Príliš milá svokra

@mummy01 nehnevaj sa, ale ja zase nechápem tvoje myšlienkové pochody. Keby moje malinké osemmesačné bábätko plakalo u svokry tri hodiny tak, že zachrípne a ona mi nezavolá, už NIKDY by moje deti nestrážila 😠

@mamavera no dlho som jej malu od vtedy nedala strazit.Maleho by som jej na noc nenechala ani teraz,dcerka tam prvy raz od toho incidentu spala ako 4,5 rocna a teraz druhy krat ako 5,5 rocna.Ale spala tam preto lebo sama chcela,zasa svokra sa do strazenia nehrnie.Ako som uz pisala,davam jej strazit iba v uplne nevyhnutnych pripadoch.

@stellamaris samozrejme ze potrebuje hlavne rodicov...co ma potom ze babka chce varovat...mna nezaujima co ona chce, mna zaujima, co moje dieta potrebuje...je to z jej strany ciste sebectvo. drzim palce aby ste sa cim skor odstahovali, urcite sa vam velmi ulavi...

jemine, mne to niekedy pride, ze clovek si nevie vazit co ma🙂ja svokru nemam a veru ist niekam s partnerom len sami je utopia

@amouramour mozno to plati aj na teba...ze si nevies vazit ten klud co bez svokry mas...ono je to jeden ci druhy extrem, stale je to extrem...co by som ja dala za to, keby som nemohla nikam ist lebo nemam svokru...no a co? ked sa clovek rozhodne mat dieta hadam s tym musi ratat ze sa on aj bude musiet starat...trebars aj nonstop. a svokra ozaj nie je jedine riesenie, ked ide o strazenie deti...alebo nemas ani kamosky, susedy, inych pribuznych?

@marionmarion nemas sa jej vyhybat, mas je razne povedat nie. vsak si dospela, posli ju dokelu

@marionmarion no to bol troska hlupy koment ale nevadi🙂ak by si svokru nemala ver mi by ti velmi chybala, ci uz pre pocit, ze mama tvojho partnera nevidela ani vnuca, ci ze tvoje dietatko nema dalsiu babicku...tvoja svokra je extrem, ale vo vztahoch su vzdy dve strany...snazila si sa s nou o tomto porozpravat?najst kompromis, ze by sa partner porozpraval s mamou?ja som dieta mala aj napriek tomu, ze som vedela, ze nam nebude nik nejak velmi pomahat, takze som si bola toho velmi vedoma...ale je mi luto, ze mozno nemame moznost dat niekomu babo kto by sa o neho s laskou staral...jasne mozeme dat mamine, ale zas to neprahaname a ak si doslova raz za dva mesiace ukradneme 3 hodky pre seba len my dvaja sme stastni...

@marionmarion btw dat dieta strazit susede?to co je🙂

no a posledna otazka?ked ti ta svokra vadila, preco si aj jej dala strazit babo pocas dovolenky...ked uz tak uz, ked ti vadi ani nevyuzivat servis, nie?🙂

@xlucia neboj doslo mi to, zatial sekaju dobrotu, len keby este muz pochopil. U jeho brata to bolo normalne ze jeho mama bola natom co sa tyka vnucat podobne, mozno este horsie, takze muz to videl doma, tak je to podla neho normalne, ale vobec nieje:(

@jasamija treba ho spracovat. ale jemne, muzi su jesitni. no co, ucime sa na vlastnych chybach. moja svokra dokonca vyvolavala mojej mame ze nech uz mame konecne druhe aby sme jej to prve pozicali. no infarktovala som vtedy. a strasne mi vadi hlaska ze pozicaj mi dieta. kurnik co je to hracka? no ale ja som dala svokru tak do laty, ze sa uz neodvazi bez opytania ziat ziadne dieta na ruky. ani cudzie. predtym to brala ako automatiku.

