Riešenie rodinných rozporov pri plánovaní krstu
Nevieme sa dohodnúť na krste. Muž chce aby sme mali krst u jeho známeho kňaza z rodiny. Mali sme tam aj svadbu aj krstili syna. Krstný bol jeho brat ale on sa vôbec nezaujíma a ja už nechcem niekoho len aby bolo. Ja som povedala, že pokrstime bez krstného ale to zas muž nechce. Sú zle vzťahy v rodine z každej strany. Som jedináčik. Svokrovci má nevedia vystáť ani ja ich. Chcela som to len v tichosti. Ten ich farár nám odkázal, že už dávno mala byť pokrstená. Má 5,5 mesiaca. Ja som aj rozmýšľala, že nechám to na nej keď bude väčšia. Ale zasa ked syn je pokrstený. Neviem čo spraviť
Na tvojom mieste by som to pred mužom aj svokrou uhrala do stratena. Očividne si zas potrebujú svokrovci dokázať, že budete skákať ako oni pískajú. Nehrala by som s nimi tieto hry a neprikladala dôležitosť tomu, čo si myslia. Svokra ti odkáže, že si myslí, že malá už mala byť pokrstená, tak jej odkáž, že podľa teba má čas. A tým to s ňou v sebe ukonči. Naozaj. Že toto je všetko, čo jej k tomu povieš. A mužovi pomôž, očividne je medzi dvomi mlynskými kolesami a mama je predsa mama..Vysvetlí mu, ľudský bez hádok, že si o krste premýšľala a že keďže nežijete krasťansky, chceš počkať, nech si vyberie dcéra sama. Keď vytiahne kartu, že však aj syn je, povedz, že si myslíš, že to bola chyba a už ju nechceš urobiť znova. On sa možno naštve, ale podľa mňa neskôr ocení, že si k nemu úprimná.
Neviem pochopiť ľudí, ktorí dávajú krstiť deti, hoci nemajú v úmysle ich potom vychovávať vo viere.
Aj kňazi sú rôzni. Ak by ten váš príbuzný kňaz bol úprimný a pravdivý človek, nepresadzoval by svadbu v kostole ani krst detí. Veď nie je slepý.
Tak ju nedaj pokrstiť. Ja som tiež dala len zato aby dobre bolo a pritom nie som veriaca. Časom som už dostala rozum a vykašlala som sa aj na náboženstvo v škole, už sa nebudem riadiť tak aby "dobre bolo", ale tak ako to vyhovuje mne. Keby mám ešte jedno dieťa to už ani pokrstiť nedám.
Tak po prvé- najskôr vyriešte problemy v manželstve. Tieto kostolné ceremónie su vo vašom prípade len vytesnením vašich vážnejších problémov.
Načo taketo šaskarne? Pozri, ja som krstnou detom mojej sestry. Ona je ukážková veriaca, deti k viere vedie, cez prázdniny uci týždeň v katolíckom tabore náboženstvo.
Ja v Boha verím, len mam problém s inštitúciou zvanou cirkev.
Keby sa stalo, no nedaj Boh!, ze by som tie deti vychovávala zrazu ja, k tej viere by som ich viedla a kostol isto nezakazovala.
No naše deti krstiť nedám, s mm mame rovnaky názor. Takze detom kludne o Bohu a viere poviem, to sa však všetko dá aj bez krstov a podobne. Do kostola nechodíme a nemám potrebu krstiť lebo sa to má.
A napriek tomu, ze sme so sestrou úplné inak nastavene, mame super vzťah a nikdy má do ničoho nenutila. Pozna moje stanovisko a rešpektuje ho - presne ako ja to jej a nepindam jej do toho. Stretla som sa aj u nej s par kňazmi, boli super.
Ale nebudem sa teraz tváriť ze budem otlkat lavice kostola. Kedysi som chodila pravidelne, chcela som.
Ty si v prvom rade uprac v sebe a postáv sa za seba. Nie len s krstom ale hlavne s manželom. Ma ten vzťah vobec význam? Teda okrem toho, ze nemáš s detmi kam odist.
Možno by sa aj to dalo riešiť. Ale všetko ostatné je len farizejstvo, z vašej strany, aj od samotného kňaza. Ved on musí vedieť ako to tam v rodine nefunguje, tak o co mu ide? Takéto zbytocne divadlá a zvlášť jed ste všetci na nože.
A to, ze jeden pokrstený bude a druhy nie, je vo vašom prípade úplné jedno.
Krst však môže byť pre dieťa aj plusom, keď napríklad bude chcieť neskôr uzavrieť cirkevný sobáš. Mala som kolegu, oni nepraktizovali vieru, ale na popud babičky ho pokrstili. Jeho babka už nežije. Ale neskôr si on našiel veriace dievča, mali spolu deti a teraz po rokoch aj uzavreli sobáš. Mali obrad v kostole. A vlastne bolo dobre, že on bol krstený. krst predsa nie je nijaké zlo...
Krst však môže byť pre dieťa aj plusom, keď napríklad bude chcieť neskôr uzavrieť cirkevný sobáš. Mala som kolegu, oni nepraktizovali vieru, ale na popud babičky ho pokrstili. Jeho babka už nežije. Ale neskôr si on našiel veriace dievča, mali spolu deti a teraz po rokoch aj uzavreli sobáš. Mali obrad v kostole. A vlastne bolo dobre, že on bol krstený. krst predsa nie je nijaké zlo...
@evienmk nepotrebujes krst k sobasu v kostole.
Krst nieje zlo ale ako dieta o nom nerozhodujes.
A to je ten problem, co ak ako dospely ho nechcem?
a prečo neskoro, my sme syna krstili mal 4 roky
Ty si tu už písala kedysi o tej “nútenej” svadbe. Vy máte iné a väčšie problémy ako toto
Mala si rozmýšľať skôr. Keby som dala pokrstiť jedno dieťa, dala by som už aj druhé. Keď si krstiť nechcela nemala si dávať ani staršieho. Nerobila by som medzi nimi v tomto rozdiely.. všetci máte všetky sviatosti a najmladšieho by si nechala len tak nech je ateista? Chcela by som aby mal vieru a aj v škole ako máme my celá rodina
Na tvojom mieste by som krst odložila. Veď krstiť môžete v akomkoľvek veku, ak sa nemýlim. Ja som sa tiež nechala dotlačiť do svadby v kostole aj dvoch krstov. My sme ateisti, mužova rodina je veriaca. Všetko sme podriadili im. Keby bolo na mne máme svadbu s najbližšími na nejakom peknom mieste v prírode alebo v zahraničí. To, či sú deti krstené, je mne osobne jedno. Tiež máme v rodine kopec treníc, mužova sestra silou mocou chcela byť krstná, ale mam pocit, že naša suseda sa viac zaujíma o deti ako ona. Sama od seba nikdy nepríde, mne ani nikdy ohľadom deti nepísala. Preto viem, že s odstupom času by som naozaj robila veľa veci podľa seba, nie podľa toho, ako sa od nás očakáva.