Rozhnevali sme sa s rodičmi kvôly návštevám.Ako ďalej?
ahojte baby pisem lebo sa chcem trochu vyrozpravat a mozno aj hladam pochopenie u cloveka ktory zazil nieco podobne. ide o problem s mojimi rodicmi. asi najvacsou chybou bolo to ze sme s manzelom nasli byt na rovnakom poschodi ak byvaju moji rodicia. po 5 rokoch prace v zahranici sme prisli opat byvat na slovensko. ako som spominala zohnali sme byt rovno pri nasich a odvtedy sa zacali problemy. prisli sme aj s 4 mesacnou dcerkou dnes 2 rocnou a momentalne aj s 6 tyzdnovim babom. nasi si zvykli buchat nam na dvere kedy sa im zachce aj o 8 hodine rano, otvarat vchodove dvere ked sa zabuchne vytah lebo vedia ze sme to my, sliedit za zaclonami a vypytovat sa kde a s kym ideme, matka si zase pride bez ohlasenia a vezme si dcerku ako nejaky vec. no ziadne sukromie. snazila som sa im to naznacovat a upozornovat na veci ktore my vadia no ako keby hrach na stenu hadzal . po narodeni druheho dietata to vsetko vykzpelo mojmu muzovi dosla trpezlivost a aj mne a veci sme si chceli vydiskutovat znovu no vysli sme z toho ako ti zli a matka s otcom su teraz ofuknuti a citia sa urazeno, ze uz k nam nebudu chodit a blabla. caka nas krst synceka a atmosfera je napata pravdupovediac nechce sa my to vsetko urovnavat len koli krstu aby si nemysleli ze sa im ospravedlnujeme. chcem aby nas respektovali a konecne nam dali dychat.
ak sa vam da poprosim vas baby o radu mozno skusenost ako dalej. uz om rozmysala aj nad psychologom a prestahovanim sa no na to teraz niesu financie. muz ma pred tym varoval ked sme sa mali sem nastashovat no ja som si naivne myslela ze to bude fungovat.
lenka navadi ja som rada ze sa niekto ozval aj to pomoze. caka ta krasne obdobie v tvojom zivote bolo by dobre keby ste aj s muzom si sadli s mamou a prebrali to maz podla mna dobru sancu teraz to vychytit. zaciatky s malinkym budu trochu narocne no casom sa to upravi, skus si najst maminy v okoli co budu mat babanko v rovnakom case aby si mala ist s kym na prechadzku v pripade vyhovorky ze teraz mas uz plan. ak najdem odvahu a cas ist k psychologovi tak ti napisem. drzim palceky pri porode aby vsetko islo hladko a hlavne rychlo, uz sa urcite neviete s muzom dockat. zvladnes to s muzom aj sama ide to samo od srdca.
@klaudis ja bývam priamo s mamou a tiež sa povadíme lebo sa dost do mna starala ale som jej to vykričala aj ona sa ofučala a je to také neslané nemastné ale už prestala určité veci robit 😉 myslím si aj u teba to chce čas stanovte si pravidlá povedz im že ich máš velmi rada že ti pomáhajú ale odtial potial a ak to nepochopia tak im daj čas
a bývala som i so svokrou a to bolo teda..... 🙄
ahoj klaudis,,,rozmyslam, co by som urobila ja, keby sa ma to tykalo,,,prve, co ma napadlo - prestahovat sa,, no neviem, ci je to az taky dobry napad, ved rodicia su prví, ktorí nas miluju a zaroven nam pomahaju,,,(mas deticky, s ktorymi ti iste radi pomozu)
no stava sa, ze to obcas vedia s tou laskou prehnat,,, neviem, ake su vase vztahy, ale ked rozmyslam, ake mas moznosti, tak ma napadnu asi dve: prestahovat sa alebo sa pokojne o vsetkom porozpravat /mozno by som to skusila zatial iba s mamou osobne, pretoze asi posledne, po com by tuzila, je preberat jej vlastné spravanie a naúčanie od vlastnej dcery pred niekym cudzim (tvojim manzelom). Skus to s nou prebrat, urcite to pochopi,az potom rieste dalej,,, 😉
@klaudis - no, po mojej skusenosti - rozhovor s rodicmi rozhodne nepomoze...Mozes si hovorit co chces, chvilu budu urazeni, potom sa budu spravat, ako si im naznacila a postupom casu sa to vrati do starych kolaji... - keby som sa mylila, bola by som rada uz len kvoli tebe. Ja som byvala s nasimi 2 roky - poviem ti, to boli najhorsie roky mojho zivota...- rozhodli sme sa prerabat u svokrovcoch - mame vlastny vchod, vlastny vrch - prakticky vlastnu domacnost - a nakoniec sme sa dohodli stavat 😅 znie to sialene, ale je to tak....a to musim podotknut, ze ma moja mama presviedcala placom, hnevom, aby som sla stavat k nej do zahrady - v predu oni, vzadu my...To by som si dala...
