Priateľ chce, aby som sa zbavila môjho psa
Ahojte,
ja už neviem čo mám ďalej robiť, tak skúsim napísať sem. Mám 3 roky priateľa, doteraz sme sa iba stretávali niekoľkokrát týždenne až sme sa rozhodli, že je čas to posunúť ďalej a plánujeme spoločné bývanie. Priateľ je slušný, nenadáva, má dobrú prácu, nepije, nefajčí, nebije ma, športuje a dobre vyzerá, je veľmi inteligentný, máme vyriešenú otázku svadby, detí, vierovyznania, rátame spolu do budúcnosti. Problém však je, že mám psa už 8 rokov, prežil so mnou toho veľa, vychovala som si ho od malého šteniatka, vydrží sám keď som v práci a doteraz s ním v byte nebol žiadny problém. Ku mne sme nechodili práve kvôli psíkovi, lebo priateľ sa bojí psov. On má fóbiu, nedokáže s ním vydržať v jednej miestnosti, že vraj by sa bál že by mu v noci ublížil. Ono je tam tých problémov viac, že vraj pre neho je pes v novom byte no go, totálne narušenie súkromia. Argumentoval mi chlpami všade, že keď nebudeme doma bude nám oblizovať veci, ňuchať nohy v noci, capkať po podlahe a že či vôbec viem, že keď je sám doma, tak môže zavýjať a budú nás neznášať noví susedia a že mu smrdí psí pach a keď budeme chcieť ísť do domu, tak byt po psovi budeme mať problém predať a on jednoducho odmieta žiť so zvieraťom v byte a už vôbec nie, keby nám pribudne nový člen rodiny, lebo psa by pri bábätku nenechal samého ani na sekundu. Ja sa samozrejme svojho psa vzdať nechcem ani za nič, rodičov už nemám a žiadna kamarátka nie je ochotná si ho vziať, že by som ho navštevovala a ani by mi to nevyhovovalo, takže buď budem trvať na svojom a bude pravdepodobne nasledovať rozchod, alebo môj psíček milovaný pôjde do útulku. Boli by ste sa ochotné vzdať svojho zvieratka, časti svojho života, kvôli chlapovi? Alebo existuje vôbec iné riešenie? Na dom so záhradou momentálne peniaze nemáme.
@zoro9836 jeminecky, zas len zena to mala riesit, ze? to, ze on ma fobiu zo psov sa teraz zbadal? mal to riesit v prvom rade on, lebo ON ma fobiu... on ma PROBLEM s niecim, tak ten problem mal riesit on na zaciatku...fakt koncim, lebo patriarchat by niekto najradsej zaviedol, nech sa zbytocne nerozculujem
@zoro9836 niekde pisala, ze on sa to dozvedel neskor, ze ona ma psa? To niekde autorka spomina? Ci zase len na obranu chlapa? nemam ten pocit, ak ano, tak som to musela prehliadnut... kazdopadne ano, suhlasim a uznavam, že aj ona to mala riesit, kedze toto je dost velky problem, ale stojim si za tym, že problem ma hlavne on, tak sa mal o to zaujimat od zaciatku...odhliadnuc od toho, ze kazda fobia by sa mala riesit s odbornikmi, ci by ona psa mala alebo nemala a nespoliehat sa, ze vzdy mi niekto ustupi...
@zoro9836 co vedela skor ? ze on ma fobiu zo psov vedela skor ako on sam? :D ok, nemam slov uz na toto fakt :D uprimne si myslim, ze na prvom rande vacsinou o sebe clovek povie, ze napr. mam psa ako to, že tam vymenujem vsetky svoje fobie (na to by ju asi moc nenabalil), ale o tom mozem len fabulovat, že čo kto komu povedal skor a neodvazim sa to tvrdit s istotou ako ty... psa uz davno mala, ked s nim isla na prve rande, logicky toho chlapa s fobiou na prvom rande asi nemilovala, takze to nebol pre nu milovany clovek... a uz naozaj koncim s tymto spamom, nech nie som za trapku, co sa tri krat luci a nie a nie odist :D
Poznám veľmi dobre dievča čo ma fóbiu na psov. Dokonca aj šteniatka. Boji sa ich a nevie prečo. Nevie s tým nič robiť a pritom je psychologička a fóbie lieči. Všetci sú tu proti tomu chlapovi ale ja ho trochu chápem hoci mám psikov rád. Mal ny skúsiť prekonať fóbiu a keď to nepojde tak sa musíš vzdať havka. Len ako? Keď ho nik nechce z tvojich známych tak možno nájsť niekoho dobrého na inzerát. Povedať mu ten príbeh a navštevovať psíka trikrát týždenne keď nebude ďaleko od vás. Je to trosku utopistický nápad ale skúsiť môžeš.
