Problémy s výchovou. Poraďte

@stefisebidenis ja len task tipujem, nemám skúsenosť so starším dieťaťom,ale nemôže to nejako súvisieť s tým,že je jediná sdcéra pri dvoch chalanoch, že má toho malého brata? nedáva tak najavo,že túži po väčšej pozornosti? skús porozmýšľať,odkedy je taká, na to by ti podľa mňa tá psychologička pomohla, a neboj,ona už videla aj horšie prípady 😀 nemyslím,že by ju malá nejako oblafla,

ahoj nie si narocna treba ich viest k poriadku a keby si to nerobyla tak sa nedoupratujes a ty nie si sluzka bouzial je to tvrde ale treba mozno skusa co jej dovolis a co nie nesmies zmenit pravidla ktore funguju u vas postupne sa nauci co ano a co nie

No ja neviem,, v 9 rokoch uz si mala davno zakrocit, no ked syn caka pri dverach a je hotovy - tak chodte! To myslim uplne vazne ak nie je hotova, ostane doma a dalsi den pojdete spolu k ucitelke - a nechas ju, nech to vysvetli - preco vcera nebola v skole. Ja som v tomto "tvrda" mame nejake pravidla, treba ich dodrziavat, napriklad ranne ritualy, ja sa s nou nebudem dohadovat ked sa ponahlame - presne vie, ako a co ma robit a aj to tak funguje, sme potom uplne v klude.

Aj nasa 5 rocna ma doma povinnosti - uprace a povysava si izbu, 2x do tyzdna upratuje komplet celu hernu, nosi pradlo zo svojej izby do pradla, ked vykladame umyvacku, tak ona vyklada pribor, ked doperie pracka, tak ju poprosim, nech to prehodi do susicky a zapne... je toho vela, ono to pomahanie u nas patri k zivotu, od uplne malinka, jej je to prirodzene, ze to robime spolu, vzdy som jej vravela, ze maminku to nebavi rovnako ako ju a musime si pomahat, aby sme to tu mali pekne... mame macku, ktoru krmi len ona - a macka zije - lebo ju krmi rano aj vecer (sem-tam musim pripomenut, ale väcsinou nie) a jej rybu si krmi tiez sama + umyva akvarium.

Neviem ale 9 rocne deti minimalne v tomto rozsahu pomahat musia, ved sa to inak nenaucia... Nenechaj si nou skakat po hlave a ani sa vytocit. Podla mna je cela vychova jedno velke vydieranie od rodicov - chces toto ci hento - urob toto ci tamto. Saska rano pozerava 15 minut rozravky - ale to moze az ked je naranajkovana, oblecena, ucesana, umyte zubky a knizka precitana... no keby si videla, ako sa rano ponahla, lebo dobre vie, ze ked sa bude flakat, telku nestihne...

@stefisebidenis U nás v tomto období začala predčasná puberta. Lenivosť,neupratovanie si izby (alebo v lepšom prípade nahádzala špinavé aj čisté oblečenie do skrine tak, že keď som ju otvorila, všetko na mňa vypadlo). Začali prvé nevinné klamstvá, túlanie sa po vonku dlhšie ako mala povolené. Vodenie si nových kamarátok domov, kým sme boli v práci (bez toho aby sme o tom vedeli).
.. zopár zákazov - napr. pozeranie nekoľkých častí obľúbených seriálov,internetu, neupratovanie po nej, pridanie zopár povinností a aktivít (krúžkov) navyše a skončilo to. 😉 Teraz bude mať 12 a sama sa iniciatívne ponúkne, že pomôže a spraví niečo navyše. ( Akeďže čakáme druhé bábo, takmi to príde vcelku vhod.)

