Priateľ chce vlastniť zbraň, ja som proti

Moj priatel je velmi prchka, vybusna povaha, po svojom otcovi. Vsetko ho hned rozculi, nadava, bucha vecami, odchadza z bytu, pouziva vulgarizmy. Po 2 rokoch vztahu prisiel s tym, ze si ide urobit zbrojny preukaz aby mohol mat doma zbran. Spominal mi to aj ked sme spolu zacinali chodit, to som ho este tak dobre nepoznala, ale povedala som mu velmi jasne moj postoj, ze ja by som nikdy neakceptovala zbran v byte, ze poznam osobne viacero pripadov ked muzovi v sekunde na sekundu preplo a zabil si zenu aj deti. Odvtedy to spomenul uz len raz, ze vsetci jeho kamosi maju a ze aj on chce aby mohol chodit na strelnicu. Tak som mu zopakovala to iste, ze ma to mrzi, ze som ochotna sa s nim dohadovat a hladat kompromisy na comkolvek, ale ze naozaj nebudem zit so zbranou v obyvacke alebo v spalni. Ze predsa na strelnicu s chlapcami chodi, a ak teda ide o to aby mal ten preukaz ako aj chlapci tak ok, ale za podmienky ze nikdy ziadnu vlastnu zbraň mať nebude. Tentokrat na mna uz vyskocil, ze on sa uz rozhodol, ze mu nebudem zakazovat ked on chce. Hneva ma jeho postoj, lebo ja som k nemu bola uprimna a priama hned na zaciatku a mohol mi hned povedat ako to ma a nie cakat 2 roky a potom mi povedat, ze on ma nejake priority a ze zbrojak je na prvych miestach. Myslite ze jedine riesenie je rozchod?