Priateľ sa so mnou škaredo rozpráva

Skus niekolkokrat nahrat jeho vybuchy na mobil a az bude v klude, tak mu to pust na plne pecky a vysvetli mu, ako ta toto jeho spravanie obtazuje.

@roja01 ale on si uvedomuje že sa tak správa, len jemu to nepríde ako nič zle, správa sa tak “celý” život a vždy ma na to výhovorku.. napríklad je unavený z prace, veľa roboty okolo domu atd .. a zase nejde o nejaké pol hodinové výbuchy, len proste keď sa mu niečo nepáči tak reaguje podráždeným tónom a o 10 minút môže mať úplne v pohode náladu 🤷🏻‍♀️

Ak si to uvedomuje a nevidí na tom nič zlé, tak by som sa s ním proste rozišla. Môže sa to časom aj stupňovať a pri takých ľuďoch, nevieš ako ďaleko to môže koniec koncov zájsť

@andreatytler Som zvedava ci pomoze :DD no my to mame doma podobne, ale aj z mojej strany.. mna neustale otazky ohladom somarin tak vytacaju, ze tak aj reagujem. Postupne som si toto vytvorila, z domu to teda vstepene nemam :D snazila som zvysovanie hlasu a krik eliminovat, dostala som sa k ignoracii, ale ono je to potom asi horsie... proste ak fungujem jednym uchom dnu a druhym von a vobec nereagujem na to co drahý kváka, lebo ma to vobec nezaujima, tak sa to asi zbiera vo mne vsetko. Naposledy dnes rano riesil hodinu to, ci náš baran (rozumej naozajstny baran=zviera), nie je nejaky chory, lebo ma svetlejsiu srsť ako ovca. Ehm... riesit to dva tydzne kazdy den, pocuvala som a neriesila (prvykrat som mu povedala co si o tom myslim, na co to riesit xy-krat? A dnes som uz vybuchla a dala ho dole, momentalne uz aj na "bude kava?" sa mi dviha tlak a spytam sa ho ci je postihnuty, ze si nevie urobit sam. Detto otazky, ze "bude vecera?" (no nieee nebude... ja neviem sama od seba, ze mi dieťa ma dostať jesť:D ). Jeho veci, ktore ho nezaujimaju tiez vytacaju :D To su proste povahy... Rovnako ma vytacalo vzdy napr. 20 telefonatov cez den "co robis?", "kde si?", "kedy prides?" (cez pracovnu dobu, no kde by som bola a co by som robila?), museli sme si to v istom stadiu vyhadat. Cize u nas je to takto. On je zase taky rypavy typ, miesto toho aby na seba pozrel co ma robit, tak upozornuje mna. On sa vytoci aj sam :D A tiez je to typ, ze na kamaratov, zamestnancov si len tak nedovoluje. Len doma. Tam sa sprava skor tak, ze ked nietko mu nesedi, nevyhovuje aj v nejakej drobnosti, napr. ho kamos upozornil na nieco, resp povedal mu nieco co sa mu nepacilo, tak uplne prerusil kontakty. Zacal ho ignorovat, robit sa ze ma inu pracu atd (aj ked roky sa videli denne).

@andreatytler asi som sa nesprávne vyjadrila, ospravedlňujem sa. Pre mňa odpapulovanie je to isté ako byť rázna. Proste ja som naňho nikdy nekričala, ale dala som najavo možno priamejším, prudkejším tónom, že sa so mnou takto rozprávať nebude. Nepodarilo sa to zmeniť hneď po prvom raze, ale minimálne vedel kde mám hranice, že mi ich nebude posúvať a prekračovať ich. U nás pomohlo to, že akonáhle to prepiekol tak som sa otočila, odišla som preč, nerozprávala sa. Ja chápem, že s dieťaťom a v pokročilom vzťahu je to ťažšie, a ani by som nikdy nikomu neradila rozchod. U teba alebo u autorky vidím skôr problém, že sa to neriešilo od začiatku. Lebo sa stavím, že keby som si nechala skákať po hlave viac ako rok, tak už by som to asi tiež nezmenila.
Najviac mi pomohlo to, keď som videla ako sa správajú ľudia okolo mňa. Po mojej mame jej muž nikdy nehafkal, po kamarátkach tiež nie a to len preto, lebo všetci vedeli, že keby po nich vybuchovali, tak by sa im to tak ľahko neprepieklo. Nastala by tichá domácnosť a to je podľa mňa to nastavenie si hraníc vo vzťahu.

Aj moj muz je taky 🙂 neznasam to.