a moj otec, ked sa mi narodil prvorodeny, ze mu mam dat original rodneho listu. to mi prikazal! 😲 a ked som sa pytala naco, ze nemam byt zvedava. taky rachot co som vtedy narobila, mohli byt radi ze vobec su. jasne som dala najavo, ze ja som matka a taketo maniere nemienim tolerovat nikomu. ani svojim rodicom. oco dostal skoro infarkt ze neposlucham. no uz nebyvam pod jeho strechou, ako som pocuvala cely zivot, tak uz nemusim. som dospela, vysokoskolsky vzdelana osoba. obciansky mi zatial neodobrali tak aj relativne pri zmysloch, takze o dietati rozhodujem ja. a sklapli

@amouramour nepoznas ma ale s istotou o mne tu tvrdis nejake veci...to ma docela pobavilo 🙂 ako vies ze by mi svokra chybala keby som ju nemala? nepoznas ani ju ani nasu situaciu ale vyhlasujes to tu ako keby si bola moja dovernicka a vsetko najlepsie vedela. trosku tufale, ale nech...zjavne sa do mojej situacie nedokazes vzit. Pytas sa ci som sa so svokrou snazila porozpravat...samozrejme. keby si citala pozorne, tak by si vedela ze dokonca to s nou riesil aj mm ale bez vysledku, lebo ona ti chapavo prikyvne akoze rozumie a respektuje a potom ti za chrbtom aj tak urobi po svojom. som zvedava ako by si sa dokazala ty s takou osobou dohodnut,hm? A keby som naozaj ale naozaj potrebovala postrazt dieta, dokazala by som to vyriesit aj bez nej, ako som to uz parkrat aj vyriesila. Este si nikdy nepocula o tom ze aj so susedou mozes byt doverna a dobra kamaratka a na chvilu ti dietatko postrazit moze, ked treba? asi nemas take vztahy so susedmi...
prosim ta nesud nieco, co nepoznas.

@xlucia ved ona mi prikyvne ze chape a respektuje ale aj tak si bude hladat svoje cesticky. ja si snou uz neviem rady...

@marionmarion a na tu otazku mi prosim odpovies?ze ked ti tak vadila, preco si predsa len vyuzila jej sluzby napriklad pocas dovolenky???pre mna je to nepochopitelne, lebo ak by mi niekto vadil tak si to zariadim inak...a dakujem za odpoved🙂

@amouramour nechapem skade mas tuto informaciu, asi si mylis niekoho ineho prispevok s mojim...ja som na ziadnej dovolenke od narodenia maleho nebola a nikdy som svokre maleho strazit nedala. ani jediny raz, hoci zijeme v jednom meste. ja nemam potrebu svoje dieta pchat svokre, staram sa onho s laskou a nepotrebujem chodit bez neho na dovolenky. dufam ze odpoved bola postacujuca...radim ti nabuduce prispevky citat pozornejsie...potom nemusia vznikat zbytocne otazky. dakujem.

Baby čo sa hádate? Prečítala som si Vaše príspevky, a každá ma v niečom pravdu, každá ma inú svokru tak si nemate čo vyčítať, každá sa to snažila vyriešiť po dobrom tak si nemáte čo vyčítať. Myslím, že ešte môžete byť spokojné, že ste to ako tak vyriešili, známa býva so svokrou, notorickou alkoholičkou. A poviem Vám to je peklo, ako jej nadáva pred synom, no mrcha jedným slovom. Pýtate sa čo neodíde? Aj ja som sa jej pýtala. Pravda je že mm sa necíti na to aby opustil svoju drahu mamičku (lebo je choručká a sama ten byt neutiahne) a ona nemá financie na to aby si sama prenajala byt, ked sa na nu pozerám je vhodna adeptka na psych. liečenie. Obidvaja sa s ňou rozprávali, ale nepomohlo, a stále atakuje. Jedno je isté, treba bývať dostatočne daleko od nej (aj ked ona rada využíva telefon a otravuje všetkých naokolo, strpčuje život- aj svojej dcére). Dialka zahojí tie rany, ktoré spôsobila, aj ked možno sama nechcela. Problém majú, že trpia syndromom prázdneho hniezda. Nemá iný zmysel života, nemá nejaké zmysuplnné hobby, pozornosť manžela, cíti sa osamelá. Raz aj my tak možno skončíme, ale ja dúfam, že si zmysel života nájdem niekde inde( napr. záhradkarčenie) ako vnucovanie sa mojej dcére a jej deťom. Dúfam...

