• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Priateľ dieťa nechce

19. októbra 2008 
Ahojte, potrebujem od Vás pomoc. Mám 25 rokov, rovnako ako môj priateľ. Teraz som zistila, že som tehotná. V 6tt. V deň keď som to povedala priateľovi, nebol nadšený, ale povedal mi, že ako sa rozhodnem bude stáť pri mne. Na druhý deň mal narážky typu, že ísť na potrat by bolo pre nás lepšie. A na tretí deň už ani voľbu nechať si dieťa, vôbec nepripúšťal. Strašne sa preto trápim. Tvrdí mi, že si pokazíme život, že nemáme podmienky pre dieťa. On sa vraj vôbec na dieťa ešte necíti, chce ešte cestovať a pod. Sme spolu 6,5 roka. Obaja sme skončili VŠ, sme zamestnaní 1 rok, avšak nemáme byt ani nežijeme v spoločnej domácnosti. Rodičia ešte o ničom nevedia.
16. aug 2008 o 12:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ahoj eneka,
Nemáš lehkou situaci.Co ty vlastně chceš???
16. aug 2008 o 12:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Enenka a ty si pre dieťatko rozhodnutá? Ak tvoj priateľ ani po tolkých rokoch čo ste spolu nieje pripravený na dieťa a ani sa nepokúša ROZUMNE riešiť situáciu - v prospech dieťaťa, asi to s ním nemá ani budúcnosť. Lepšie pre teba a dieťakto je, ak sa rozhodneš na začiatku takýto vzťah ukončiť a budeš si budovať vlastnú budúcnosť. A neboj sa, určite by si nezostala navždy sama :wink:
Nech sa rozhodneš akokoľvek veľa šťastia pre teba aj pre TVOJE dieťatko :astonished:
16. aug 2008 o 12:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Možno silné, ale keby mne môj priatel povedal po 6,5 roku, že nechce naše dieta, ktoré tu už bohužial skoro je, tak pekne krásne by som mu ukázala dvere, alebo aspon svoj chrbát... :angry: Ist kôli niekomu na potrat, preto lebo jemu to nevyhovuje a čisto teoreticky sa sním za dajme tomu 1rok rozvedies, potom si to budes pekne vyčítať...si myslím teda
16. aug 2008 o 12:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
myslela som rozídes nie rozvedies :grinning:
16. aug 2008 o 12:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ja na dieťa tiež nie som pripravená, ako po psychickej, tak i po materiálnej stránke. Avšak odhodlať sa k potratu nedokážem. Nie je mi to prirodzené ani ľudské. Cítim sa strašne. Neviem sa pohnúť z miesta. Nemeám chuť do jedla, skoro vôbec nespím.
16. aug 2008 o 12:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
eneka...ja som si tiez vzdy myslela ze na dieta nie som psychicky pripravena..aj ked ja som otehotnela ako 22 rocna a to som uz bola vydata...nakoniec ma samotne tehu pripravilo na vsetko, na materstvo, na ten nadherny pocit a vsetko co je s tym spate...takze keby som mala cakat na to ci som uz na dieta pripravena, asi by som doteraz nemala ziadne dieta...niekomu ten pocit mozno pride skor, ale niekomu napr. ako aj mne to prislo pocas tehotenstva...
16. aug 2008 o 12:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Enenka, nechcem byť na teba hnusná, ale akože niesi pripravená??? Skôr si to nechceš pripustiť, a keby tvoj podarený priateľ reagoval inak, určite by si o potrate neuvažovala!!! Máš 25 rokov a skončila si VŠ!!! Ale nechcem ťa súdiť, každý je múdry keď sa to netýka priamo jeho, a keby bol v tej situácii konal by možno rovnako. :unamused:
16. aug 2008 o 12:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Len pre príklad, pri jednom obede s kamoškami sme sa rozprávali o vhodnom čase na dieťa, kedy je ten čas, kedy si pripravená.. Dospeli sme k názoru, že nikdy nieje ten správny čas, vždy je niečo ako, ešte potrebujem niečo ušetriť, ešte chcem auto a ešte chcem ísť tam a tam... Dieťa nieje hendikep, je to niečo krásne, čo sa nedá kúpiť, aj keď je pravda, že je človek niekedy na dne a nevie ako ďalej, ale stačí keď sa na teba to krásne stvorenie usmeje, alebo ťa chytí tou drobnou ručičkou a to ti všetko vynahradí :wink: :astonished:
16. aug 2008 o 12:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
enejka, popozeraj si tu fotoalbumi deticiek, kopa ich je tam este z porodnice, ked to zbadás také malinkavé a krásne a zacnes si pomaly pripústat, ze aj ty budes mat také uvidís ako rýchlo sa ti zmeni rozmýslanie a budes sa nakoniec z toho este tesit. len pre informáciu, tiez mám 25 ako ty a uz mám 2 deti, aj ked prvé tiez nebolo plánované, a po finančnej stránke tiez sme neni na tom nejako extra, keby nebolo svokrovcov tak neviem, ale neviem si uz predstavit bez nich svoj život a nedala by som ich za nič na svete :wink:
16. aug 2008 o 12:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ach jaj co vsetko stvaral nas otecko,ked som bola ja tehotna :angry: aj som bola chvilu sama,aj som porodila sama,ale nikdy by som si to kopajuce stvorenie nedala vziat :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face: a teraz ocko ju ma najradsej na svete a ndal by ju prec za nic na svete..rozhodnutie je len na tebe,si dospela skus to povedat vasim ako sa zachovaju,snad vam trosku pomozu a mozno aj svokrovci...vela stastia
16. aug 2008 o 13:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj enenka, suhlasim s tym, co pisali baby predomnou,vo vacsine pripadov nikdy nebude ten spravny cas na dieta, raz bude to, potom tamto a ked sa konecne odhodlas, tak byva problem s otehotnenim a pod.
bud stastna, ze sa ti podarilo otehotniet a modli sa za to, aby bolo dietatko zdrave a vsetko dobre dopadlo, tes sa z drobca, co mas v brusku..vzdy sa da najst riesenie, ako pripravit okolie, domov pre prichod babatka
na tvojom mieste by som sa vazne porozpravala s tvojim priatelom o tom, ako pripravit vsetko pre prichod babatka a pokial by nemal o to zaujem, tak by som ten vztah prehodnotila a povedala mu zbohom, pretoze po takom dlhom case co ste spolu ti predsa niekto kto ta lubi a planuje s tebou buducnost nemoze povedat, ze mas ist na potrat, je to od neho sebecke a mysli len na svoje pohodlie, ty sa hlavne setri
16. aug 2008 o 14:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj enenka.porodila som ako 18rocna a tiez som sa na dieta necitila moj manzel ma len o 2roky viac,ale v tejto chvili ma neopustil,je na tebe ako sa rozhodnes ale myslim ze ked chlap v takom veku nepodrzi svoju priatelku po tolkych rokoch si ta asi nezasluzi,rok pracujes nieco uz mas za sebou ked ti rodinka pomoze tak by si to zvladla.vtedy som aj ja plakala no teraz dakujem bohu ze mam deti,niektori take stastie nemaju... teraz mam 22.a 3mecacnu dceru,tuto sme si uz naplanovali :wink: a sme stastny.o interupcii som ani ja ani manzel neuvazovali,tiez sa nam to zdalo hrozne a dobre sme urobili.skus si povedat co ak uz potom neotehotniem,nebude ti luto ked sa toho vzdas?
16. aug 2008 o 15:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
elea opakovala som tvoje slova ale az neskor som docitala.asi je to dobra rada ked rovnako uvazuje viaero zien...
16. aug 2008 o 15:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj enenka,ja som otehotnela ako 19 rocna,porodila som v 20-tke..po skole som sa nestihla ani zamestnat ale nikdy som neuvazovala tak ze na dieta este nie som pripravena..zhodujem sa s nazormi bab :wink: takze sa budem opakovat :wink:

drzim palce,aby si sa rozhodla co najspravnejsie(cize ditetako si nechat/ :wink: urcite to nebudes lutovat a co tvoji rodicia?neverim ze by ti financne nepomohli..a urcite ti poskytnu aj psychicku podporu a budu sa na vnucatko tesit :wink:
16. aug 2008 o 15:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
enenka citila js se uplne stejne jako ty kdyz js zjistila ze js v tom, misto abych mela radost tak js brecela ze nechci a podivej se na me ted, ono ti to po case dojde jako to doslo me
miminko js neplanovali ale casem nekdy chteli a kdybych ji nemela ted tak ji asi nebudu mit nikdy taky js chteli cestovat a delat kdovico, tak to ted delame s deckem a i kdyz na kubu a do mexika s ni asi tezko pojedem :grinning: vubec mi to nevadi.
a k priteli ti reknu asi tohle: na nej se vys*r, nejdriv ze jo pak nevi a nakonec ne??? mel by mit trochu zodpovednosti chlapec, co si nadrobil at si taky vyzere. :angry:
16. aug 2008 o 15:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
enenka
tiez som nebola pripravena na miminko...aj som sa rozhodovala ako ty, ale vahala som...to miminko za to nemoze, stalo sa asi to tak ma byt, ze mas dat nekomu zivot,je to potom krasne, su to starosti naviac, ale stojia za to
si mylsim, ze by si tomala povedat rodicom a oni ti poradi lepsie a pomozu....
a ten chlap.,ako nesuhlasim....tiez ma pravo na to, aby sa sam rozhdol ci je pripraveny na miminko alebo ne....nas tiez nikdo neodsudzuje, ked nesme pripraveny....
16. aug 2008 o 16:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ak ti priatel povie, ze si pokazite zivot, tak je to obycajny sebec. Spytam sa ta takto: "Kedy budes pripravena na dieta?" Ja som bola tiez zaskocena tehotenstvom, ale niekto mi povedal, ze 9 mesacne tehotenstvo je cas vyhradeny nato, aby som si zvykla. Viem, ze to musi byt pre teba tazke. Ale aj naprie tomu sa nedaj nikym zlomit. Mas pracu, ukoncenu VS. Nechcem nijako zlahcovat tvoju situaciu, ale je vela zien, ktore boli v ovela tazsej situacii a dietatko si nechali a casom sa veci vyriesili.
Mozno ze aj tvoj priatel sa umudry. Dopraj mu trochu casu. Prajem ti vela stastia!
16. aug 2008 o 16:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
enenka
ja som nieco podobne zazila s byvalym priatelom..zrazu pri brani antikoncepcie sa mi objavili na teste dve ciarky a potvrdili sa mi aj z krvi..ked som mu to povedala tak mal 26 a tiez mi povedal ze on na to nie je pripraveny, ze si len zbytocne skazime zivot a reci podobneho typu..povedala som to vtedy mojej mame a ta sa dokonca zacala tesit a povedala vetu na ktoru nezabudnem..vraj ked vychovali nas dvoch s bartom nejako este vychovame vnuca.
skus sa teda podelit s tou svojou dilemou s rodinou alebo s kamaratkou, mozno ti tak trosku ukazu cestu ktorou mas ist..
ja som mala stastie nestasti..v tom case ked som si myslela ze cakam baby som sa zoznamila s terajsim priatelom a zacala so mnou chodit aj napriek tomu ze vedel ze som pravdepodobne tehotna..
pisem pravdepodobne lebo o tyzden ked som bola na odbere sa zrazu hormon dostal na nulu, takze pravdepodobne ako mi lekarka povedala sa to malicke este velmi skoro potratilo...
a teraz po dvoch rokoch od tohto sme sa rozhodli ze babo chceme...
ako sa varvi vsetko zle je na nieco dobre..mozno prave vdaka babu si spoznala ze s clovekom s ktorym si prezila 6.5 roka nema zmysel dalej byt..
16. aug 2008 o 17:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj eneka
tak ja som otehotnela na VS - chodila som treti rok. Tie "uzasne" rady mojich spoluziacok (podotykam spoluziacok, nie spoluziakov) - ako to chcem stihat a neuzijem si zivot atd. - bola som sklamana pristupom, od ludi, od ktorych som cakala, ze ma podrzia. S mojim terajsim manzelom sme sa akurat trosku posekali, tak som si myslela, ze mu to ani nepoviem..no vtedy horor, teraz sa nad tym smejem. Ty mas uzasnu vyhodu, ze mas skolu aspon skoncenu. Ja som si to dieta nechala a mam tu najuzasnejsiu dceru na svete (papulnata uz teraz :sweat_smile: ) a studovala som samozrejme dalej.
Mala som to ale lahsie v tom, ze ked som sa odhodlala to oznamit "tvorcovi" potesil sa....
Ale keby sa bol zachoval inak, rozhodnem sa rovnako, len bez neho. Tot moj nazor.
Aj ja drzim palce...
16. aug 2008 o 19:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
oh ja mam 23 rokov a dve male deti, tiez som si myslela, ze nie som na dieta pripravena, ale ked mi doktor povedal, ze cakam dvojicky, pripravena nepripravena rozhodla som sa ze detvaky chcem a budem mat :wink: , priatel aj moja rodina ma velmi podporili a nelutujem. su to predsa tie najkrajsie stvorenia na celom svete :sweat_smile: :sweat_smile: ,