@stefisebidenis mna len zarazilo že tvoja dcérka čaká pochvalu a ty sa spýtaš za čo? ja neviem mne osobne strašne u mojej mami vadilo že ma nevedela pochváliť za nič, všetko sa bralo ako samozrejmosť (dobré známky, dobré správanie, pomáhanie, poslúchanie doma, domáce práce) ale ked som to nerobila podla jej predstáv tak bolo zle. Stále som čakala pochvalu a ta neprichádzala... určite je tam množstvo vecí na ktorých musíte pracovať obe a je to dlhá cesta... tak držím palce

@ivulik211 - ano toto je velmi dolezite, nie len kritizovat, ale hlavne chvalit, to je pre dieta aj tak ta najlepsia motivacia, ja sa snazim drzat to co v najväcsej rovnovahe - kritiku a pochvalu - aby vedela, ze nieco urobi dobre a ze z nej mam radost 🙂

@anjelicek26 , pravdu máš 😉, ono tieto veci treba nastaviť čím skôr, lebo začínajúca puberta zakýve každým dieťaťom (i rodičom) a je dobré, keď sú už predtým nastavené určité mantinely - je to o zvyku. Včera mi 10-ročná dcérka klusala behom do školy o 7.45 (bežne chodí o pol ôsmej), do školy to má peši cca 12-15 minút, keď uháňa, tak za 10 minút 😀 . Vedela veľmi dobre, že keď to nestihne, tak o 8.00 sa brána v škole zatvára a buď si počká na ďalšiu hodinu a bude mať neospravedlnenú hodinu (ja by som jej ospravedlnenku nenapísala) alebo bude musieť zavolať triednemu a poprostiť ho, nech jej príde niekto otvoriť (pre puberťáčku riadny "trapas" 😝). Dnes už pekne išla o pol ôsmej 😅.
Tiež mala pár krát reči, odúvala sa, že "prečo zase ja" v súvislosti s venčením psíka, či s tým, že má viac úloh ako jej mladšia sestra. Muž nechce, aby psa venčila tá mladšia, niežeby nezvládla samotné venčenie, ale mohol by napr. nášho psa napadnúť iný pes a ona by si s tým neporadila.
Tak som jej povedala: V poriadku Sonička, môžeme ťa brať ako tvoju mladšiu sestru, ale to potom vráť naspäť vreckové, čo ako staršia dostávaš, naspäť mobil, čo máš (mladšia ho nemá), pekne si pár rokov nechoď do školy a počkaj si na terajších druháčikov, môžeš pekne sedieť s "drobcami" v lavici a čítať šlabikár. " 😀. Tak hneď prestala s tými rečami. Áno staršie deti majú viac povinností, viac zodpovednosti, len si musia uvedomiť, že ak túto zodpovednosť a povinnosť unesú, majú aj viac dôvery a voľnosti od rodičov, viac času na svoje záľuby a oddych a celkovo lepší a kľudnejší život. 🙂

@ivulik211 to teraz nechápem, že ju mám pochváliť keď na 1000x spraví niečo čo som jej prikázala 😕pochvalu dostane ak niečo spraví na čas a ak to urobí z vlastnej iniciatívi, lenže ona čaká pochvalu keď si napr. izbu poriadi po týždni

@stefisebidenis - na 1000x? Vec jej povedz raz, ked nepocuvne, povedz vyhrazku a pri tretom raze spln vyhrazku. Stefi mohla by si vyniest smeti, uz je plne a smrdi to tu. Stefi, prosila som ta, aby si vyniesla smeti, prosim urob to hned, lebo sa budem hnevat. Stefi ako vidim, smeti je stale tu, preco si ho nevyniesla? Okamzite ho vynes alebo chod na dvadsat minut do svojej izby, som s teba sklamana. A ked sa vratis. vynesies smeti. Inak mozes ist zasa naspät do izby.

U nas to funguje. Lebo vie, ze aj ked dostane trest - aj tak sa tomu nevyhne. Tak to radsej vzdy splni.