@stakat nie uz nedavam...vsetko to zacalo asi pred mesiacom, dovtedy akoze nesiel s nejakym nadsenim, ale isiel. Chcela som aby poznal svojich starych rodicov z obidvoch stran, nie som zastanca toho aby svokra bola vyclenena (alebo moja mama) z rodiny. My zijeme (z mojej strany) velmi nakope ako sa hovori. Babkina sestra mi dokonca maleho varuje ak nie je ina moznost a ide k nej velmi rad. Preto je pre mna prekvapenim, ze IBA svokra je pre neho "neziaduca" 🙂 Viem vyzera to tak, ze si nechranim dieta, ale doteraz bolo vsetko da sa povedat ok a zrazu zlom. Presne toho isteho som sa zlakla aj ja. Ze sa zacne pocikavat alebo zajakavat. Deti mavaju casto traumy a nechcem aby aj moj maly mal.
No a tym, ze som ho nechcela dat svokre sa zacala vojna. Ako keby ani nerozumela detom, nikto iny sa mu tak nevnucuje jak ona. Taky krpec nam tu rozkazovat nebude a mame mu to dat prikazom aby isiel s nou...akoze co na to povedat...vyfarbila sa.

@straw Držím ti palce a nedaj sa 😀 . Lebo to, čo zažila moja sestra s dcérou kvôli učiteľom, neprajem nikomu. Skoro každé ráno mi volala, že mala odmieta chodiť do školy, stale plakala, vracala a malá nakoniec skončila na liekoch. Chráň si malého, aby si sa takému niečomu vyhla. Pekný deň všetkým mamičkám

@straw Drzim palce, ja som mala nieco podobne s malym. Chodieval k opatrovatelke, so zaciatku s placom, ale to bolo len preto ze nebol zvyknuty byt od nas. Po par tyzdnoch sa tam vzdy tesil a nebol najmensi problem, ale ked sa narodila jeho sestra, tak zlom a uz tam nechcel chodit, pripisovala som to omu ze chce ostat s nami doma a ze hra na moje city, uz som zacala rozmyslat nad hocicim, ci mu tam nerobia zle a tak. Potom sme zacali chodievat do skolky a tu doslova miluje, ci som doma, alebo nie, tam sa vzdy tesi, takze mila opatrovatelka, aj ked nic neurobila (proste ho omrzela) dostala vypoved a ja som rada ze mu nesposobujem zbyocne stresy, ved je to dieta a detstvo si treba uzit. A super u teba je, ze mas mm na svojej strane! 😉

@amouramour inak neber to v zlom, ale neda sa mi nezapojit 🙂. tato tema sa nevola, nevazim si svokru, nechcem svokru, ale prilis mila svokra 🙂. ty svokru nemas, tak je asi odveci komentovat tu, ze clovek si nieco nevazi... to je ako keby som sa ja zapojila do diskusie "stale sa mi kazi auto", aj ked ziadne nemam a pisala by som, nech si ludia vazia, ze ho maju... (aj ked je samozrejme odveci porovnavat svokru s autom, ber to s humorom)
nechcem sa hadat, ale tu pisu mamicky, ktore sa potrebuju vyrozpravat, lebo im "prilis mila" svokra ide na nervy a myslim, ze svojim sposobom si niektore tie svokry aj vazia...

ahojte duevčence, som tu trochu od témy, ale niečím mám podobný problém- nejde totiž o svokru, ale o uju vlastnú mamu. Je príliš dobrá babka. Tie, čo by ste ma teraz chceli ukameňovať, že kde je teda problém tak dočítajte do konca 🙂 Mám dobrého, ale zaneprázdneného manžela, takmer 3- ročného synček a 4 mesačnú bambulku. Žijem s rodinou na západnom Slovensku, moji rodičia sú 250km od nás na východnom Sloensku, svokrovci 80 kg. MOja mama bola a je úžasná mama, a keď sa narodil synek, tak hneď bola aj úžasná babka, prišla omcť po návrate z pôrodnice, bola proste úúúžasná, mali sme krásny vzťah a ežili spolu super chvíle. V tom čase so aj rada chodievala k starkým na východ. MOja mama nemohla často chodievať, leb ešte učila tak chodila len v čase prázdnin, a vždy som sa na o tešila. Aj preto , že moja svokra moc veľký záujem o malého nemá, tak raz rza čas príde na návševu a pomôcť nepomôže vôbec. Všetko sa mi zdalo super, malý u mal strašne rád, ale pri občasnej frekvencii návštev to nevadilo. MInulý rok som otehotnela a hneď ostala na rizikovom, moja mama zareagovala super, a ostala na dôchodku, aby mohla bzť s Maťkom, ke´D om ležala v nemocnici- nakoniec to dalo skoro 3 mesiace, až do narodenia malinkej. Somjej za to eskutočne vďačná, ak by jej nebolo,tak asi porodí predčasne... Vždy jej za to budem vďačná a viem, že spústa mamín by takú babku vážila zlatom. Len tam začali vznikaťasi prvé problémy, Maťko sa na ňu príliš naviazal, aj ona na neho- a úprimne si myslím, že teraz už nemajú zdravý vzťah straej mamy a vnuka. Viete, ona je skutočne super, veľmi dobre to s ním vie, vie ako a neho, pri nej je dobrý, poslúcha, na prechádzke s ňou ie za ruku, učia sa pesničky, básničky, vie sa s ním zahrať. Ja nie som taká dobrá matka, aj keˇveľmi chcem, dosiahnem jej tak po pás ☹ ☹ Proste nemám také vlohy, ale na druhej strane, maximálne sa snažm, snažim sa mu venovať a starať sa o neho, ako najlpešie viem. Teraz máme také blbé obdobie, narodila sa dcérka, tak je to s nimi náročnejšie- a Maťko má silné obdobie vzdoru. Je to s ním ťažké. Pár krát za den chytí tak záchvatisko že len. BOla som sním aj u pedopszchologičky, a jednu z vecí, čo mi doporučovala, je urobiť mu poriadok vo vyťahochm teda, žemá hokej v tom, kto je mama, to tatino, kto babka.....
Co vyna to?

@rebecca2006 ahoj sme na tom podobne, precitaj si moj prispevok, na str.7,alebo 8. Len u nas to nieje zatial tak daleko, aspon dufam. maly ma zatial 1,5r, ale uz som radikalne zasiahla. Ty mas aspon vyhodu v dialke, nasi su hned v rovnakom dome s nami.Tak za prve urcite si skvela mamina, pre synceka ta najuzasnejsia, jasne ze ked mate teraz druhe babo, neda sa starsiemu tak naplno venovat. Treba viac zamontovat tatina. Prosim ta v prvom rade sa ani nahodou neporovnavaj s mamou, to je neporovnatelne. Ty vedies domacnost s dvoma malymi detmi, ty po nociach nespis, tak je jasne ze to mozno nieje take ako by si predstavovala, nie sme stroje, ale urcite si skvela a snazis sa robit vsetko a venovat sa detom najlepsie ako vies.. Ona je na dochdku nema ziadne starosti a povinnosti. Rozhovor s mamou pomohol? Ked je pedagogicka taketo veci by jej mali byt jasne. U mojej mamy sa podarilo aspon zatial uspech, ze pochopila. A este sa chcem opytat na manzela, nespominas ho tu. Rozpravat basnicky,chodit na prechadzky by mohol aj on ked ma aspon chvilu cas. Mojmuz to bral tak,ked som bola chora, tak naco by zostaldoma, ved nasi su tu a pod. On to videl unich doma, jeho brata deti a jeho rodicia. S domacnostou pomaha, ale co sa tyka maleho boli vojny, aby ho nakrmil, isiel s nim von, to musim nakazovat,, akurat co sa s nim hraje a prebali ho sam od seba. Pomaly sa mi ho dari lamat, ale este vo velaveciach to nieje take akoby to malo byt. Este k tym mamam, a svokram, neviem preco je dnes taka doba, ze maju potrebu strasne lipnut na vnucatach, v minulosti zilo viac generacii po kope a nic take nebolo, aby deti mali pink-pong v tom kto je mama, ktoje babka, to ste so psychologickou neprebrali? Odporucila ti miimalizovat kontakt? Rozmyslam, ze aj ja sa zajdem poradit. Budem rada, ked budeme dalej v kontakte, lebo ostatne prispevky su predsa len oniecom inom. Napis ako pokracujete.