eneka v tvojej situacii je kazda rada draha a tak ti prajem vela odvahy, kym sa rozhodnes. :wink:
16. aug 2008 o 20:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
eneka tiež máme neplánované dieta. teda ale s tým že ja deti milujem a velmi som dieta chcela, len teraz už môj muž mal čas a vždy výhovorku prečo teraz ešte nie.
dôvod prečo nemať dieta si nájdeš vždy.
aj napriek tomu že som po dietati velmi tužila ma dve čiarky velmi prekvapili. nemali a stále nemáme vlastný byt, boli sme slobodní a plno plánov pred sebou. Ale svojho syna by som za nič na svete nevymenila. na potrat by som v živote nešla. nie som krestanka len sa to nejako prieči môjmu morálnemu ja. ešte dodnes si pamatám ako som neisto isla prvýkrát k lekárovi s tým že som tehotná a jeho otázka bola či to dieta chcem alebo nie. vyhrklo zo mna ano a nemusela som nad tým ani rozmýslat. najprv som to vyslovila a až potom uvedomila že som vlastne už odpovedala. moje srdce bolo rýchlejšie ako môj rozum.


zažila som ináč ked mi už teraz bývalý priatel povedal že aj ked on má deti rád tak by baba mala ísť na potrat že to by bolo v tej chvíli a situácii najlepšie tak mna skoro roztrhlo. Aj ked mu je dnes luto ako reagoval a prisiel na to nie po porode ale pár týždnov na to ako tak uzasne reagoval, tak bohužial je neskoro. niečo to o tom človeku vypovedá aj to ako pristupuje k životu a vyskytnutiu sa kvázi problémov. chlapec ostal sám bez priatelky a jeho dietata.
stále to lutuje a tvrdí že urobil životnu chybu.

myslím si že toto je prípad aj tvojho priatela. ak nie počas tehotenstva tak ak by už uvidel svoje dieta tak by pravdepodobne názror rýchlo zmenil. len závisí či by si ho vôbec ešte chcela po tom ako sa zachoval.

rozhodnutie je na tebe, ja by som nevedela sama so sebou žiť s tým že som niekoho zabila.
Viem že vacsina ludí bola proti bilboardom proti interupcii. mne sa páčili. práve kvôli babám v tvojej situácii. ten pohlad na taký bilboard pomôže v rozhodnutí.
ale je to na tebe či chceš dieta alebo nie. a či s tým pocitom dokážeš žit.
A ak nie priatel, predpokladám že tak ako aj tu viaceré baby ta vaši podržia a budú radi že budú starí rodičia, a radi ti pomôžu či už materiálne alebo s výchovou.

a posledná vec. narodením dietata či už nechceného alebo chceného sa život nekončí. neznamená to že ak máš deti musíš sedieť s nimi pri plotni. ži dalej, cestuj, snívaj, zabávaj sa jednoducho ži. Ci lepšie povedané žite.
16. aug 2008 o 22:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dieťatko si nechaj, máš super vek na dieťatko a neskoršie by sa ti už otehotnelo ťažšie. a rodičom to poedz čo najskôr, budú len radi. a hlavu si tým netráp teš sa z nového života. veľa šťastia
16. aug 2008 o 22:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Enen, ak je chlap, bude ťa chcieť a vaše dieťa tiež. Presne tak ako ty chceš jeho a vaše dieťa a nechceš sa medzi nimi rozhodovať. Ak nemá mienku s tebou zostať celý život, časom by ťa nechal aj tak, hoci by si dieťa nemala. Navyše je toto úžasná príležitosť ako ťa požiadať o ruku. Ak situáciu nerieši, ale snaží sa udržať si SVOJ životný štandard (cestovanie, dovolenky, pohodlie a relatívnu bezstarostnosť...)aj za cenu niečieho života, je to na pováženie. Bývanie sa porieši vždy. Možno sa rodičia sami ponúknu, že tam môžete zostať. Pre začiatok stačí jedna izba /veď aj ty doma niekde spíš/, mnohí tak začínajú. Odvahu, dievča. Vedz, že každý deň sa ráno budeš pozerať do zrkadla a je na zamyslenie, či tam chceš potom vidieť oči zastrené potlačeným smútkom za maličkým... zamestnanie, bývanie, partner, to všetko sa dá zmeniť, ale zmárnený život už nemožno vrátiť :pensive:
16. aug 2008 o 23:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
enenka

