Psychické násilie v rodine: Ako sa oslobodiť?
Ahojte, už neviem kde mam hľadať pomoc tak som to chcela skúsiť tu.
Mam 18 rokov a moj otec je toxicky, hádky niekoľko krát do dňa, vyhrážanie, kontroluje moju izbu, načuva rozhovorom atď... ostatný rodinný členovia to odmietajú riešiť aj keď sa im to taktiež nepáči.
Jedinú možnosť ktorú vidím je nájsť si prácu a odísť ale toto sa deje už roky a mám kvôli tomu neskutočne silnú sociálnu fóbiu... lieky som brala a trošku pomohli vždy až dokým som sa nevrátila domov. Nemám osobu ktorá by ma prichýlila, a žijem v meste kde je málo pracovných ponúk nemôžem byť vyberavá a zamerať sa na práce kde sa s ľuďmi nekomunikuje. Je to ako zakliaty kruh
Nejaké rady alebo tipy? Ďakujem vopred
Tak sa to nauc spracovavat a prijať to pragmaticky
Mala som tiež peklo doma,nedalo sa odísť,ked som bola dieťa a nakoniec som im aj pomáhala
No bolo to veľa práce s psychikou ale dalo sa
Ak teda iná možnosť neexistuje a ,, musíš,, tam ostať
@bja010 zazila som podobne ale nielen nadavky vyhrazky,ale aj fyzicke nasilie, kazdy krat ked nas deti uvidel tak cokolvek mal nam hodil po hlave. v noci za spanku utoky invalidnou palicou hlava nehlava, udaval nas za cokolvek kde sa dalo.v skole na policii. zazila som 10 rokov intenzivneho pekla. cukalo mi non stop v oku, kyselina zo zaludka, neustale sa strhavanie zo spanku.vela plaču. nevedeli sme co s tim.policia nam nepomohla vraj az tam nebude mat trvali pobyt a pokial sa s nim matka nerozvedie. Matka bola ticho...hned by dosala nakladacku,rovnako ako aj vsetci susedia na okolo ktory s nami nechceli mat nič. a akosom to riesila?snazila som si najst frajera aby som prespavala inde kedze som este chodila do skoly. potom som sa k frajerovy odstahovala a drzala hubu a krok... trvalo to cca 7 rokov kym sami podarilo postavit na vlastne nohy a od toho frajera som utiekla . takze chce to pevne nervy. NIC nieje naveky! Pre mna praveze odist s toxickeho prostredia bol uplne novy start....az vtedy som vobec zacala vnimat svet ,ked som nemusela byt v strese kazdy ten okamich doma.. celkovo aby somto cele pochopila co to vlastne bolo tak som presla regresnu terapiu. tam som cez minule zivoty videla spojenia co som sa tim ucila a ze somto zvladla 🙂 drzim ti palce. si dobry clovek a nezasluzis si v toxickom prostredi existovat.
@bja010 Chod do ineho mesta. Aj moja mama bola na tom podobne ako ty, hned po maturite sa zbalila z domu a isla, brala hocijaku robotu, najprv brigady, potom si nasla stalu. Ono ked budes z domu, zlepsi sa ti aj ten psychicky stav, takze nemusis hladat len prace, kde s nikym nekomunikujes.
@bja010 Riesenim by mohlo byt zdielane byvanie, napriklad v Bratislave, tam si asi najlahsie najdes pracu. Drzim palce.
@bja010 hľadala by som kamarátku, ktorá by so mnou šla do podnájmu, možno aj do rovnakej práce, získala by si blízkeho človeka, bývanie a aj iný pohľad na svet než ten čo máš z rodiny. Čo najskôr sa z toho vysloboď, lepšie to nebude a ani psychika sa ti nespraví ak budeš v tomto prostredí.