@jasamija ďakujem, teraz nestíham, ale určite napíšem detaily

@jasamija v rámci popoludňajšej siesty som prečítala tvoje prípevky a rozumiem ti. a súhlasím s tvojím postupom- myslím, že si sa royhodla správne, keď bojuješ za samostatnosť vašej rodiny.
U nás je iné to, že moja mama s nami nebýva, že tam je tá vzdialenosť, Dlho som to brala ako hendikep, ale v poslednom čase so rada, lebo inak si myslím, že by som dopadla ako ty, a musela bz som vzhrotiť situáciu....
Ono v pdstate u nás to bolo OK až do tej nešťastnej gravidity. Maťko bol skôr závislý na mne, a aj ke´D babku malvelmi rád, nevidel ju často, tak aj keď si za tie 2-3 týždne na seba zvykli, tak potom rýchlo pochopil že babka tu nie je a zasa akceptoval rodičov. Ale keď sa teraz o neho starala dlhšie, tak sa to prelomilo na oboch stranách. Maťko bra z mojej strany ako zradum že s ním niesom, predsa len, 2- ročné dieťa nepochopí, že maminka nemôže byť doma, alebo aj ak je doma, že sa s ním nemôže naháňať. A mama ako ostala na dôchodku, tak nemá iné straosti, s otcom, majú síce korektný, ale nie veľmi vrúcny vzťah- a okrem chalupy nemá moc čomu sa venovať, tak prilipla na Maťka. Cíti sa pri ňom užitočná, a samozrejme, aj ho véľmi ľúbi.
A teraz má tendenciu chodiť častejšie. čo sa síce vítam, lebo je to skvelá pomoc, ale všimla som si posun v synčekovom správaní., a tiež ma na možné negatívanašej situácie upozornila psychologička, za ktorou som bola kvôli tomu silnému vzdoru. Ja som predtým možno mala kontrolku, ale nejako som to podceňovala, ale potom o si začala lepšie všímať aj Maťka, aj maminu, a myslím, že to nerobí dobrú krv.
Ona mi nedoporučilakonkétne riešenie, len povedala, že jedna y možných príčin vzdoru je hokej vo vzťahoch.
A že by mal znova prilipnúť k mame- len nekonkretizovala, ako to urobiť.
Všimla som si, že keď sme prišli z poslednej návštevy v KE, tak bol maťko príšerný, doslova nám s manželom nechal vyžrať, že sa mu nevenujeme tak, ako babka. Asi týždeň s ním bolo peklo potom sa ukĽudnil, stanolvili sme si vlastné pravidlá a bol kľud.
Potom bola u nás- a zsa rovnaká situácia- tak som pochopila, že na tom niečo je.
Ona to myslí dobre, snaží sa mu napln venovať, kompenzovať mu to, čo mu ja teraz nemôžem da- len sme si dlho neuvedomili ani jedna, že to je dvojsečná zbraň.
Včera mi prvýkrát zasiahla do výchovy, predtým to nikdz neurobila- tak ma to vytočilo aˇohádali sme sa
☹ Večer sme potom mali dlhý royhovor- pokúšala som sa jej vysvetliť, čo mi na jej prístupe vadí. Neviem, či to yobrala to ukáže až čas- včera z toho bola samozrejme smutná a brala to tak, že ona sa snaží pomôcť a ja to neviem oceniť ☹ Ale vysvetľovala som jej, ako m ťažko padne, keď malý ma potom ako mamu- aj tatina- odmieta a chce bzť len s ňou, že jej sa ľahko naství latka, ktorú ja potom nemám šancu prekročiť.....
