Priateľ by chcel dieťa, no ja nie. Ako ďalej?
Ahojte baby, nick mi požičala jedna známa, lebo ja už neviem kam sa obrátiť o radu a s rodinou nechcem, lebo viem aký by na to mali názor.
Ja som kariéristka, mám 35 rokov (snúbenec má 38), vždy som bola kariéristka a do vzťahu som išla s tým, že deti nechcem. Práve preto som snúbencovi kývla aj na zásnuby. Je mi s ním veľmi dobre a sme spolu už skoro 8 rokov. Takže nejde o žiadnu piatkovú lásku.
V poslednej dobe ale začal vyťahovať tému rodiny, na ktorú som na vždy odvetila, že si kúpime ďalšie zvieratko. Nakoniec sme sa pohádali a potom sme sa o tom porozprávali ako normálni ľudia. On zmenil názor, deti chce... veľmi ma to prekvapilo a trochu ma to aj nahnevalo.
Dosť na mňa začal tlačiť, že nie som najmladšia a podobne, čo chápem. Som veľmi donre zabezpečená, s financiami problém nie je, lenže ja nemám pocit, že dieťa je to po čom túžim. Chápem, že som na stránke pre mamičky, ale hlavne sú všetky mamičky ženy a ja potrevujem počuť ženskú radu. . Kamarátky sú väčšinou bezdetné a ich reakcie boli nech ho nechám tak. Lenže ja ho ľúbim... mali sme mať v decembri tohto roka aj svadbu, no ja si nechcem vziať človeka, ktorému budem brániť v šťastí... myslíte si, že sa mám tváriť, že sa nič nedeje alebo ho nechať ísť?
ja mám teraz čerstvú skúsenosť s manželstvom dvoch právnikov, kde sa brali s tým že dieťa nie , po 40 a 5 ročnom manželstve muž dieťa áno , žena nie no a skončilo to ako skončilo rozvodom . Kamarátka , ktorá je sudkyňa nahnevaná že ju podviedol , on jednoducho tvrdí že zmenil názor a keď ona nechcela , on deti chce a bude ich mať s inou ženou .
To je normálna životná situácia . Sú situácie kedy sa dohodnú že deti ano a potom jeden z partnerov povie že ich nechce, taktiež to často končí rozvodom .
tazko povedat. tak treba sa o tom porozpravat. proste musis mu vysvetlit, ze ozaj deti proste nikdy nechces, ze nezmenis nazor a nechaj jeho nech si vyberie. ak chce ozaj deti tak teda musi pochopit, ze ich bude musiet mat s inou zenou alebo ak je to ochotny obetovat preto aby bol s tebou tak zostante spolu ale proste nesmie ti to potom nikdy vycitat lebo mu das na vyber
@naty5510 tvoje manželstvo ak do neho vstúpiš bude od začiatku rizikové , lebo nemáte plné stotožnenie čo sa týka detí , buď sa s tým naučíš žit alebo do toho nechoď. Ono muži nie sú stvorenia ktoré by mali zásluhovú pamäť, čiže k sa on rozhodne že tie deti chce, tvoje zásluhy čo si pre neho urobila budú dávno zabudnuté .
Ja absolútne rešpektujem a chápem ženy, ktoré mať dieťatko nechcú, hoci sama som mamka. Nikdy v ničom nechoď proti sebe a to aj na úkor toho, že tvoj snúbenec zmenil názor. Vy ste sa predsa jasne dohodli, že dieťatko obaja nechcete. To, že on názor zmenil nieje tvoja chyba.
No len potom je tu tá otázka ako ho donútiť sa nejako vyjadriť, nemám v pláne ho držať ak chce ísť. Len keď on je ten typ čo sa dosť vyhýba takýmto vážnym rozhovorom a rozhodnutiam. Samozrejme nemám mu v pláne vyčítať, že ten názor zmenil, ale podvedená a sklamaná sa hold cítim. Lebo som to vždy čakala a keď som to prestala čakať tak sa to stalo...