@bja010 ja som v 19tich so starsim bratom odisla pracovat do BA. Byvali sme v izbe u nejakej starsej pani. Bracho si potom prenajal byt s frajerkou a ja s nimi.. velkapomoc ze sme boli dvaja. Pozor dievca s tvojou rodinnou situaciu ma vysoke riziko ze si najde rovnakeho psychosa ako je otec. .mne sa to stalo...psychicky budes na tom lepsie po odchode ked budes medzi psychicky zdravymi ludmi. Nemas osobu ktora ta podpori aspon slovne?
@bja010 hladaj pracu napr.v hoteli,kde ponukaju aj ubytovanie,ako chyzna,recepcna.
Ak, vies nemecky,hladaj v Rakusku.
@tundra ďakujem, nespomenula som to v príspevku ale ešte chodím na strednú, mam pred sebou posledný ročník, rozmýšľala som nad tým že preuším štúdium lebo neviem či ho vôbec dokážem dokončiť v taktomto prostredí ale na druhu stranu myslite že tieto práce ktoré ste spomenuli berú aj ľudí iba zo základnou školou?
@bja010 zazila som podobne ale nielen nadavky vyhrazky,ale aj fyzicke nasilie, kazdy krat ked nas deti uvidel tak cokolvek mal nam hodil po hlave. v noci za spanku utoky invalidnou palicou hlava nehlava, udaval nas za cokolvek kde sa dalo.v skole na policii. zazila som 10 rokov intenzivneho pekla. cukalo mi non stop v oku, kyselina zo zaludka, neustale sa strhavanie zo spanku.vela plaču. nevedeli sme co s tim.policia nam nepomohla vraj az tam nebude mat trvali pobyt a pokial sa s nim matka nerozvedie. Matka bola ticho...hned by dosala nakladacku,rovnako ako aj vsetci susedia na okolo ktory s nami nechceli mat nič. a akosom to riesila?snazila som si najst frajera aby som prespavala inde kedze som este chodila do skoly. potom som sa k frajerovy odstahovala a drzala hubu a krok... trvalo to cca 7 rokov kym sami podarilo postavit na vlastne nohy a od toho frajera som utiekla . takze chce to pevne nervy. NIC nieje naveky! Pre mna praveze odist s toxickeho prostredia bol uplne novy start....az vtedy som vobec zacala vnimat svet ,ked som nemusela byt v strese kazdy ten okamich doma.. celkovo aby somto cele pochopila co to vlastne bolo tak som presla regresnu terapiu. tam som cez minule zivoty videla spojenia co som sa tim ucila a ze somto zvladla 🙂 drzim ti palce. si dobry clovek a nezasluzis si v toxickom prostredi existovat.
@amorleo to je mi ľúto... a ďakujem
@bja010 Chod do ineho mesta. Aj moja mama bola na tom podobne ako ty, hned po maturite sa zbalila z domu a isla, brala hocijaku robotu, najprv brigady, potom si nasla stalu. Ono ked budes z domu, zlepsi sa ti aj ten psychicky stav, takze nemusis hladat len prace, kde s nikym nekomunikujes.
@marianarem ďakujem za radu, čo keď ešte nemám ukončenú školu? Bolo by najlepšie prerušit štúdium a skúsiť to tak?
@bja010 hľadala by som kamarátku, ktorá by so mnou šla do podnájmu, možno aj do rovnakej práce, získala by si blízkeho človeka, bývanie a aj iný pohľad na svet než ten čo máš z rodiny. Čo najskôr sa z toho vysloboď, lepšie to nebude a ani psychika sa ti nespraví ak budeš v tomto prostredí.
@anonym_1e9ab9 dobrý nápad... spolubývanie ma nenapadlo ale hľadanie kamarátok asi bude problém lebo aj keď sa snažím neukazovať moju uzkosť, ľudía to na mne proste vidia a väčšinou je im to nepríjemné. Ale ďakujem
@bja010 ja som v 19tich so starsim bratom odisla pracovat do BA. Byvali sme v izbe u nejakej starsej pani. Bracho si potom prenajal byt s frajerkou a ja s nimi.. velkapomoc ze sme boli dvaja. Pozor dievca s tvojou rodinnou situaciu ma vysoke riziko ze si najde rovnakeho psychosa ako je otec. .mne sa to stalo...psychicky budes na tom lepsie po odchode ked budes medzi psychicky zdravymi ludmi. Nemas osobu ktora ta podpori aspon slovne?