A že si mysím že by mi ako mame mala dať priestor, nie len tak, že ke´d je u nás, tak si zuyurpuje vnuka pre seba a je s ním full time, to keby tu bola víkedn, tak je to OK, ale pri 2 týždennom pobyte takýto model fungovať nebude. že mu nemôže byť vždy "poruke", urobiť všetko, čo si mladý pán vymyslí, že sa nič zlé nestane, keď sa vyberie napr. na pol dňa na nákupy alebo do mesta, a Maťka so sebou nevezme a vysvetlí mu, že aj babka si niekedy potrebuje odpočinúť.....
A rozhodla som sa, že zlimitujem pobyt syna so strakými- teda nie že bz som im bránila, aby sa stretávali, to nie, ale nebudem ju volávať pričasto na návštevu, radšej sa so svojimi problémami popasujeme sami ako rodina, aj za cenu mojej únavy...Tiež zlimitujem dĺžku trvania takej návštevy- či už starkí u nás alebo my u nich na 2 týždne maximum. A s maminou sa budem opakovane zhovárať, ak budem vidieť, že sa príliš snaží zasahovať do Maťkovho života.
Pýtala si sa na manžela- len v skratke, je fajn, ale ako vačšina v BA zamestnaných chapov je celý deň v práci, a ke´D dojde cca o 7 večer, tak z neho toho moc nemám. V podstate akurát Maťka večer ukladá a samozrejme sa mu venuje cez víkend. KeD som bola na riziku, tak bolo všetko na mojej mame, lebo mal strašné obdobie v práci a nemohol ostatť na DV ani OČR, boli by ho vzkopli a s hypotékou na krku moc vyskakovať nemôžeme.
Ale budeme sa snažiť byť samstatnejší a nebyť odkázaní na strakých tak moc. Ja si dosť veľa v tomto sĽumujem ak od škôlky, lebo keď bude Maťko v MŠ, tak bude môcť so strakými byť v podstate cez prázdniny, nebude to už také, že hockedy dojdú alebo mi hocikedy ideme na východ....
Držím palce a tiež určite napíš, ako pokračujete, ak nechceš priamo na fóre, kľudne aj ako IP

Rebecca ja by som zamestnala mamu (starku) starostlivosotu o malu, nech ti s nou maximalne pomaha, aj ked viem ze popri kojeni (ak kojis) je to tazsie, ale da sa, hned po jedle ked je predpoklad dlhsieho spanku podla rezimu dat jej ju na kocar a po okoli kde si ty (keby daco) a nech vozi. Zatial si sprav chvile ktore budu patrit len tebe a syncekovi. Aj nejake dobrodruzstva, herne centrum, farma, zaujimave ihrisko, medzi deti ale len ty a on. A tieto chvile sa snaz rozmnozovat. Pojde to mozno pomalsie, ale nabehne.
Babetku je zatial jedno kdo ho vozi, kocikuje ale starsi musi mat pocit ze ma chvile (a dost vela) ked si tu len pre neho a nieco zaujimave spolu skusate.
Aj keby to bolo spociatku trochu nasilu, teda chce ist s babkou, ale babka nemoze, teraz sa stara o sestricku.
Drzim palce.

@horana ďakujem, Tiež ma to napadlo, len doteraz to nebolo veľmi reálne, presne kvôli dojčeniu, bohužiaĽ dcérka bola od narodenia nevypočitateľná, neexistuje u nej nič ako =redpoklad .dlhšieho spánku, je schopná sa zobudiť po pol hoďke a chcieť jesť. Už som kvôli tomu aj nemchávala babku s fľašou Nutrilonu, len aby som si s Maťkom ukradla čas pre nás dvoch. Ale hádam to časom bude len a len lepšie... Snažim sa ako viem, len už sa to dostalo do bodu, že Maťko už so mnou moc nechce chodiť. BUdeme to musieť pomaly "dať do poriadku"

@rebecca2006 citala som tvoj prispevok...ja si jednoznacne myslim ze psychologicka ma pravdu a maly ma chaos v tom kto je kto a aku rolu v jeho zivote zohrava. trojmesacne odlucenie kym si bola v nemocnici a teraz prichod surodenca...tvoj maly ta asi prestal vnimat ako mamu a na tvoje miesto si posunul starku a berie ju viac ako mamu...ak v buducnosti chcete mat zdrave vztahy asi by si mala zasiahnut a zacat sa synovi venovat viac...horana ti radi dobre, ak uz mama pride pomoct, skor nech je s malou...aj ked to s tym dojcenim, chapem, lebo mame doma to iste...ale casom sa to bude zlepsovat a bude sanca sa viac venovat aj syncekovi. mozno ho skus nejako zapojit aj do starostlivosti o malu, aby sa citil dolezitejsi...drzim palce!

@marionmarion máte obe pravdu....určite bde treba zanojovať na dvoch frontoch, na jednej strane byť viac so synčekom, na druhej strane trochu utlmiť babku.... len nechcem, aby to vyznelo blbo, ale ja nemám ten problém, že sa synčekovi nevenujem, ale že moja mama sa u venuje priveľmi intenzívne a je na neho neúmerne nafixovaná. Ja fakt robím maximum, čo pri dvoch deckách stíham, domácnosť v čudum, varím v noci, som len s nimi dvoma, chúďatko Estreku fakt len dojčím a prebaĽujem, yvzšok časiu so s Martinkom, jeho kŕmim hodinu, ukadám na spinkanie tiež takmer hodinu, kreslíme si, čítame rozprávky, 2xdenne ideme vom, jasné že aj s malou, ale snažím sa aspoň program prispôsobiť jemu......Zatiaˇto šlo veľmi ťažko, Estreka má len 4 mesiace, ale hádam časom bude spoločných chvíľ vac a aj väúčšia možnosť na nejaké dobrodružstvá 🙂 ďakujem za podporu aj cenné rady

