Riešenie rodinných rozporov pri plánovaní krstu

Na tvojom mieste by som to pred mužom aj svokrou uhrala do stratena. Očividne si zas potrebujú svokrovci dokázať, že budete skákať ako oni pískajú. Nehrala by som s nimi tieto hry a neprikladala dôležitosť tomu, čo si myslia. Svokra ti odkáže, že si myslí, že malá už mala byť pokrstená, tak jej odkáž, že podľa teba má čas. A tým to s ňou v sebe ukonči. Naozaj. Že toto je všetko, čo jej k tomu povieš. A mužovi pomôž, očividne je medzi dvomi mlynskými kolesami a mama je predsa mama..Vysvetlí mu, ľudský bez hádok, že si o krste premýšľala a že keďže nežijete krasťansky, chceš počkať, nech si vyberie dcéra sama. Keď vytiahne kartu, že však aj syn je, povedz, že si myslíš, že to bola chyba a už ju nechceš urobiť znova. On sa možno naštve, ale podľa mňa neskôr ocení, že si k nemu úprimná.

Neviem pochopiť ľudí, ktorí dávajú krstiť deti, hoci nemajú v úmysle ich potom vychovávať vo viere.
Aj kňazi sú rôzni. Ak by ten váš príbuzný kňaz bol úprimný a pravdivý človek, nepresadzoval by svadbu v kostole ani krst detí. Veď nie je slepý.

Tak ju nedaj pokrstiť. Ja som tiež dala len zato aby dobre bolo a pritom nie som veriaca. Časom som už dostala rozum a vykašlala som sa aj na náboženstvo v škole, už sa nebudem riadiť tak aby "dobre bolo", ale tak ako to vyhovuje mne. Keby mám ešte jedno dieťa to už ani pokrstiť nedám.

Tak po prvé- najskôr vyriešte problemy v manželstve. Tieto kostolné ceremónie su vo vašom prípade len vytesnením vašich vážnejších problémov.
Načo taketo šaskarne? Pozri, ja som krstnou detom mojej sestry. Ona je ukážková veriaca, deti k viere vedie, cez prázdniny uci týždeň v katolíckom tabore náboženstvo.
Ja v Boha verím, len mam problém s inštitúciou zvanou cirkev.
Keby sa stalo, no nedaj Boh!, ze by som tie deti vychovávala zrazu ja, k tej viere by som ich viedla a kostol isto nezakazovala.
No naše deti krstiť nedám, s mm mame rovnaky názor. Takze detom kludne o Bohu a viere poviem, to sa však všetko dá aj bez krstov a podobne. Do kostola nechodíme a nemám potrebu krstiť lebo sa to má.
A napriek tomu, ze sme so sestrou úplné inak nastavene, mame super vzťah a nikdy má do ničoho nenutila. Pozna moje stanovisko a rešpektuje ho - presne ako ja to jej a nepindam jej do toho. Stretla som sa aj u nej s par kňazmi, boli super.
Ale nebudem sa teraz tváriť ze budem otlkat lavice kostola. Kedysi som chodila pravidelne, chcela som.
Ty si v prvom rade uprac v sebe a postáv sa za seba. Nie len s krstom ale hlavne s manželom. Ma ten vzťah vobec význam? Teda okrem toho, ze nemáš s detmi kam odist.
Možno by sa aj to dalo riešiť. Ale všetko ostatné je len farizejstvo, z vašej strany, aj od samotného kňaza. Ved on musí vedieť ako to tam v rodine nefunguje, tak o co mu ide? Takéto zbytocne divadlá a zvlášť jed ste všetci na nože.
A to, ze jeden pokrstený bude a druhy nie, je vo vašom prípade úplné jedno.

Krst však môže byť pre dieťa aj plusom, keď napríklad bude chcieť neskôr uzavrieť cirkevný sobáš. Mala som kolegu, oni nepraktizovali vieru, ale na popud babičky ho pokrstili. Jeho babka už nežije. Ale neskôr si on našiel veriace dievča, mali spolu deti a teraz po rokoch aj uzavreli sobáš. Mali obrad v kostole. A vlastne bolo dobre, že on bol krstený. krst predsa nie je nijaké zlo...

@gov prečo tak nedôstojne "nažerie"?

@evienmk nepotrebujes krst k sobasu v kostole.
Krst nieje zlo ale ako dieta o nom nerozhodujes.
A to je ten problem, co ak ako dospely ho nechcem?

a prečo neskoro, my sme syna krstili mal 4 roky

Ty si tu už písala kedysi o tej “nútenej” svadbe. Vy máte iné a väčšie problémy ako toto

Mala si rozmýšľať skôr. Keby som dala pokrstiť jedno dieťa, dala by som už aj druhé. Keď si krstiť nechcela nemala si dávať ani staršieho. Nerobila by som medzi nimi v tomto rozdiely.. všetci máte všetky sviatosti a najmladšieho by si nechala len tak nech je ateista? Chcela by som aby mal vieru a aj v škole ako máme my celá rodina