Akože bude ma to mrzieť, ale ak svoje šťastie vidí v deťoch tak s ním ja ostať nechcem, už mám dosť tých výčitok od rodiny a nepotrebujem výčitky aj od neho.
ahojki. rozumiem ti a chvalim vas oboch s partnerom ze sa o tom viete otvorene porozpravat. vravis ze ste spolu 8 rokov. nuz ludia sa mozu v niecom za 8-10rokov zmenit uplne jednoduchom chaoem ze citis hnev mozno zradu a frustraciu. on to ma asi podobne. ja by som vam radila vyhladat odbornu pomoc. osobitne aj spolu. napr. institut virginie satirovej. urcite sa nezvazovat svadnou kym nemate jasno. ja som kedysi deti nechcela. potom som stretla svojho manzela a zrazu som citila ze chcem. s nim. s tym ale ze mam velky respekt pred materstvom. viem ze to pre mna bude extremne tazke. lebo zle znasam fyzicku bolest a nepohodlie. chytaju ma depky ked nespim a vztahy v rodine nie su idealne. cize toto vsetko viem ze to nebude lahke ale citim ze deti chcem. kazdopadne moj manzel ma vazny problem s plodnostou. a ja som si musela utriedit ci ostanem s nim aj keby to nevyslo alebo si dieta zariadim s inym. a som rozhodnuta byt s nim. nas zivot je krasny. ak sa k nemu dietatko neprida. tak ma caka pohodovy zivot aky mame doteraz a ze zostarneme sami.... no ... takae tak. drzim ti palce. odbornik.
@naty5510 ked to tak citis, tak kludne deti nemaj. Nemusis nikomu nic vysvetlovat. Partner to vie, nech sa zariadi. Mna vsak predsa len uputali dovody preco dieta nemat... Nechyba Ti - nemoze Ti chybat nieco, co si nikdy nezazila. Porovnavas bratove deti so svojimi - nieco neporovnatelne. Financie - mas narok na 1500eur/mes matersku 34 tyzdnov, potom sa mozete s muzom prestriedat, ak splna podmienky, dostane taku sumu mesacne po dobu 26 tyzdnov. Popri rodicaku sa da pracovat na ciastocny uvazok.. Cestovat a uzivat sa da aj s detmi, dokonca je to ovela zabavnejsie, len to vyzaduje dobre planovanie.. Sama pre seba si premysli, preco dieta nechces, aby si raz nelutovala, ze to bolo pre nejaku malichernost..
A ako to vidíš do budúcna? Pozrela si sa na to aj opačne? Čo by si robila keby je to naopak? Polož si základné otázky a uvidíš, inak ak tvrdíš, že si zabezpečená a práce sa nechceš vzdať tak na materskú môže ísť aj priateľ keď zarába menej ako ty a asi by ste nemuseli nič prerátavať, rodičovstvo vie byť fajn ak sú peniaze 🙂
To by som sa asi ani ja nevedela rozhodnut. Asi by som sa bala, ze keby so mnou zostane a nemame deti lebo ja ich nechcem, ze by mi to potom neskor vycital :/
@naty5510 tento Tvoj pohlad absolútne chapem, keď sa na to pozriem z hľadiska, že máš rozbehnutý zivot určitým smerom a máš ho naplnený. Ja som sa vo svojom voľnom čase venovala zachranarcine, môj zivot mal zmysel, zachraňovali sme psikov a tak ten pocit naplnenosti a užitočnosti sme mali a tiež som nepociťovala, že by mi niečo chybalo. Potom som sa v praci dostala do slepej ulicky(vysoke pracovne nasadenie, z ktorého sa nedalo inou cestou odist, lebo som šéfovi bola zaviazana a mali sme kamarátsky vzťah, čiže vypoved by odo mna neakceptoval a hneď na prvý sup som bola tehotna), aj keď hovorím, že dovtedy som bola spokojna, naplnená a nechcela som si kaziť svoju pohodu, zivot to zariadil tak, aby tehotenstvo bolo mojim vykúpením. Na druhej strane ty tam máš muza, ktorý túži po rodine. Poviem Ti to tak, že keď muž túži po tej rodine, tak si ju spravi, aj za cenu, že by to bolo s inou, či za Tvojim chrbtom, mám xx pripadov z rodiny a okolia, treba si to zvážiť, či táto tvoja “obeta” Ti nestojí za to, zostať s ním. Na druhej strane, všetky 40nicky, čo poznam a nemajú deti, toho ľutujú, lebo raz sa dostanes do bodu, kedy si budeš dávať otázku, že aké by to bolo, keby si sa vtedy rozhodla inak. Prajem Ti uprimne, aby si sa rozhodla tak, aby si nikdy to svoje rozhodnutie v zivote nemusela oľutovať.
Pozeras sa no to iba tak cierno-bielo. Ved tak nech na materskej a doma ostane manzel aky problem? Ty sa kludne venuj praci. Par mesiacov to bude narocnejsie a potom uz pohoda. Nie je to s detmi az taky stres ako si myslis...
Lenže to nejde o to, že ja nechcem deti len kvôli práci, ja k nim nemám taký vzťah, že mám potrebu mať vlastné, nemám potrebu tu po sebe čosi zanechávať a vzhľadom na stav dnešnej spoločnosti už vôbec nie. Moja práca sa navyše často týka krajín tretích svetov a teda na cesty s dieťaťom by som mohla zabudnúť, pretože sú veĺmi rizikové (pracujem s rôznymi rizikovými skupinami). Bol rok kedy som doma nebola vôbec a snúbenec cestovával za mnou. Nie som ani príliš trpezlivý človek a tak si myslím, že dieťa by pri mne jednoducho len trpelo a vzhkadom na to koĺko času trávim doma by mamu viacej nemalo než malo čo mi príde kruté. Nemyslím si jednoducho tak vo všeobecnosti, že môj životný štýl je pre dieťa vhodným.
Jednoducho asi takto, to čo vás viedlo k dieťaťu, túžba obohatiť rodinu, mať viacej lásky a mať ju komu odovzdať alebo iné proste ja nepociťujem, nevnímam dieťa ako niečo čo je v živote potrebné. Práve naopak, nevnímam sa ako dobrá osoba, svoje gény nepovažujem za vhodné odovzdania a nechcem splodiť dieťa len preto, že sa to patrí a ak som nezažila nemôžem súdiť...
@naty5510 kedze ty deti nechces, este raz to jasne povedz buducemu manzelovi, ze tvoj nazor je nemenny a urobte dohodu. Bud bude akceptovat Tvoje rozhodnutie a po svadbe Ta nebude nutit ani cakat, alebo nech si ide za svojim stastim bez Teba a svadbu zruste. Moc moznosti nemas, len s tym "otravovat" kym sa normalne neporozpravate.
Drzim palce, nech sa to vyriesi k obojstrannej spokojnosti.
P.S. napriek vsetkemu, nemyslim si, ze mas dovod sa hnevat nanho za to, ze zmenil nazor. 8 rokov je vela a postoj k potomkom sa casto zmeni velmi rychlo. Len dolezite je, aby ste vzajomne akceptovali druheho a nenutili sa vzajomne do cohosi co nechcete.
@naty5510 ak deti nechces, tak ich nemaj. Naozaj neviem, ako ti poradit- ono aj ked si k priatelovi uprimna, ak on deti chce, tak ak s nim zostanes, asi budes musiet zit s pocitom, ze mu nieco v zivote chyba...a ktovie, ako sa vas vztah/manzelstvo vyvinie po par rokoch, ked jeden tuzi po niecom, co ten druhy nechce, deti su velmi zasadna tema, velmi! A argument, ze sa na teba rodina financne spolieha sice tiez chapem, no vlastny zivot by som tym uplne neriadila...a este - ja ta uplne chapem - materske city sa u mna neprejavovali pred detmi vobec - tiez milujem svoju pracu a tiez som si uzivala ten pocit slobody, proste ked robis rozhodnutie len sama za seba. A tiez som si hovorila, ze som nestudovala sto rokov preto, aby som doma menila plienky. No tiez chapem plne aj tvojho partnera - tiez som sa napokon rozhodla pre deti. Najprv skutocne len z racionalnych dovodov - pomaly sme sa totiz dostavali do fazy, ked vsetci v nasom veku deti mali a odrazu naozaj nebolo s kym nieco podniknut. Zrazu mas cas, no ludia, z ktorymi si rozumies su uz v inej faze, maju ine radosti, ine temy...To ti ta tvoja sloboda uz zrazu nepripada az taka uzasna. A tiez predstava, ze v 75-ke budem sediet v tom svojom velkom krasnom dome sama, mi zrazu neprisla fajn...ja neviem, no vstupit do manzelstva s clovekom, ktory cely cas tajne dufa, ze zmenis nazor, je podla mna obrovske riziko s ktorym budes zit cely zivot. Nemyslim si, ze tvoj priatel cielene vyvija tlak - skor ju asi doslo, ze by tie deti predsa len chcel, no chce aj teba...tak asi veri, ze sa nieco zmeni. V kazdom pripade, drzim palce!