@koritsi predstav si, ja som v podobnej situácii, hoci paradoxne som od rovnakej osoby zažila už dva rozličné protipóly... prvú dcérku sme počali ešte prv, než sme boli manželmi a vždy som mala v kútiku duše taký stiesnený pocit, lebo hoci mi to priamo nebolo nikdy povedané..veľmi sa svokrovci tomu neradovali.. svokra má dvoch synov a prvý sa ženil teda mladší.. aby som hneď na začiatku uviedla trošku súvislosti správnym smerom, je takej konzervatívnejšej povahy, má rada o všetkom prehľad, kontrolu nad priebehom..veľa si vopred plánuje, nemá rada náhle zmeny a pod.. čiže toto bol pre ňu "menší" škt plánov.. nuž ale vzali sme sa, spolu začali bývať samostatne a pomaly si zvykala.. veľmi však neprejavovala záujem, hoci býva len pár ulíc ďalej od nás.. ani raz za 3 roky MD som nedostala pozvanie, aby som prišla len s vnučkou čo ja viem, napr na obed, alebo len tak.. ani ona nechodila sem, iba večer, keď už bol doma manžel, alebo cez víkendy.. často prešiel mesiac, kedy starí rodičia malú nevideli... Veľakrát som dostala pocítiť, že jej syn je na prvom mieste a ak išla napr obdarovať vnučku, k narodeninám alebo na Vianoce, vždy to odbila nejako tretkou z čínkeho obchodu za pár korún, alebo napr na prvé Vianoce zahlásila, že jej nič nekúpi, lebo tomu aj tak nerozumie... a tak podobne..
Ale... pred 3 rokmi som otehotnela, podotýkam, že sme veľmi chceli a snažili sa asi 2,5 roka... Svokra sa ale ani tentokrát nepotešila, hoci v podstate nie sme od nej nijako závislí, sme samostatní a nikdy sme od nich nič nechceli... lenže čo nikto nečakal..svokor ťažko ochorel a náhle zomrel.. v ten deň ako sme my niesli 2. vnučku z pôrodnice, ona viedla svokra do nemocnice, kde o pár dní zomrel..a tu sa všetko zvrátilo.. nevedela sa zo smrti svojho manžela spamätať, niesla to veľmi ťažko a keďže pre svoju zvláštnu povahu stratila všetkých známych a kamarátky, dokonca príbuzných..ostali sme jej len my,a starší syn, ktorý pracuje a žije mimo SR..a tu sa to začalo..dennodenné návštevy, kontroly, prepadovky, pomoc vyžiadaná aj nevyžiadaná... tak silno sa upla na dcérku, že až po čase som zistila, aký bič som si na seba uplietla.. stratila som kompletne súkromie, lebo tu trávila celé dni.. skrývala sa za nezištnú pomoc milujúcej babky, a všade sa tým pýšila.. ráno prišla, vzala mi malú, išla na ihrisko, ja som zatiaľ varila upratovala a riešila potrebné veci.. naobedovala sa, opäť brala malú von, ja som sa venovala staršej, vodila ju na krúžky a večer odchádzala, keď už som malú pomaly ukladala... Nechcem jej krivdiť, samozrejme mi to veľmi pomohlo, keď ju brala von, lebo malá rada spávala len v kočíku..ale časom som zistila, že vlastne ja som poskok domácnosti a babka má moje dieťa.... Nikdy sa nestalo, že by povedala, choď s maličkou na ihrisko, oddýchneš si, ja zatiaľ požehlím, navarím, niečo ti popracem.... Ona sa rada na ihrisku pýšila a na mňa mamičky krivo pozerali, keď som sa tam z času na čas ukázala... Návštevy ku mne chodili málo, lebo to jej vadilo a svojim správaním, hoci nepriamo dávala každému najavo, že je tam neželaný.. V mojom byte!!.. Trvalo to dlho, kým som nabrala odvahu a urobila tomu koniec..zo začiatku ju to vzalo..plač a výčitky boli jej zbrane. Stále som mala na tanieri, ako mi pomáhala a takú vďaku dostala, že musí volať dopredu, keď chce vidieť vnučku.. teraz som to obmedzila, že ju volám, len keď ju naozaj potrebujem... a veľakrát by som sa aj zaobišla ale viem, že niekedy viac ona potrebuje ten pocit nenahraditeľnosti pre nás, tak jej ho občas dám.. Najviac ma však hnevajú dve veci.. To, že moju mamu vyštvala takým spôsobom, že mi vrátila kľúče a povedala, že už nepríde, lebo sa s ňou nechce stretnúť a to, že jej nie je hanba, všade prezentovať, ako nám pomáha a má 4 izbový byt, ktorý bol skoro 2 roky prázdny a ona bola nasáčkovaná u nás v našom 1,5 izbovom kamrlíku... V okolí nikto netuší, akú mám ja milú svokru.. Všetci mi závidia milujúcu a starostlivú babičku... Ale ja viem o tom svoje.. teraz čakáme 3. dieťatko.. ešte o tom nevie a naozaj oddialim najviac ako to pôjde, kým sa to dozvie..