@sari24 Ano... urcite je problem v tom ze som to razne neriesila od zaciatku. Stanovila som si urcite hranice ale bola som dost benevolentna.... vsak ved kazdy ma nejaku chybu.... Ale teraz s dietatom sa moje naroky podstatne zmenili.
Ignoracia, odist, alebo ticha domacnost nefunguju... to on dokaze robit aj tyzden... ja sa potrbujem udobrit po 24 hodinach.
Skusim este to raznejsie ohradenie sa.
Je to akoby som vchovavala 2 deti naraz...🙂

@simca06022011 Takze vy sa vytacate navzajom a aj on sam seba... to musite mat veselo.🙂
Ja si velmi uvedomujem svoj podiel na jeho hneve a kriku. Ja nie som clovek s ktorym sa zije lahko... asi preto som mu tuto jeho chybu dost tolerovala. Ale teraz sa uz zial neda... no bude to este dost tazke u nas.

O mna mal presne dost podobny jeden takyto zaujem, ale u nas ku nicomu nedoslo, nieto este k cinnosti, z ktorej sa robia babätka. Vsimla som si toho asi na 3 - 4 schodzkach a vzala nohy na plecia. Aby som nemusela kazdu jednu dalsiu schodzku s nim lutovat....., neskoncila by som dobre.

@kassandra25 práveže kým sme netravili čas v spoločnej domácnosti, nevšimla by som si to, pretože by som sa s nim do takých situácii na bežnom stretnutí nedostala .. a hlavne poslednú dobu sa to oveľa zhoršilo, ale bude to ťažším obdobím… rada by som to vyriešila

@andreatytler to samozrejme záleží už potom na povahe ľudí vo vzťahu. Ja som tiež za rýchle udobrenie, ale nie vždy to išlo. Proste som musela sa s ním nebaviť, lebo keby on po mne vrčal a ja by som sa o 5 minút na to s ním bavila, tak by som mu len dala signál, že a však jej to nevadí a dovoľoval by si ďalej. Môj vedel byť tiež pekne dlho ticho ale len do doby keď videl, že ma tá mlčanlivosť trápi, a že som sa chcela udobriť. Cítil sa na koni? Neviem. Lenže ja som sa jedného dňa zbadala a na jeho truc som prestala reagovať, začal mi byť ukradnutý, robila som si svoje. Hneď každý konflikt trval maximálne hodinu a už sme sa bavili, pretože videl, že nebude so mnou točiť. 🙂
Veru, je to ako s malými deťmi, ale ak ti ten muž za to stojí a v iných veciach je skvelý tak sa určite s tým dá niečo robiť.

A on to chce riesit?

Ja ti poviem za seba. U nás som bola nervak ja. Nie v štýle, že by som mužovi vynadala do hlúpych, to ani vo sne, ani mu nehovorím, aby bol ticho, ale bola som zvyknutá pri nejakom nedorozumení a strete záujmov zvyšovať hlas. Zrejme tiež naučené z domu, mama po nás veľa kričala. Manželovi to strašne prekážalo, tak som začala pracovať na tom, aby som sa naučila vyjadrovať v kľude. Nešlo to hneď, nešlo to automaticky, musela som si proste vytvoriť v hlave také výkričník, čo mi zablikal vždy, keď som sa chystala zase zvýšiť hlas a postupne som to robila menej a menej a ani neviem, kedy som úplne prestala, ale po 6 rokoch vzťahu nielenže ani neviem, kedy som naspoledy zvýšila hlas, ale už sa ani nerozluculujem 😁 stal sa zo mňa ohromný flegmatik, mne zdvihnúť tlak už je takmer zázrak 😅 takže áno, ide to. Ale musí ten človek chcieť. Musí si uvedomiť, že je to problém a pracovať so sebou. Inak, ja už som asi prekonala aj manžela v tom umení pokoja, lebo už ma väčšinou nevytáča ani nezbedné dieťa. Paradoxne, manžel bol ten, komu vadil krik a po dcére kričí on, nie ja 😅

@thoughtfulweirdo najcenejsie je vitazstvo sameho nad sebou. 👏

Ked je clovek nervak, moze to byt ciastocne povahou, ze je cholerik, ale aj tym, ze presne hnev a krik ( a najma jeho nezvladnutie) bolo sucastou jeho detstva a dospievania. Tieto veci maju tendenciu sa zhorsovat ak s tym dotyčný nechce nic robit. Takze moj nazor je, rieste to uz teraz, napr. rozhovorom, kde mu jasne povies, ako sa citis a ze si taketo spravanie nezelas. Ze ked sa hneva, nech sa radsej vykrici do steny. Ked sa nic nezmeni, tak pouvazuj aky zivot ta s nim caka.