Problém zmieriť sa s tým, že už nebudem mať deti
Ahojte. Chcem si vyliať srdce na mieste kde dúfam nájdem porozumenie. Mam dve detičky a medzitým 4 potraty. Už ako malé dieťa som túžila po veľkej rodine. Aj 3 aj 4 detičky som chcela. Tento posledný potrat bol ale hrozný. Lekárka mi povedala,že sa mám sama doma vyčistiť. Ale ja som začala tak krvácať,že som odpadla v sprche a manžel mi volal záchranku. Po nejakej dobe som sa prebrala a ako som tam ležala a videla tie kusy krve okolo mňa a do toho úplne vystrašeneho manžela,ktorý sa bal o môj život,tak som si povedala,že už dosť. Mam dve krásne a zdravé deti,za ktoré som neskutočne vďačná a musím tu byt pre ne a byt pri nich a pripraviť ich na život,aby vykročili tou správnou nohou. Ale zmieriť sa s tým,že už nemôžem mať deti je pre mňa veľmi veľmi ťažké. Obdivujem ženy,ktoré deti mať nemôžu,že ako to zvládajú. Mate môj obdiv.
Ahojte 😇
@mariska1989 prvé 8 tt. Druhé ešte menej. Tretie 16 tt a teraz 8 tt. A pri druhom tehotenstve som mala problémy. Často som ležala v nemocnici. A aj pôrod bol komplikovaný.
@marhulka13 presne. Aj ja už mám strach a hlavne manžel,že keď má videl odpadnutu,tak mu prebehlo hlavou ako ostane sam s dvomi deťmi,tak o ďalšom pokuse už nechce ani počuť.
@marienna tak myslím že si si sama teraz možno odpovedala že o ďalšie asi není ok sa snažiť. Myslím že je kopu deti v detskom domove ktoré si môžete zobrať do pestúnskej starostlivosti ( môže byť u vás 1r /5r ale aj nastalo keď sa rodič nebude zaujímať) alebo adaptovať . Deti potrebujú mať mamu u seba doma zdravú nie nejako obmedzenú po pôrode do konca života alebo chodiť za ňu na cintorín. Možno to znie blbo ale myslím to v dobrom . Ja ťa chápem že túžba je no telo ti dava najavo ze ďalšie nie
@marienna ahoj aj ja ťa chápem ani nevieš ako mi hovoris z duše, práve tieto týždne prežívam to isté. Ja som teda ale našťastie nezažila potrat. Mne presne toto všetci okolo hovoria, naši, manžel... Že máme dve a čo s nimi keď sa mi pri treťom niečo stane. Prvý syn sa narodil cs- preeklampsia. Druha dcérka sa narodila tiež cs, tlak mi išiel hore ale už sme na to boli pripravení s prvého pôrodu...dcérka dostala infekciu, i keď to vyzeralo všetko ok, na druhý deň po pôrode skončila na jiske...nemá nijaké následky a v nemocnici sme boli ,,iba ,, dva týždne dcéra je zdravá...ale okrem preeklampsie som obe tehotenstva mala aj tehotenskú cukrovku a práve vďaka ta zapríčinila že dcéra chytila infekt lebo vraj detská imunita je vtedy dosť zle na tom a tak sa na ne ,,chytí všetko,,...od tretieho bábätká má všetci odhováraju, že to už nemusí dopadnúť..že načo riskovať a pod.ze tri deti si veľa na túto dobu, starkí už vládať nebudú, je to dráhy záväzok v tejto dobe a je tu aj môj vek...vsetko sú to padne argumenty...viem...dokonca aj moja gynekologická mi tak automaticky napísala antikoncepciu že som nestihla ani mäkké f povedať...a to ma asi najviac ,,zabolelo,, i keď viem že keby som jej povedala že chcem ďalšie , nepresviedcala by ma ale proste brala to ako samozrejmosť ( máme rodinnú gyndu takže ten vzťah je trošku iný bezprostrednejsi nez klasický dr vs pacient)...vo februári to bolo pol roka po pôrode a vtedy som bola na kontrole... Ach ako ja odvtedy plačem...lebo oproti tomuto všetkému je proste druhá strana , moje pocity...a to nieje zanedbateľné...keď som odchádzala z pôrodnice , niečo mi hovorilo že tam niesom naposledy...vždy som videla v mojich snoch a predstavách