Babatko naplni tvoj zivot stastim a radostou, zo zaciatku mozno budu aj starosti, ale kazda mamicka ti potvrdi, ze su to prijemne starosti. :dizzy_face:

Mojej sestre zomrelo dieta ked malo 6 mesiacov, a 5 rokov na to som ja porodila dvojicky.
Dakuj bohu ze ti dal tuto prilezitost, na buduce ju uz dostat nemusis.

Po 6 a pol rocnom vztahu by som od partnera cakala vacsiu oporu, ak ti ju nieje schopny v tejto situacii poskytnut, prehodnot vas vztah skor, ako s tebou druhy krat vytrie podlahu.

Skus mu dat este trocha casu vyrovnat sa s novou situaciou, muzom to trva dlhsie kym im to dojde. Ale necakaj dlho!!

Najdi oporu v rodine a v priateloch ktori za to stoja.
Bud silna, ver ci never, zeny v zivote toho unesu ovela viac ako muzi, takze uz len pre toto mas nad svojim partnerom navrch- aj keby si ostala sama.

Ty nebudes ta, co strati.

Stratit moze iba on.

Ty mozes jedine ziskat! :dizzy_face:
17. aug 2008 o 00:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Myslim, ze jen maloktera mamina je na miminko opravdu priprvena... Byt vami, asi bych to nechala na proirode, vlastne jsme byli i my v lehce podobne situaci.... pokud jeste chcete cestovat a uzivat si, tak ver, ze to jde i s ditetem v pohode do cca roku veku, pak uz je to narocnejsi... Mluvim z vlastni zkusenosti. Bydlime ted v Nemecku, chytame se do kanady, mozna australie, jedine v cem mame jasno je, ze mala bude chodit do skoly v cesku a do zivota ji chceme vybavit nekolika jazyky, ktere sice rychle zapomene, ale pak se ji budou lepe ucit... Takze do
6ti let casu dost.
I my jsme bezdomovci... tady bydlime v podnajmu a pomalicku setrime na neco vlastniho, az se vratime domu...
Nikdy nezapominej na to, ze kdyz se chce, vsechno jde... mate pred sebou asi nekolik bourlivych debat, tak drzim palce, at to nejak vyresite...
17. aug 2008 o 00:52  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Enenka, v prvom rade by som sa zhlboka nadýchla a chviľu počkala (zopár dní) Aj chlapi sú len ľudia (vraj :grinning: ) a na nečakanú situáciu môžu reagovať blbo. Aj ja som si vypočula, ako je ten môj chudáčik na dieťa nepripravený a zničíme si život. Ja som mala 35, on o rok viac :astonished: Takže s vekom to súvisieť nebude. :wink: A trvalo mu zo tri mesiace, než sa so situáciu "zmieril". Keď mu to dnes pripomeniem, tvrdí, že to vôbec nie je pravda :astonished: :astonished: :astonished: a do svojej dcéry je zamilovaný ako somár do kopy sena. Takže hlúpe chlapské reakcie niekedy nemusia znamenať vôbec nič (ale žralo ma to poriadne, to len teraz sa mi ľahko píše) Otázka je, čo chceš ty. Máš ukončenú školu, zamestnanie, že nemáte byt je technicky riešiteľný detail. Takže materiálne na dieťa určite máte. Psychický stav pochopiteľne posúdiť neviem a nechcem, len podľa seba súdim, že interrupciu by som ja osobne v takejto situácii "nerozchodila" Ale voľba je na tebe a súdiť ťa nikto nemá právo. A možno by som skúsila, či ma psychicky nepodporia rodičia. Nemáte 16, aby boli nejako zvlášť prekvapení.....
17. aug 2008 o 11:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Enenka, ja som otehotnela keď som mala čerstvých 18, nedokončenú strednú školu (z tej prvej som odišla), priateľa, ktorého prvá reakcia bola interupcia. pre mňa aj napriek mojej situácii neprípustné. (vtedy som pracovala ako sanitárka na gynekologii - kôli zdravotnej škole, ktorú som si robila popri zamestnaní, podotýkam prvý ročník a ešte ma čakali 3 roky. Na bábatko som sa veľmi tešila. priateľ sa vtedy s mojim rozhodnutím zmieril, ale vo mne to už zostalo. Môj vvzťah k nemu sa tým dosť zmenil a ja som sa rozhodla vychovať babatko sama. naprik tomu som dokončila školu, našla si prácu.....dnes mám tri deti. Zažila som strašne veľa sklamania, (dokonca aj s postuju svojich rodičov, keď som čakala Samka. Dnes má skoro 4 mesiace a babka s detkom ho strašne milujú). Svoje deti nadovšetko milujem a nikdy v živote by som ich nevedela brať ako príťaž, alebo ako niečo čo mi pokazí život!!! Naopak dieťa ťa naučí, čo je život a ako ho žiť. Nikdy by som nevedela vymeniť dieťa za akési cestovanie po svete !!!!! Veď aj to dieťatko by raz chcelo cestovať!!!Prečo mu nedať šancu? Veď aj ono by chcelo behať s tými malinkými bosími nôžkami po piesočnej pláži, sledovať čajky, počítať obláčiky.......Prečo mu to nemá byť dopriate?????
Ako sa budeš ciťiť, keď budúci rok alebo o dva pôjdete spolu s tým tvojim,,priateľom k moru a po pláži budeš vydieť behať tie naj stvorenia na svete, a nebodaj sa niektoré pristaví a pozrieť ti do očí...už teraz sa mi tlačia slzí do očí...nepredstaviteľné!!!