Takze - rozhodne odstahovat sa...
My bývame s našimi..A je to strašné. Otec je v pohode. ( no ale vždy sa niečo nájde) ale moja mama? tá je hrozná stále sa do všetkého montuje. Všetko okomentuje, nič nerobím dobre. Ja niečo malej poviem a ona to hneď ofučí a povie presný opak. Len žeby bola dobrá babička. Včera som nezdvíhala mobil lebo sa mi vybil. Prišli sme s dcérkou z mesta a ja som pripravovala obed. NA mobil som zabudla. A po chvíli prišla suseda že kde mám mobil, že moja mama im volala, že sa mi nevie dovolať. Tak som dostala nervy a hneď som jej volala. A ona sa mi smiala do telefonu, a nakoniec mi vysvetlila že ja nikdy nemám vybitý mobil tak preto volala do susedy. Keby chcela niečo vážne ale nie len chcela vedieť čo robíme a či doma prší... Mohla rovno zavolať na obecný úrad nech vyhlásia že neberiem mobil nech sa na mňa celá dedina príde pozrieť...Možno sa Vám to nezdá také strašné ako mne ale už mi to všetko ide pomaly hore krkom.. Najviac by pomohlo keby sme sa presťahovali aspoň 100 km od našich...
@klaudis asi to vyznie tvrdo, ale pokial nezacnu respektovat vase sukromie, tak im zoberte kluce od vasho bytu/alebo vymente zamku, ked chcete byt sami, vypnite mobily a vypnite si aj vchodovy zvoncek (my ho vypiname odkedy sa maly narodil, lebo nam zvonili rozni podomovi predavaci)...inak neviem poradit, lebo ked to nie su schopni pochopit podobrotky, tak asi treba pozlotky, prip. sa naozaj prestahovat... 😒
klaudis - my byvame s rodicmi v jednom panelaku, o poschodie vyssie. nastastie toto co vy som nikdy nezazila. nasi k nam nechodia vobec, max. ked ich zavolame, mama iba vtedy ked moj muz nie je doma (to je zas iny extrem). to skor ja som stale u nich nakvartirovana s malou - a aj to najskor zavolam, ci su doma a pod. na vasom mieste by som fakt vymenila zamku, kludne aj pod nejakou zamienkou a "zabudala" im dat kluce. ked nepochopili po rozhovore, obavam sa, ze nepochopia vobec...ale aspon vam tam nebudu chodit ked sa im zachce. a to buchanie o 8 rano - neotvorit - proste ste nepoculi, nieco si robila...aj ked s 2 rocnou dcerou to asi bude problem, ta predpokladam leti prva k dveram 😉
byvame so svokrovcami, my hore, vsetko svoje mame, vchod, byvanie, kuchynu, dvor spolocny.
ponorky byvaju tak 2x do roka, ale najdolezitejasie veci co sa tyka melho som si presadila, ajza cenu zazerania, frflania od svokry, aj si svokra poplakala, ale sme dospeli ludia a chcela som aby respektovali co poviem, co sa tyka maleho, nasho zivota s mm a podobne.