@rolak môže byť že si žiada väčšiu pozornosť, ale roztrhať sa neviem, niekedy si spravíme voláme ju " dámsku jazdu" a počas nej nie sú problémy, lenže vtedy sa všetko deje okolo nej, ideme do cukrárne, na zrmzku, na nákup- trebárs aj bežný do kuchyne, vtedy je kľud ale mám 3 deti a skutočne sa nemôžem roztrhať. Život nieje len o tom že všetko sa deje okolo nej, sme 5- členná rodina a ostatný to vedia akceptovať, ešte aj ten najmenší len práve ona nie. Všetky svoje deti vychovávam ja a predsa sú iné, vôbec si nemyslím žeby som robila rozdiely.

@anjelicek26 áno u nás to funguje tak isto ale pri chlapcoch a pri nej nie, dokonca aj 3- ročný to skôr urobí ako ona. Minule kľačala kým sa neospravedlní a radšej kľačala hodinu než by mi povedala, že už to urubí a nemám sa na ňu hnevať.

Tiež si myslím, že dieťa treba aj chváliť, aj keď to neurobí sama od seba, ale aj keď to spraví na 2 krát, by som jej povedala, že to uraobila pekne, ale bolo by ešte lepšie keby to bolo na 1 krát. Dieťa by malo mať pocit, že nie je odsudzované, že je také a také, samé chyby a výčitky, ale že si o ňom myslíme to najlepšie, že sme naň hrdé len sa sem tam zmýli, čo každý nielen dieťa. Aj deti prežívajú rôzne frustrácie, ktoré sa netýkajú len domáceho prostredia, ale môže sa im niečo prihodiť v škole,či v škôlke a vtedy sú im ukradnuté nejaké povinnosti, majú iné starosti. Takže najskôr by som sa jej spýtala, či ju niečo netrápi a keď povie, že nie tak potom by som jej dohovorila, že je už veľká slečna a že sa patrí si pomáhať.

@stefisebidenis , úpnle ťa chápem, aj my sme to zažili, keď mala dcéra 10, dnes má dvanáste narodeniny, blcha naša, a odkedy sa jej narodila vytúžená sestra, je ako jej "náhradná" mama
...u nás to vtedy bolo tiež hrozné,a to mám diplom zo psychológie, ja by som mala vedieť poradiť iným a nie bezradne stáť a zúriť... 😢
...prečítala som si tu všetky rady, my sami sme ich všetky vyskúšali...a nič...nakoniec u nás zabral "obrátený týždeň" - nie je to ale pre každého, a chce to pevné nervy a nadhľad...proste dcéra mala všetko na saláme a syn sa stále hral na mŕtveho chrobáka, že je malý, že to nevie, že je unavený...a naviac dokola komentáre k našej osobe...tak sme im pri nedeľnom koláčiku s tatom oznámili, že nám môžu teraz smelo ukázať, ak to vedia lepšie - my sme hrali deti a oni boli za všetko zodpovední...ráno nás museli zobudiť na budík (jasné, že sme zaspali), s tatom sme sa poctivo celý týždeň nechali budiť na 20 x, raňajky sme očakávali od nich, museli nám žehliť do roboty, pišťali sme, kde mám kabelku, prečo mi neumyli topánky do roboty, že toto jesť nebudem, dcéra išla natrieť chlieb na večeru a chladnička prázdna, že mami, ty si nič nekúpila? ale veď ty máš nákupy na starosti, zlato...cupitala do potravín a doniesla len sucháre (na dedine večer stretneš skôr ufóna ako dostaneš chlieb)...pekne sme si to s tatom užili, hrať sa na odporné deti...vo štvrtok sa naše deti rozplakali, lebo večer sme si s tatom v spálni zapli telku, otvorili fľašu vína a decká umývali po večeri, vysávali a tak...potom za nami prišli a rozplakali sa. tato, ako správny manažer hneď v ten večer vyrobil na korkovú nástenku harmonogram a nepovolili sme... a potom sa ešte zoparkrát stalo, že sme ich postrašili obráteným týždňom, 😀 ...ak sa na to dáš, prajem ti pevné nervy, ale stojí to za to 😉 musíš si to fakt užiť, nerobiť nič (aj keď vo vnútri to s tebou vibruje), buď presne ako ona, rob jej to, čo ti robí ona, až potom jej to správanie príde divné, keď ho uvidí na inom...