Enenka, prečítala si si dosť reakcii. Všetky boli v podstate rovnaké. Niekto to mal ľahšie niekto ťažšie. Ale nikdy nie tak ťažké, aby sa to nedalo zvládnuť. Každá mamina spraví úpre svoje bábatko všetko, čo sa len dá a čo je v jej silách. A ver tomu, že ženy sú podstatne silnejšie ako chlapi, ale zvládnu oveľa oveĽa viac. Aj keď to teraz možnotak nepociťuješ, ver tomu, že ten čas príde. zatých 9 mesiacov máš dosť času sa na dieťatko pripraviť.choď sa pozrieť do obchodu s detskými vecami, pozri si albumčeky bábatiek......predstav si to malé bezbrané stvorenie v tvojom brušku, ktoré sa chce k tebe pritúliť, chytiť ťa za rúčku......povedať ti mama

Enennka, to je môj názor a moja rada a pomoc o ktorú si žiadala. A Ako sa rozhodneš, je už len a len na tebe (nie na tvojom priateľovi) V prvom rade to je tvoje bábatko.

Držíme aj so Samkom tebe aj tvojmu bábatku palčeky.

P.S. Zajtra odchádzame s deˇmi k moru. A ani Samko nie je prekážkou pre cestovanie.
18. aug 2008 o 08:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ber dieta ako dar a urcenie dalsieho smeru zivotom.
ty dieta chces ,priatel nie....komu z vas je dieta prekazkou? :wink:
18. aug 2008 o 10:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Já už jsem tolikrát v těhotenství přemýšlela o tom, že na to nejsem připravená a že je to moc brzy - je mi taky 25. Nepatřím mezi ženy které by celý život jen plánovaly rodinu a žily jen pro rození dětí. Ale i tak bylo těhotenství plánované, protože vím, že na tohle dost připravená nebo dost stará nebudu snad nikdy. Samozřejmě se budu muset také něčeho vzdát - ale jen na chvíli, protože spousta věcí půjde dělat i s děckem. Jednu věc vím ale jistě: kdybych otěhotněla neplánovaně, na potrat bych nešla, protože v tomhle věku už člověk má svůj život tak trochu zařízený a měl by být schopen vychovávat dítě. Na potrat bych šla kdyby mi bylo 16 a neměla jsem hotovou ani střední školu. Podle mě by se možnost potratu měla brát v úvahu v opravdu závažných důvodech a ne aby člověk automaticky počítal s tím že zde ta možnost je.
Přeju Ti mnoho sil v rozhodování, myslím si, že dítě zvládneš i bez partnera. A ten se nakonec třeba umoudří.
18. aug 2008 o 12:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ahojte kočky, tak priateľ sa pomaly dáva do kopy ... uz plánujeme čo a ako ... bol to pre neho šok, ale dupla som si .... zajtra idem na sono .... tak dam vediet ... papiq
19. aug 2008 o 18:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok