ale nechapem preco sa vecne niekto musi s niekym porovnavat a preco sa ta snazime utesit tym, ako ti vsetky isto zavidia a ako si ich deti na svoje matky raz nespomenu
ty si si zvolila svoju zivotnu cestu, rozhodla si sa postavit dom, mat deti a zit tento zivot, oni sa zasa rozhodli inak ani jedna z vas nie je horsia ani lepsia a nema co tej druhej zavidiet
Vsetko je tak ako ma byt. V istych zivotnych fazach sme urobili nejake rozhodnutia a tie nas voviedli tam, kde sme teraz. Tak si ich treba uzivat a nie plakat za tym, co maju ini.
cely cas, ako som to citala, som citila potrebu ta povzbudit, pripadne poradit.. ten zaver to ale zaklincoval.. ty si si svoj tazky zivot postavila na piedestal a vlastne nic menit nechces.. no tak si to teda uzivaj 🙂
@janinah @lamonita @panelacikova čo im závidíte, že ste také hnusné? Neni náhodou každého voľba, aký život bude žiť a či bude alebo nebude mať deti? Každý má v živote iné mety, ktoré chce dosiahnút’, prečo by život s deckom mal byť ten jediný správny spôsob? Sme v roku 2023, tak sa preberte. Viac ako skvele to tu vyššie popísala @petamich
@zelenakobyla123 držím niekomu revolver pri hlave.ze musíš mať dieťa atď? Prečo by som nemohla mať názor aký mám? Ty sa preber a čítaj na aký príspevok odpovedame....
@zelenakobyla123 len sa upokoj. nezávidím takýmto ľuďom, fakt im nie je čo. a nepoznám ich málo. áno, teraz pociťujú naplnenie a šťastie a takýto životný štýl ich baví. ale poznám už aj takých, ktorí sú za zenitom, cestovať ich už prestalo baviť alebo nemôžu (financie, zdravotný stav) a bedákajú... vždy píšem len zo skúseností ľudí okolo seba. nikdy nepíšem, že je takýto celý svet a že sú všetci v jednom vreci. tak pokoj...
Myslím si ,že im nezávidím, viem že väčšina žije stále v nájme, hoci máme štyridsiatku na krku ešte nenašli toho pravého. Baby väčšinou cestujú spolu. Pred tým som šla aj ja s nimi.
Nemyslím si, že by mi závideli. Sme zadĺžení až po uši. Hypo, liečba a svokruša spravili poriadnu dieru do rodinného rozpočtu. Týždenne chodíme do 100km vzdialenej nemocnice, malá sa bojí každého v bielom plášti. Neskutočne plače.Liečba zastabilizovať jej stav. Úplne zdravá nikdy nebude, stále s niečím bojujeme, už je rezistentná na na niekoľko ATB . Na niektoré vyšetrenia sa čaká aj 3-4mes. Potom sa objaví nová choroba a ja musím byť silná, neviem aká bude nová liečba, môžem len dúfať že zaberie, ak nie tak nás čaká transplantácia.
Som nesmierne vďačná mm, že je stále pri nás, že toľko maká, že navarí aj uprace keď po prebdených nociach nevládzem.Vystriedal má aj v nemocnici, keď som chytala depku.
Priznám sa občas ma prepadne nostalgia bezstarostneho života, aké bolo dobré sedieť na pivku v stovežatej Prahe, či s pohárom vína v Taliansku. Ale vždy to trvá iba chvíľu. Snáď mám právo občas aj snívať.
@reanda necítim sa na piedestále, nám záujem meniť veci k lepšiemu. Nie je to ľahké. Čo, aké zmeny by si robila na mojom mieste?
A možno sa máš krajšie ako tie kamošky... len o tom ešte nevieš 😊... veľa zdravia celej rodine prajem
To, co oni prezivaju teraz, mas stale pred sebou - dovolenky a cas pre seba. A to, co zazivas ty, maju zas pred sebou ony - ruesenie bytovej otazky, deti, ponocovanie, chorlave deti... 🤷♀️
@zelenakobyla123 kde v mojom príspevku vidíš závisť a kde som bola hnusná?
Neviem či toto je nejaký fejkový výlev, ale celé je to chaoticky písané. Nerozumiem, čo tým autorka chcela povedať. To je úplne v pohode, keď sú slobodné, šťastné, spokojné a cestujú... Každý si urobí ako uzná za vhodné. Niekto je šťastný s desiatimi deťmi s hypotékou na krku a niekto je šťastný slobodný, bez detí, ktorý si užíva radosti života. A niekto písal vyššie, že aspoň ti bude mať kto na staré kolená podať pohár vody - tým by som si tiež nebola taká istá.
zmenila by som pristup a myslenie.. vypada to, ze pre teba je v zivote motivaciou strach, robis veci pre to, aby si si nieco zabezpecila, si presvedcena, ze musis byt silna a problemy zvladat.. je ti luto, ze ini si uzivaju, ale ty si to nedovolis.. takymto pristupom si do zivota problemy pozyvas.. tvori sa ti to, comu venujes najviac pozornosti.. ty nevenujes pozornost uzivaniu si zivota.. riesis a zvladas, no tak ti chodia veci na riesenie a zvladanie.. precitaj si po sebe, co si napisala.. na lasku si nemyslela, to muz bol neodbytny.. po dome nepises, ze si tuzila, len ze nelutujes to rozhodnutie, lebo teraz su vysoke ceny.. dieta tiez nepises, ze si chcela, len ste sa rychlo snazili, zo strachu, lebo v rodine mate skusenosti s problemami s otehotnenim.. dieta narocne, za cely rok ste si ani len raz nenasli cas na sex.. druhe dieta v pohode, tak miesto, ze si trosku vydychnes, sa hned po roku zenies zarabat.. no proste ides ako masina.. ano, myslis si, ze musis, lebo proste veci sa tak deju a ty ich musis zvladat.. ono je to ale opacne.. tie veci sa deju, lebo ty si nastavena na zvladanie problemov, s ktorymi automaticky v zivote ratas.. a potom si este na seba hrda, aka si silna, ako vsetko unesies a za odmenu ti staci usmev choreho dietata.. viac si nedovolis.. no ked si nedovolis, tak nic nedostanes.. musis si dovolit.. a nemusi to byt hned eiffelovka, alebo vino v taliansku.. zacat sa da od malickosti.. len treba prepnut program v hlave.. a prestat sa zivota bat..
@reanda dieťa aj dom sme chcela obaja, biologické hodiny mi tikali hodne nahlas, už pri predošlom vzťahu, ale vtedy nebol ten správny partner. Nemyslela som na lásku. Tvrdíš mi , že žena ktorá pristihla snubenca a zrušila zásnuby bude na druhý deň taká happy že keď ju volá neznámi chlap na rande, tak je všetko ružové a v tom momente sa zaľúbim? Nuž mala som zlomené srdce a bolo mi pod psa. Chcelo to čas. Vtedy so neverila žiadnemu chlapovi.
Nie je mi ľúto že si kamošky užívajú, viem že po čom jedna druhá ako túži po harmonickom vzťahu, po vlastnom bývaní atď. Ľútosť čo občas cítim, hneď vyprchá, len včera to trvalo trochu dlhšie, zase som bola sama na deti a mm robote.
Silná musím byť, nemôžem sa predsa opustiť a revať ako decko pred dcérkou, musím sa vyhnúť ďalšej depke. Lekári mi to niekoľkokrát hovorili. Plakala som X krát denne na wc aby má malá nevidela, bola som zúfalá ako topiaci čo sa každej slamky chytá.
Do práce som musela kvôli švokruškyným dlhom. Mužovi zablokovali účet, musela som si požičať od rodičov aby sme vôbec na chlieb mala.
Mám aj malé ciele, pestujem podľa možnosti najviac bio zeleninu a ovocie, vyhýbam sa postrekom, mulčujem a kompostujem. Reciklujem či sa dá. Čo sa len dá vyrobiť vyrobím doma syr, tvaroh, smotanu, mám domáce vajíčka kuracie aj kačacie.
no makas, makas.. musis, tak makas, ved o tom ti pisem.. ale radosti v tom ani kusok nevidim.. nehovor mi, ze ta vzrusuje recyklovanie a kacacie vajicka..
@reanda tak schválne toto bolo prvé vajíčko mojej kačky, tešila som sa tomu fakt ako decko
My sme s muzom vela cestovali a uzivali si zivot kazdy zvlast a potom ked sme sa spoznali aj spolu, dovolenky koncerty chaty stretavky s kamaratmi silvestre, dieta sa nam dlho nedarilo. Potom prisla pandemia nedalo sa nikam ist a nic robit, potom som otehotnela, tiez sme nikde neboli, potom sa dieta narodilo hovorili sme si konecne niekam pojdeme ved v lete bude uz mat pol roka to zvladneme, teraz sa smejem nasim planom. Uz ma rok a pol a boli sme raz na jednej svadbe a raz v divadle ak to som 100x pocas toho volala rodicom mojim co strazili a na zachode som si pozerala fotky 😂 Nehovorim ze s dietatom sa neda cestovat ale je nam lepsie doma na zahrade, (a to je zdrave), mame uz “odzite” a uz nas to tolko nelaka. Tiez ma to najskor stvalo ze uz mam “po zivote” kym som si neuvedomila ze toto je dalsia etapa mojho zivota a je rovnako krasna ak nie krajsia. Ak sa naplno ponoris do svojej sucasnej role nebude ta nic mrziet. Ani sa nebudes porovnavat s inymi. Ci ty vies cim sa oni trapia. Mam kamaratky ktore davaju stale nove “uzasne” fotky plne zazitkov na FB a pritom viem ze v sutocnosti to maju nahovno. Dve sa vracaju vecer domov len k macke. Dalsia deti nemoze mat a dalsia by aj mohla a chcela ale nema s kym. Ty si sprav aj s muzom nejake plany na cas ked uz budes mat deti odrastene a mozete sa spolocne na to tesit, setrit, trochu vas to aj zblizi.
Mas to velmi tazke. Zivot je pes a najhorsie je zvladat chorobu blizkeho. Ale nesmies sa porovnavat s ludmi,ktori nie su v tvojej situacii. Byt tebou,prestanem sledovat kamosky,ktore cestuju,ale sleduj profily mamiciek,ktore su na tom podobne ako ty.
Tak v poslednej vete si si odpovedala.
Nabuduce si predstav ze mozno ta, co tolko cestuje, sa 10r snazi o dieta. A co by dala aj za to kolikove narocne dieta, no nedostala ten dar.
Mozme si len vazit to co mame my a nehladiet na druhych. Ich starosti nevidis, len radosti z cestovania.
Drzte sa, zvladne sa vsetko.