@adriana7 Tal toto je ale uuuuuuuuuuuuuzasnee!!!!!!!!!!!!! 😀 😀 😀 😀 😀

@stefisebidenis nemyslela som to zle. chápem že ťa to ako mamu strašne vytáča ale tak napokon si ju uprace nie? 😀 možno by stačilo povedať, no vidíš a ani to nebolelo a ako tu máš pekne teraz aspoň na chvílu 😀 to bol len taký postreh isto to nevyrieši situáciu, . inak ja by som tiež radšej hodinu kľačala

@stefisebidenis Myslím si, že Ti proste vzdoruje, ale určite by som ju nedávala kľačať, ale skôr po dobrom, lebo to kľačanie je moooc ponižujúce a určite nič nevyrieši, jedine to,že sa od teba vzdiali ešte viac. Najlepšie by bplp keby sa ti zdôverila so svojimi pocitmi, aby pochopila, že si na jej strane a nie jej nepriateľ s ktorým má bojovať, lebo tak mi to pripadá, že s tebou bojuje. Ale myslím si, že to prekonáte len po dobrom. Ak zafixujeme v dieťati pocit menejcennosti, čo nie je až také ťažké ( vyzdvihovanie ostatných súrodencov, poníženie, výčitky.....) tak sa to s ním bude vliecť celý život. A kvôli čomu, že si neuprace izbu ? To naozaj nestojí za to. My musíme nájsť spôsob, ako dieťa primäť k tomu, aby nás poslúchalo, ale nie trestami, vyhrážkami, ponížením .... ale iným spôsobom, ktorý je ťažší. Dieťa máme len na určitý čas, kým dospeje musí byť pri nás, ale keď dospeje samo si vyberie podľa vzťahu aký k nám má, či sa k nám rado vráti, zdôverí, alebo len z preto, že sa to patrí.

@adriana7 , no vidíš, takýto postup by ma teda nenapadol, ale v "miernejšom vydaní" sme niečo podobné skúšali aj my doma. Ide o to, že dieťa si na to čo robí, musí nájsť vnútornú motiváciu, inak nemá dôvod niečo spraviť.
Napr. celkovo čo sa týka upratovania detí, rodič sa musí sám seba spýtať, o čo mu ide? O krátkodobý cieľ - presadiť svôju vôľu nad dieťaťom (ja som prikázal, aby si to upratal a ty to musíš urobiť), alebo o to, aby deti získali určitý vzťah k poriadku do budúcnosti. Len tak medzi nami, každý rodič vie, že energia, ktorú venuje tomu, aby presvedčil dieťa niečo upratať je často omnoho väčšia, ako keby to urobil za dieťa sám. Takže ak mu nejde o to, aby táto konkrétna vec bola uprataná ale o to, aby dieťa pochopilo kladnú stránku upratovania, tak je dobre túto "presvedčovaciu" energiu mínať iným smerom, aj za cenu toho, že krátkodobo nebude v izbe poriadok.
Takže dobre, odporúčim dieťaťu, nech si niečo uprace. Samozrejme nechce sa mu (prečo ja, som unavená, upracem to potom atď. atď.). No dobre, ak ti takýto stav vyhovuje, v poriadku. Tak po týždni bordelu: ešte stále ti to vyhovuje? Nechýbajú ti tak náhodou čisté ponožky, spodné prádlo atď. (kedže si špinavé nedal do prádla, nevyprali sa), nemôžeš nájsť nejaké svoje veci, nemáš si kde urobiť domáce úlohy, lebo stôl je zaprataný? Chce to pevné nervy a odolať nutkaniu upratať za dieťa. Ak ak mu to už naozaj začne vadiť (nie nám, ale dieťaťu), tak potom sa dá porozmýšľať že čo s tým, pomôcť trocha nájsť nejaký systém a podobne.
Ja občas deťom s uprataním pomáham, hlavne so skladaním oblečenia do skríň (mladšia nedosiahne na horné poličky) ale pomáham len tomu, kto je ochotný urobiť svoj diel práce. 😉

@stefisebidenis moja 3,5rocna dcera si sama upratuje izbu, tym myslim rozhadzane hracky, veci napriklad vie,ze kde si ma ulozit,ked pride zo skolky, a take... tak neviem,preco by tvoje dvojicky nemohli si upratovat izbu po sebe..ved co si otrok????? 😕 🙄 nemozes robit vsetko! dokonca moja mala mi posledne dni pride poutierat riad 🙂 jasne ale,ze to su len take veci,ktore zvladne.. ale tym som ti chcela povedat len to,ze narocna urcite nie si a treba detom urcit jasne pravidla,inak ti budu onedlho skakat po hlave ....

@stefisebidenis mna by zaujimalo, co sa stalo po tej hodine klacania? Slubila, ze to nespravi alebo ste ju uz poslali z kuta prec? Lebo ak by si chybu neuvedomila a nechcela spravit napravu, ja by som ju v tom kute nechala kludne dovtedy, kym to nespravi 😉 Ja tiez mojej nevravim 1000x, prvy krat poprosim, druhy krat udam dosledky ak to nespravi a treti krat uz ide trest a aj tak danu vec musi spravit, teda presne ako pise @anjelicek26 😉

@bodka70 , máš pravdu...ale každé dieťa je iné, syn napríklad dodnes nenašiel motiváciu pre školu, keby zajtra vybuchla, tak oslavujeme vianoce o 2 mesiace skôr 😀
...keď nemá dieťa čo nosiť,a musí si to samé oprať,pochopí skôr, ako keď mu to maminka nakomínkuje do skrine...keď puberťák roznosí cez víkend letáky do schránok a dostane za to pár chechtákov, pochopí hodnotu peňazí...
...mne teraz keď dcéra pomáha s malou, tak jej vždy hovorím, že nemusí, že je jej sestra nie matka, to som ja, ale vždy jej poviem, ako mi to veľmi pomôže a potom raz za čas si spravíme babskú hodinku, napríklad chlapov s bábom niekde vyexpedujeme a depilujeme si nohy...samé v kúpelni, bez otravovania, alebo ju posadím pred moju skriňu a môže si vybrať, čo jej zajtra požičiam, alebo si spolu čítame kamaráta na manželskej posteli..alebo ideme spolu skákať na trampolínu - ale vždy len my dve...aby mala aj ona pocit, že som tu chvíľu len pre ňu, lebo inak, pravdu povediac sa celá domácnosť točí okolo malinkej 😒

@adriana7 , no u nás po okolí je veľa bezdomovcov - sú ako lastovičky, s jarou prídu, nájdu si "bydleníčko" zo zadnej strany panelákov, pri stromoch, majú tam spacáky a tak 😀 a s príchodom mrazov a zimy sa vytratia kdesi do tepla. Deti ich každý deň vidia, rozprávame sa o tom, či by chceli takto dopadnúť. Ono jasne, nie je to také jednoduché, sú všelijaké príčiny. Ale s deťmi sa rozprávame o tom, aké je dôležité mať dobré vzdelanie, ako to ovplyvnňuje možnosti budúcej práce. A nielej práce, celkovo ako nás všetko čo vieme obohacuje, rozširuje naše možnosti, schopnosti, robí nám to radosť, vieme sa lepšie obrániť pred neprávosťou, pred tým, keby nás chcel niekto podviesť a podobne. Celkovo moje deti sú dosť ctižiadostivé, ja ich v tomto musím skôr krotiť 😎. Staršia je taká pracovitá včelička, usilovná, ale aj väčšia bordelárka a viac roztržitá. Mladšia je trochu lenivšia, ona by chcela mať všetko, ale bez námahy. Menej sa jej chce robiť, upratovať, ale zase nenarobí taký bordel. Do školy sa jej tiež veľmi nechce chodiť, ani úlohy ju nebavia, ale nakoniec vždy jej ctižiadostivosť zvíťazí nad jej lenivosťou 😉.
Ono samotné chodenie do školy je skrátka povinnosť, o ktorej sa nediskutuje. Už nakoľko v rámci tejto povinnosti bude dieťa ochotné sa učiť je na jeho motivácii. Lievikom nasilu dieťaťu do hlavy nič nenaleješ, jedine čo môžeš (teda ak nechce človek ísť cestou príkazov a trestov) je pomôcť dieťaťu nájsť vhodnú motiváciu, prežiť radosť z úspechu.

ja mam este len maleho chlapca, ale tiez uz sa nad tymito vecami zamyslam a zacala som si citat knihu Respektovat a byt respektovan. Je to tam uzasne napisane a uplne sa to hodi aj na to co popisujes ty a co ti tu uz niektore zienky radia. Velky doraz sa kladie na komunikaciu rodicov s dietatom, prave co spominas, tresty, kricanie, 1000x opakovanie, nahlenie...co robime my asi stale a takmer vsetci vedu casto u deti k neochote spolupracovat..Deti musia mat pevne stanovene hranice, ale aj citit, ze su respektovane zo strany rodicov. To, aby si upratala izbu musi ona spravit preto, ze musi pochopit, ze je to dolezite a spravne a nie preto, lebo to mama tak chce...A robit to bud zo strachu ( ze bude krik, trest) alebo sa stat akoze poslusnym dietatom bez vlastneho nazoru. Ja som si ista, ze je to tazke realizovat a mna to este len caka, ale asi si to budem citat dookola. Knihu napisali ceski psychologovia a mne sa zda velmi dobra.

Ale inak ten obrateny tyzden je uzasny napad🙂 zapamatam si..

@m.i.r.i , ono určite ti mnohí rodičia už trochu starších detí povedia, že kým boli detičky malé, tak s radosťou rodičom "pomáhali" , motali sa pod nohy, mocovali sa so zmetákom, zaliali pol kuchyne pri "umývaní" riadu, ocapkali celú kuchyňu aj seba pri "varení" atď. , takže po ich "pomoci" musel rodič tak pol hodiny upratovať 😀.
Ale fajn, deti sú vtedy také milé, veľa sa pri tom naučia, sú to pekné chvíľky, odhliadnuc od toho bordelu pri tom 😉.
No a keď už boli o niečo staršie a tá ich pomoc už bola reálnejšia, tak zrazu u mnohých detí to nadšenie a chuť pomáhať akosi pohasla. Kým sú detí malé, tak majú na to ten správny a nepokrivený názor. Že činnosti sa nedelia na tie príjemné a menej príjemné, na prácu a oddych... Že vo všetkom, čo človek robí, možno nájsť radosť a potešenie. No len potom počúvajú názory dospelých: MUSÍM upratať a potom si budem môcť oddýchnuť. Najprv práca, potom zábava. Práca je čosi nepríjemné, čomu sa chce každý čo najviac vyhnúť a mať toho čo najmenej a zábava a oddych je niečo presne opačné. Ťažko potom presvedčiť deti, aké je upratovanie "zábava" keď sami dospelí tomu neveria.