@anonym_578f33 nie žiadnu takú osobu nemám, a budem si dávať pozor ďakujem. Neviete mi povedať akú prácu by som si mohla hľadať? Lebo viem že aj medzi bežnými ľuďmi su zamestnávatelia vyberavý takže mam pochybnosti o tom kto by zamestnal človeka zo psychickými problémami
@anonym_1e9ab9 dobrý nápad... spolubývanie ma nenapadlo ale hľadanie kamarátok asi bude problém lebo aj keď sa snažím neukazovať moju uzkosť, ľudía to na mne proste vidia a väčšinou je im to nepríjemné. Ale ďakujem
@bja010 nenechaj sa úzkosťami odradiť ani v hľadaní kamarátov ani v hľadaní práce, ľudia sú rôzni, niekomu to vadí, niekomu nie. Len buď vytrvalá a nájdeš tých správnych ľudí.
@marianarem ďakujem za radu, čo keď ešte nemám ukončenú školu? Bolo by najlepšie prerušit štúdium a skúsiť to tak?
@bja010 To je komplikacia ☹️kolko ostava do ukoncenia? Dalo by sa samozrejme prestupit na inu skolu, mozno aj s internatom, len ci by si vedela financne vykryt aspon nejakymi brigadami.
Nemozes ist docasne byvat na stredoskolsky internat? Alebo k starym rodicom? Skolu urcite dokonci. Co studujes?
@anonym_85ab87 skúsim, ďakujem pekne
@bja010 Rozhodne najskôr dokonči školu. Zatni zuby, koľko máš, ešte jeden rok? Potom súbežne rieš psychológa (10 sedení by malo byť zadarmo, ak má zmluvu s poisťovňou) + psychiater lieky (spomínala si, že si na liekoch, ak som to dobre pochopila) a zároveň si hľadaj zdieľané bývanie a prácu, ideálne v BA. Ja som tak po škole bývala u starej panej, ktorá mala parkinsona, robila som jej spoločnosť po večeroch, keď jej bolo zle, tak masírovala nohy, volala záchranku a tak. Ale bolo to lacné bývanie a pani bola veľmi milá. Kým doštuduješ, rob si v hlave plán, sleduj voľné pracovné miesta, aké platy sa ponúkajú, nejaké portály s ubytovaním... Drž sa.
@amorleo to je mi ľúto... a ďakujem
@bja010 vies ,potrebujes si uvedomit ci budes dalej zit ako "obet" alebo tim sekneš. uprimne sati priznam ja som skolu nedokazala riesit v tom obrovskom strese. takze som isla za riaditelom a spisala ziadost o prerusenie studia. a musim naozaj dakovat Bohu ze sa o mna postaral pretoze to bolo pre mna taaaaak narocne ze som stratila dovod žit. A zrazu ked som sa vzdala mi prisla moznost vycestovat do zahranicia. Isla som...aj ak by ma tam zabili...uz som bola tak psychicky na dne a prave tam som sedela lagúne a obdivovala vsetku tu krasu sveta a plakala ze som chcela zomriet a pritom som ani nevidela svet. Na tom mieste sa od zakladu zmenil moj zivotny zamer s tuzbou zit ,tvorit a hlavne dakovat Bohu za kazdy den ktory mozem zit, takze modlitba a dodrziavanie prveho prikazania ma postavili opat na nohy. preslo od vtedy 30rokov a mozem napisat ze aj ked som prezila 10 rokov PEKLA na zemi v blizkosti mojho biologickeho fotra,dnes rozoznam tie varovne sygnali ,ked je niekto nasilny a viem ze mam radsej urychlene odist prec. P.S: skoly som si dokoncila neskor s kludom
@bja010 som veľmi zvedavá, čo ti dámy na MK poradia, poznám podobný príbeh , a ako píšeš.... začarovaný kruh