tri deti...a teraz keď je to rozum vs.cit a musím dať rozumu prednosť, keď cítim aj ten tlak rodiny a faktov prečo nie...sa s tým proste neviem zmieriť...a nechápem ako mi môže niekto hovoriť že mám byť rada za dve...veď to sa pre boha nevylučuje , milujem svoje deti, milujem byť ich mama a každé ráno za ne ďakujem...ale to neznamená že viem zo dňa na deň zadusit v sebe túžbu po treťom...doslova ma fyzicky a psychicky boli, keď dávam prex veci z ktorých dcéra vyrastá lebo viem že to je navždy...nedarí sa mi s tým pracovať ako by som asi mala...a cítim sa o to osamelejsia že nikto to nechápe, tu matku ktorá nieje matkou toľkým deťom koľkým túži a cíti že mala byť , nepochopí nikto iba rovnako prežívajúca matka... Už som vzdala túžbu po pochopení od okolia...naučím sa s tým žiť , jasné že hej...chce to čas , samozrejme , aj prácu samej so sebou...ale myslím že tma niekde hlboko, kde si túto túžbu nakoniec skryjem pred svetom to bude tliet do konca života...navždy si budem predstavovať ale by bolo tretie bábo, či chlapec či dievča a ake by bolo...niekedy bolí viac to , niekedy nepochopenie...držím ti palce aby si sa s tým zmierila tak láskavo k sebe ako to len pôjde a to isté prajem aj sebe...a verím že tie moje deťuchy mi v tomto budú nápomocné, a som naozaj vďačná kazdy deň za ne ...❤️
@marienna vieš čo, presne takto mi hovorila jedna teta, kresťanka, že ako túžila mat 4 deti, ale lekári jej nedovolili, lebo mala zdravotne problémy, že len dve a dosť..Bola z toho smutná samozrejme, ale neuveríš, jej dcéra sa skoro vydala a má 4 deti, tak aspoň takto na vnukoch sa jej to vrátilo a je to veĺmi milé..Podla mňa to nemôže byť náhoda a dcera určite nerodila kvôli jej nesplnenému snu..
@thirstymonk nedal si pozor, mozno bude aj stvrte, ak manzelka nepoisti 😏
Tak toto ozaj nepochopím, chcela som mať stále veľkú rodinu...buď rada ze máš aspoň dve deti, lebo si nemusela mat žiadne...ja by som skôr mala problém sa zmieriť so 4 potratmi q nie ze ešte dokola skúšať silou mocou....prepáč, začni si vážiť co máš. A nie fnukat za rým, čo mat nemôžeš.
@mariska1989 áno presne som si vravela,že telo mi dava najavo,že už nie
@miskakyblik ani si nevieš predstaviť ako si mi teraz prehovorila z duše. Ako aj ja cítim tu prázdnotu. Ako aj ja vidím tie male vecicky,ktoré už môžem schovať a nebudem ich používať. Cítim presne to iste co ty. A aj ten tlak okolia. Ale viem,že to myslia dobre.
A na spravy typu,že váž si co máš nejdem ani reagovať...
@karolinakr tak počkám na vnúčatka 😇
@marienna nezachytila som - striktne odmietaš adopciu?
@marienna moja kamarátka ma 2 deti, ale stále si hovorila, že pockame kým.podrastu, ešte budem chvíľu robiť a potom by sme mohli mať okolo 40 tky tretie.Prisla v 39 r do menopauzy ešte sa pokúšali hormóny atď ešte občas mala menzes, ale len sporadicky.Povedala mi, že ju veľmi psychicky zasiahlo to, že to je definitívne, že uz mamou nebude, že znova neprežije tehotenstvo atď...ľudia nemajú radi definitívne veci vždy si myslíme, že bude, keď budem chcieť, potom, skrátka, že je ešte ta moznost, že sa to zmení.
A koniec možnosti mať vlastné dieťa, keď po ňom v kútiku duše túžiš môže byť bolestivý.To, že ti nikto nerozumie je normálne každý má iné prežívanie.Ty si musíš vnútorne povedať buď, že to risknem a môže to vyjsť, alebo aj nie, alebo mám dve deti a stačilo.Ale ty musíš podvedome dať tomu tým pádom stopku a už viac nedufat v ďalšie dieta jednoducho to uzavrieť.
@karolinakr nie. Uvažujem nad tým.
Ja zas obdivujem všetky ženy, čo chcú mať viac ako 2 deti.....máte moj obdiv❤️
@mischy00 to som vždy aj ja hovorila a teraz by som neviem co dala ešte za tretie.
Tiež prechadzam touto etapou, syna sme pochovali, dcéra ma nevyliečiteľne ochorenie. Avšak ja som sa rozhodla, že ďalšie dieťa už nedam, hoci by bolo možné mať zdravé dieťa. A sice to rozhodnutie ide odomna tiež to musim vnútorne spracovat.
Ak by si mala pocit, že je to na teba veľa skús kľudne aj psychologa vyhľadať. ❤️
Ja mam jedno a jeden potrat. Tiež ma dr nechal doma a skoro som zomrela...veľmi veľké komplikácie som mala.
Tiež sme chceli tri deti. Trvalo mi niekoľko rokov kým som to spracovala. Tešíme sa máme zdravé, pekne, šikovné dieťa a jednoducho som si to musela rozumovo vysvetliť...užívať si realitu a povedala som si, že takto je to ľahšie v mnohých situáciách...chce to čas. Je aj organizácia, ktorá sa venuje mamkam po umelom alebo spontánnym potrate Rachelina vinica. Ešte som nenabrala odvahu ale kamošky tam boli a odporučili mi. ♥️ Držím ti palce, aby si to prijala a cítila sa naplnená.
Podla mna odpoved “ini nemozu mat ani jedno” je dobra blbost, to ze ini nemaju ziadne neznamena, ze ty nemozes mat tuzbu mat tretie. Alebo desiate. Ja teda nic rozumne nenapisem, len posielam srdiecko ❤️ a mysli a dakuj panu Bohu za to, ze si tu pre svoje deticky a ze to nedopadlo horsie. Prajem vela zdravia.
@marienna to co sa ti stalo pri samocisteni sa stava casto, kamaratka tiez odpadla brala ju sanitka…ja som odmietla samocistenie chcela som to mat ad 1 za sebou cim skor a ad 2 sa vyhnut presne takejto situacii. Mozno este otehotnies a dietatko donosis v poriadku nic nieje nemozne
@miskakyblik Ja nechápem týmto rečiam, že "máš dve deti, čo s nimi keď sa ti dačo stane pri treťom". Už prvé tehotenstvo si mala komplikované - preeklampsia. Tak prečo ťa neodhovárali od druhého? Veď si mala jedno doma, čo keby sa ti dačo stalo?? Alebo vlastne čo keby sa ti dačo stalo už pri prvom pôrode a dieťa by prežilo, čo by s nim bolo? Toto sú také reči, že riadiť sa nimi, tak ľudia by mali mať max. 1 dieťa. Pre istotu....
A ďalšia vec. Ak sa človeku má dačo stať, tak sa mu stane hoc aj pred domom.
@ysseba áno veď práve ... Je to ako píšeš aj keď ja dokážem pochopiť aj ich, že sa o mňa boja, mamina je z generácie kedy sa ,,bežne,, umieralo na stole pri cisarakoch, muža chápem , ja v podstate dokážem pochopiť všetkých ak nie priamo dôvody tak pohnútky k tým dôvodom určite...len nikto ,,na oplátku,, nechápe mňa a hlavne také to rýchle zmietnutie zo stola že: buď rada a hotovo...proste že rýchlo zabudnúť, neriešiť..akoby sa to tak rýchlo dalo vymazať...je to vlastne akoby mi povedali, : ja som s tým ok že ty nebudeš mať tretie tak ma s tým už neotravuj, nehovor o Tom a tak ďalej...a to ma bolí, mám pocit akoby každý sa o Tom mal právo vyjadriť len ja nie..každý to prežíva po svojom , ako to cíti , ale ja to cítiť nesmiem..ak aj áno tak potichu...to mi je ľúto...a stať sa môže naozaj hocičo ...ale nieje riešenie ,nezit ,, pre istotu aby som nezomrela ..
@morusha veľmi pekne ďakujem. Dobre sa to číta. A som rada,že niekto chápe to,ze ako to cítim a ze to hneď neznamena,ze som není vďačná.