ahoj,
toto mi veľmi pripomína jednu kámošku ... ona mala také isté problémy so synom... viem, že s ním bola u psychologičky a zistili vtedy, že má chlapec veľmi vysoké, nadpriemerné IQ... a dostali presné inštrukcie, ako sa k nemu chovať, ako proste naňho, on potreboval úplne iný prístup, nie ako k dieťaťu v jeho veku, ale už pomaly ako k dospelému...proste som to pochopila tak, že naňho neplatilo to, čo na obyčajné deti...fakt skús tú psychologičku... každopádne, prinajmenšom sa s tebou psychologička porozpráva a ,,pofúka" ti maminkovskú dušu, držím palce 🙂

je ľahké povedať, že toto takto robiť a toto zase tak keď doma nemáš také dieťa. Viem o čom hovorím, lebo keď poviem, že sa ide spať tak ten najmenší bez toho aby som povedala, že upratať hračky ich uprace. Nezostane ani jedna bez toho aby ju neuložil na svoje miesto. To dieťa je vychovávané a rovnako milované v tej istej rodine ako dcérka. Pri dvojičkách to len ľudia pozerali aké sú to dobré detičky kým boli malé a čo teraz. Potrebujem pomoc od maminiek ktoré s tým majú skúsenosť.Pomaličky ma tu niektoré ukrižujete a to som len chcela vašu pomoc. Jasné že chyba bude aj v nás rodičoch, ale máme 3 deti a z nich len s jedným takýto problém. za všetky dobré rady pekne ďakujem a za tie ostatné : tak ste ma rozplakali a prajem Vám aby ste nemali takýto problém. Potrebujem riešenie a nie výčitky.

@stefisebidenis mam ešte malého syna, ale pamatám si z detstva ked som nahnevala maminu niečím, tak na mna nezabralo ani zakaz telky , ani klačanie, nič, iba to, že ma mamina začala ignorovať, prestala som so mnou rozprávať, a to bol pre mna najvačší trest. mala som síce možno o 2-3 roky viac, ale mrzelo ma jej správanie a vždy som prišla za nou nech sa nehneva.

@stefisebidenis , dúfam, že ja som ťa nerozplakala 😉, nebol to môj zámer, snažím sa pomôcť radami.

Je jasné, že nikto nemá presne také isté dieťa ako ty, každé dieťa je originál, viac menej každý môže poradiť len to, čo sa osvedčilo doma jemu, niektoré rady sú viac menej univerzálne, t.j. platia takmer na každé dieťa.
Ono možno je problém aj v tom, že chlapci sú takí poriadkumilovní a bezproblémoví a tým pádom chtiac nechtiac porovnávaš a vidíš dcérku v horšom svetle, ako možno v skutočnosti je. Takéto správanie ako má tvoja dcérka má veľa detí, pravdupovediac je bežnejšie, ako to, aby deti bez problémov počúvali a upratovali.
Aj ona zrejme to porovnávanie a tvoju nespokojnosť cíti, aj keď to nemusí byť na vedomej úrovni.
V určitom zmysle musíš sa trochu zmieriť s tým, že nikdy nebude rovnaká ako chlapci, možno už u nej začala puberta a keď ona s ňou skončí, možno ti vtedy začnú "rebelovať" chlapci. Treba ju trochu rešpektovať, menej na ňu tlačiť a viac ju nechať "vyjesť si" dôsledky svojho správania.
Majú deti nejako oddelenú izbu? Dá sa to urobiť tak, že ju necháš, nech si trochu znáša "svoj" bordel a budeš pomáhať len chlapcom?

@dazdovka ďakujem, toto je to čo ja potrebujem porozprávať sa s maminou ktorá má alebo mala podobný problém. Hneď budem bližšie k riešeniu a tým pomôžem aj mojej dcérke aj sebe.Konečne niekto kto ma vie aj pochopiť.

@bodka70 áno deti majú oddelenú izbu, takže každý si robí poriadok vo svojej izbe. Lenže to nieje len o upratovaní v izbe, izbu zavriem a je to. Vidieť ju že je lenivá, že nič nechce robiť, veď ja jej vymýšľam činnosti vhodné jej veku ale nič nechce robiť. Ani pc ju veľmi nebaví, jediné je telka ale vtedy ani nevníma.Neviem ktorú maminu by potešilo keby jej dieťa preleží celý deň pred telkou, no mňa rozhodne nie.