@naty5510 Nechces dieta tak ho nemaj,priatel to predsa vie,tak nie je co riesit.Ak chces mat klud,tak ho musis donutit este raz k rozhovoru k tejto teme.Povedz mu ze Tvoj nazor je nemenny a ked mu to takto nevyhovuje tak ho nebudes obmedzovat a vztah teda nema asi buducnost.Je to predsa uplne jasne,uz len ked citam co pises,ved sa tomu branis zubami-nechtami.Nikto Ti do toho nema co kecat.Ak by ste ostali spolu a Ty by si z nejakeho dovodu zmenila na to nazor,co nemyslim,tak to budete riesit potom.Isli ste predsa do vztahu s tym ze dieta nie z vlastneho presvedcenia.
Necitala som komentare, ale tak, co mam skusenost z okolia, tak sa v podobnej situacii stalo to, ze sa naozaj dokonaly par rozisiel.
On si zalozil rodinu, ona bola sama.
Cas vsak plynul a situacia sa zmenila. Ona sa dostala do veku ked uz dieta chcela, ale nemala s kým.
Dnes ma 43 rokov. Je sama nema ist s kým ani na dovolenku. Co aj skusala partnerov, tam na kazdom jej nieco vadilo. A ked uz aj nejaky dobry bol, tak si nerozumela z jeho detmi.
On je tiez nestastny vo vztahu ( vraj ).
Takze nedopadlo to dobre.
Ja byt tebou, pristupim na babatko. Raz by ta to mohlo stvat.
Ale za tych "podmienok",ze bude ak tak len jedno a ze budes mat pri tom pomoc.
Moja sestra napriklad deti nikdy nemala rada, ani nie je mamickovska. Jej malu velmi ľúbi,avsak sla sa zblaznit po porode.
Tak vybavila jasle, opatrovateľky ( ziju v zahranici, tam je uplne bezne ze zena ide po 6 tyzdnoch do prace ) a su spokojny obaja.
Akonahle neter vyrastla, tak si to sestra fest chváli. Su ako "naj kamosky".
Robia vsetko spolu.
Nie ze by som tento postup schvalovala, ja som skor mama telom i dusou, ale tak v zahraničí to ozaj robia inak.
Tam sa do nej nik nestaral, nik ju nesudil.
Ak mas blizko rodinu, tak by stacilo mat niekoho na kocikovanie a ty mozes kludne robit aj na čiastočný uvazok.
Variy isto nemusis, a ani upratovať.
Popripade moze ist manzel na matersku.
Vzdy sa to da.
Ale ja osobne by som o dobreho chlapa neprisla kvoli tomuto.
Ja by som chcela aby bol muz stastny a ty budes stastna tiez, len to pochopis az neskor, ked sa sama stanes mamou
Mas plne pravo deti nechciet, je to tvoje rozhodnutie a mat deti nie je tvoja povinnost. Osobne si myslim, ze ak ich nechces mat, nemaj ich, je to len na skodu. Poznam par kde sa stalo nieco obdobne, akurat tam sa zena podvolila a dieta maju. Cele tehotenstvo a materstvo sa len stazuje a na nieco frfle. Svoju zlu naladu potom prenasa na to dieta a to nie je dobre, to dieta si to nezasluzi a ten jej partner tiez nie. Odporucam sa s partnerom na rovinu porozpravat, mozno on tajne dufa, ze nazor zmenis a vysvetlit mu este raz ako to citis. Lebo ak on v sebe zivi co i len malu nadej, ze tie deti mat raz budete, budete nestastni obaja.
@naty5510 mam pocit ze ta tu aj tak drviva vacsina zien prehovara ake je to uzasne mat dieta... Som na tom rovnako ako ty. Mam skvelu pracu ktora ma bavi, svoje pohodlie a komfort. Uplne ta chapem. ked sme s manzelom zacinali pred 10 rokmi chodit tak ja som tvrdila ze nechcem deti (stale nechcem) a on tvrdil ze nejak nema nazor ale ze mu to pride normalne ze ludia deti maju. pocas rokov si nejak asi zvykol na moj nazor a teraz ich tiez nechce. Ale myslim ze to v nom stale niekde je ze by tie deti asi aj chcel. Pravdupovediac, nie nespravim to pre neho ze mu porodim dieta a nech sa on stara. to nie je cesta lebo by som ja bola nestastna. Ale na druhej strane nechcem aby on bol nestastny so mnou v bezdetnom zvazku. A pardon za vyraz ale uz viac ako rok "nemam gule" spytat sa ho na deti v tom zmysle ze ja ich naozaj nechcem a ze ak on chce tak ho necham ist aby mohol byt stastny. asi som ti velmi nepomohla ale nie si v rovnakej situacii sama.