Pokračovala by som vo vzťahu tak ako doteraz. Ak ťa ľúbi, tak počká, kým psík pokojne dožije...🤷 Ak nie, tak aspoň to stihneš zistiť kým si ho vezmeš a spravíš si s ním dieťa. Ja som tiež anti-psíková, ale v takejto situácii by som to rešpektovala, predsalen, ten pes je vo vzťahu s tebou o čosi dlhšie 😉. A hľadala by som skôr cestu, ako sa s tým pádom zmieriť (napríklad ten terapeut na tú fóbiu, atď.).
@zoro9836
@ghostsgirl nehádajte sa. Máte v podstate pravdu obaja. Obaja urobili chybu. Jeden musí ustúpiť píše ona tak to vyzerá že ona ide ustupovať a to ľudí rozčúli. To či je on mačo čo musí byt vždy po jeho to nevieme. Možno je podpapučník ale toto už nezvláda lebo sa boji aj plyšového psíka. Dali sme jej všetci dosť rad a podnetov. Budem zvedavý keď nám napíše ako to nakoniec vyriešili. A to slovo tu pasuje: vyriešte to spoločne. Spojí vás to. Hľadajte spoločne riešenia a návrhy. Nemal by nik toho druhého nútiť ani mu ustupovať. Láskavý prístup oboch pomôže.
Ja teda priateľa plne chápem. Bola som v podobnej situácii, čerstvý manžel mal u rodičov psa. Kým sme bývali v byte ok, mal ho u rodičov..ale stavali sme dom a manžel si toho psa chcel brať k nám, do nového domu do záhrady. Ja som už 2 mesiace pred tým mala stresy čo urobím keď tam budeme muž, ja, vtedy maličký syn a pes. Problém bol samozrejme pre mňa pes. Nechcem psa ani vonku a ani vnútri. Zhodou okolností ochorel a mne fakt velllmi odľahlo, lebo zdochol.. bolo mi ho ľúto, aj muža a aj psa. Neodsudzuje prosím ľudí, kto psa nechce...jednoducho sa "toho" ani nechytim.. niekomu sa hnusia pavúky (tie chytím aj do ruky) ale psa nieee
@zoro9836 Ja neviem, mam psa ale otázka zvierat padá medzi prvými skoro na každom rande. Pre mňa je môj pes dôležitý takže aj ho v rôznom kontexte spomeniem aj na prvom rande. Ak niekto má fóbiu mal by to riešiť sam so sebou a nie nútiť inú osobu aby sa vzdala toho čo ľúbi a bolo to skôr než on. To je čistý podraz. Sú spolu xy rokov, tuto vec jej mal on povedať skôr, nie teraz keď sa rozhodlo o bývaní. Vedel, že nemá toho psa kam dať, keby bývala s rodičmi chápala by som možno, žeby predpokladal ze pes by ostal s nimi, ale takto to nie je a on to vedel. Či iba čakal ze či ten pes neumrie skôr?
Ja by som to nedokázala, toho chlapa by som v každej slabšej chvíli pravdepodobne minimálne vo vnútri neznášala, že to odo mňa požadoval. Je to hrozne rozhodovanie...
Ahoj.Ja ti poradim,ze ja by som sa tiez psika nevzdala.Moj tiez nema rad chlpy nesuhladil ani ked som cakala maleho,ze psa nechce pri malom nestacili mu moje slova,ze je lepsie ked dieta vyrasta pri nejakom zvierati (pes alebo macka) aj ked modla mna macka je horsia koli chorobam ako pes,ale dieta si aj buduje imunitu pri zvieratach a solializuje sa viac a ma viac citu ako dieta,ktore nema ziadne zviera.Maly ma vyse 2r a psika stale mam aj ked sice ho nepohladka a do nasej spalne nemoze ale vztah je o kompromisoch.Na zaciatku vztahu este dokazal aj s nim spat v jednej posteli aspon vidis co narobia hormony lasky (pretvarka)lebo sa mi bal povedat,ze mu vadia chlpy ale to je aj ake mal destvo.Jeho otec nedovolil psa dnu oeb na Silvestra.Ze pes patri na dvor,tak sa ho spyatj ze cj ako dieta mal psa a aky vztah maju ku psom jeho rodicia.Najdite kompromis ak nie rozidte sa cim skor.
Psa by som sa nevzdala a duplom nie kvoli muzovi, s ktorym som ani nikdy predtym nebyvala. Ale je celkom nepochopitelne, co ste robili tie tri roky, mohli ste to ukoncit skor.