@naty5510 ked dieta nechces,tak nechces,do nicoho sa nesil....ja keby som mala deti planovat,tak ich nemam nikdy...lebo toto lebo hento lebo strach lebo prachy lebo milion veci...najlepsie veci sa jednoducho udeju tak nejako spontanne,resp. Minimalne co sa dietata tyka tak ja to vnimam takto....mam jedno dieta, lebo sa stalo a som za to vdacna no plan to nebol...ale dalsie som uz nikdy nechcela a uz vobec nic take neplanovala,no keby nahodou otehotniem,viem si to predstavit a postavit sa k tomu zodpovedne....narovinu mu povedz,ze nechces a nech sa on rozhodne ci s tebou zostane alebo nie...ono vo vztahu sa moze udiat milion inych veci a zo dna na den pokazit hocico,to nevies nikdy....mozete ostat spolu kludne bez deti a za par rokov sa zalubi on inde alebo ty inde,nemusi to zlyhat len na (ne)chceni dietati....keby moj vztah vsak stal iba na tom ci mat alebo nemat dieta a ja viem,ze ho nechcem,nechala by som toho muza kludne ist....zivot je otazka priorit a ja osobne nie som ochotna pre ziadneho muza nic obetovat,ked to tak necitim....
sspeed_cs hej, mnohé zo žien ma na dieťa prehovárajú, ale na to som si už zvykla, okolím som neustále v podstate atakovaná otázkami kedy dieťa bude a či deti neznášam keď ich nechcem a podobne. Na to som si už zvykla, aj keď zozačiatku to nebolo príjemné, teraz jedným uchom dnu a druhým von. Mojou oporou bol priateľ lebo on vždy takéto otázky rád odbil a tiež vehementne deti nechcel a zrazu je tu toto, je ťažké sa s tým vyrovnať.
Mne ale nešlo o to dozvedieť sa dôvody pre ktoré dieťa mať, ja ho mať nechcrm a ak budem stará budem mať našetrené také prachy, že si pokojne zaplatím niekoho kto sa o mňa bude starať, v živote by som to od svojich detí nepožadovala ani keby som nejaké mala. Mám veľa kamarátov ktorí deti nemajú a teda nemám problém sa nejako zabaviť aj s nimi.
Ale vidím že tej nepríjemnej debate sa nevyhnem, asi som len potrebovala osmeliť no.
Nemáte budúcnosť, v jednom svojom príspevku si to vystihla presne, nemôžeš mať deti, zatiaľ nie si ta žena mama, kt. by mala byť. Dlhoročné bezduché vzťahy, vždy končia rozchodom, svadbu zrus, nemá zmysel, nemá zmysel ani Váš vzťah, keďže on chce ty nie. On po Vašom rozchode si nájde dievča, kde bude najviac do pol roka novina, že bude otcom, on bude mať rodinu, po kt. túži a ty voľnosť. Tak veľa šťastia pri rozhovor a svadbu zrus😉
@naty5510 , @sspeed_cs - mat dieta nie je vzdy uzasne, mat dieta je vacsinou obrovsky stres 😃. A tiez si nemyslim, ze len preto, ze zena deti mat nechce, ich nema rada, alebo podobne...Myslim si vsak, ze davat priatelovi nejake ultimatum, aby sa rozhodol velmi nepomoze - on podla mna, ak sa chce momentalne ozenit, bude tvrdit vsetko, len aby k tej svadbe doslo. Otazka je, ako sa cloveku zije s pocitom, ze partner mozno cely cas dufa, ze dojde k zmene nazoru...a tvrdenie, ze ved vedel, do coho ide, podla mna tiez velmi neobstoji - proste dufat v zmenu je ludske, normalne a velmi zmenit to nejde. Ak si ta vezme, bude niest nasledky svojho rozhodnutia - mozno cely zivot v danom vztahu, mozno sa po par rokoch rozhodne najst si vztah, kde si tuto svoju tuzbu splni. Vlastne tie nasledky budete niest obaja - tebe hrozia minimalne pochybnosti, pripadne vycitky, no a moznost, ze sa po nejakom case predsa len opusti. Jemu zas hrozi, ze bude zit vo vztahu, v ktorom sa mu nenaplni to, po com tajne tuzi. A zostanes v tom svojom perfektnom zivote sama. Vzala by som si len partnera, o ktorom by som bola presvedcena, ze ma na temu deti rovnaky nazor a teda ze ich v tomto pripade tiez za ziadnych okolnosti nechce alebo nemoze mat.
@naty5510 hej to je vecna klasika, ja to uz tiez ignorujem vsetky tie reci okolo... mne uz aj svokra navrhla ze ked porodimt tak ze ona ostane s dietatom doma - psycho...
pocitaj s tym ze tu sa vacsinou dozvies len dovody preco dieta mat.
tiez poznam bezdetne pary a su spokojni, nemenili by. Na tu debatu u vas by malo skor ci neskor prist a hlavne si to ujasnit este pred svadbou, idealne skor ako rozposlete pozvanky. Tak vela stastia a hlavne pevne nervy.
Úplne Ťa chápem, ja som tiež dlho dieťa nechcela a vlastne ja som sa ani vydávať nechcela. Chcela som žiť život aký som chcela ja nie ako mi diktovalo okolie. Dnes už som vydatá a mame aj dieťa. Ja mám svoju prácu ktorú milujem a muža s ktorým si mám čo povedať aj po 14 rokoch a dieťa ktoré chodí s nami všade, je najväčšou láskou môjho života. Nikdy som nebola Tá mama ktorá by používala zdrobneniny, ale tak ako som si nevedela predstaviť mať dieťa, dnes už si neviem predstaviť ho nemať. Ja druhé nechcem. Okoliu sa to nepáči a manželovi som povedala, že ak veľmi chce druhé nech sa so mnou rozvedie a nájde si inú ženu. Áno aj ja som sebec. Môj život, moje rozhodnutia. Pre mňa boli najhoršie 2-3 prvé mesiace kým sme sa s bábätkom zosúladili, potom to už bolo v pohode.
No také oné, že poroď a ja ostanem doma a vychovám ma tieš dostávajú, alebo tie kde mi priamo naznačujú, že som stará a mala by som sa poponáhľať lebo kto ma zaopatrí na staré kolená.
Tak či tak náš vzťah rozhodne nebol bezduchý, akože ľudia čo nechcú deti nemajú nárok na svadbu alebo na lásku od svojho partnera? To je celkom kruté. Ak bude trvať na rozchode a na deťoch asi sa rozídeme, ale to nič nemení na tom, že som s ním bola skoro celých tých 8 rokov fakt šťastná, bude ma veľmi mrzieť ak to takto skončí ale...
Samozrejme každý udáva tie hrozné prípady čo si v 40tke uvedomili, že dieťa mať chcú a nejde to, ale ja to vnímam tak, že to možno na niečo bolo dobré a ak som tomu verila celý svoj doterajší život, že robím správnu vec ak zapochybujem neznamená to ešte, že môj život je skazený a pri konci...
Si sebecka. Mas najradsej samu seba. Ale je to ok. Sama si si vybrala. Mas slobodnu volu. Treba hladat partnera rovnakej filozofie.
@naty5510 moj byvaly sef mi to povedal do oci. ze uz mi taha na 30 a tikaju mi bio hodiny.. nechapem kde sa v ludoch verie ta drzost riesit tak osobne veci. a uz vobec nechapem preco sa ludia ktori deti nechcu nazvyju sebcami.
ano to si myslim aj ja. ked si o niecom presvedcena ze to tak ma byt tak to tak proste je. dnes ma clovek tolko moznosti a je ina doba. Uvidis co bude dalej. rozhodne by som so vztahom nehadzala flintu do zita.
@slniecko_12 nerozumiem tomu prečo by som si nemala hľadať partnera, aj s týmto som do vzťahu išla len s tým, že deti nie, dokonca aj pri zásnubách som to niekoľkokrát zdôrazňovala a on proti tomu nič nemal a aj napriek tomu si ma chcel vziať, teraz svoj názor zmenil áno...
@kikidee o 10 rokov budem mať už 45 a v takom veku by som si neopovážila vynosjť dieťa, je to veĺké rizko a podľa mňa je to už mierne nefér aj k tomu dieťaťu, ale toto tu nejdem rozoberať. K prvej časti, tak isto ako ty si po dieťati túžila po nom ja netúžim. Stopu vo svete zanechávam svojou prácou, tá je mojim odkazom, zabudnúť sa na mňa zabudne tak či tak, rovnako ako na teba a na všetky ostatné, možno to nebude o jednu ale o dve generácie. Preto sa snažím robiť svet lepším teraz a ver či nie ide to aj bez detí.
@lavender273 ďakujem za názor bez odsudzovania a presviedčania... zrejme tomu dám ešte nejaký čas a potom na neho hold zatlačím aby sa vymáčkol.