trvalo to takmer 2 roky, ale klop klop je to ok uz.
kludne to neslo, mm to nevedel povedat na rovinu, tak som zaradovala, poedala si, ako sa urazili, tak sa odrazili....
svokra tiez zvykla chodit k nam kedykolvek, dokonca do spalne, ale to uz je moc na kazdeho, tak ked to neslo po dobrotky, islo to po zlotky. 😉
Fu ty kokos, to co je, ze este aj do spalne? To vobec nepoznaju pojem intimny zivot ?!!! 😠 No by ma asi vystrelo... 😠
Ja sa zdraham ist niekomu do spalne, aj ked mi ju len ukazuje, ako ju ma zariadenu... 😅
no ved svokra pochopila 😎 😎 😎
nasi byvaju tak 700m od nas, najradsej by boli u nas/s nami 24h denne, ale som im vysvetlila, ze aj my mame svoj zivot, ze navsteva 2x tyzdenne staci..no a na mojho otca - stacilo mu parkrat prist neohlaseny, sme mu (nie naschval) neotvorili dvere...( u nas ked niekto zvoni a ked nikoho necakame, tak su to 100% roznasaci letakov, tak som si zvykla, ze na zvonenie odpovedam len okolo obeda, ked to moze byt postarka, alebo ked vyslovene niekoho cakam..s cim samozrejme moj otec neratal )takze teraz ziadne neohlasene navstevy, vzdy mi 5 min. pradtym ako pridu, tak zavolaju, ze idemeee a ja mam cas sa psychicky pripravit 😉
dakujem vam za ohlasi a vase osobne skusenosti no neviem ci to moja mama vlastne dokaze pochopit kedze si stale mysli ze to co ona robi je spravne. dufam ze raz jedneho dna ked deti vyrastu im nebudem robit podobne problemy. podla mna rodicia nas stale beru ako male neskusene deti ktorym stale treba ukazovat cestu a poucovat ich.no ja si radsej sama niekedy popalim prsty a poucim sa z vlastnych chyb.
skoda ze jej toto niekto druhy nedokaze pretlmocit a povedat ze ved ich pochop Vierka chcu mat aj svoj zivot a sukromie.drzim vam vsetkym palce aby ste nasli dobre riesenie ako sa vyhnut zbytocnym problemom.
@klaudis ahoj, precitala som si tvoj pribeh a je to takmer ako cez kopirak aj u nas. Len s tym rozdielom, ze my byvame u mamy na vrchnom poschodi a nie su tam ani len tie vchodove dvere, ktore by sme mohli zavriet, cize nepotrebujem ani vytah na to, aby som bola odhalena kedy a kam idem, kedykolvek chcem ist niekam s malou, hned stoji na schodisku a berie mi ju s tym, ze ved ona ju postrazi a pod. Mojho muza neznasa a vyhyba sa mu, ale nanestastie chodi domov neskoro, cize to mi velmi nepomoze. Mame doma strasne zlu atmosferu a stale sa to stupnuje, cize jedinym riesenim bude, ze sa odstahujeme, sice neviem, ako to financne utiahneme, ale budeme musiet. A ak sa pytas, ci si to mama niekedy uvedomi, myslim si, ze nie, usudzujem tak podla nas, proste je presvedcena, ze robi pre teba to najlepsie a silou-mocou sa toho drzi. Ak sa vam teda naskytne moznost, asi sa radsej odstahujte, aby to nakoniec nerozvratilo tvoj vztah s manzelom, lebo to sa lahko moze stat ☹ .
@klaudis Klaudi neviem ci este diskusia funguje, ale zial aj ja sa pripajam k tym, ktorym vlastni rodiacia znacne ovplyvnuju zivot. Chcem sa spytat ako ste to vyriesili odstahovali ste sa? Alebo sa to zlepsilo? Lebo ja som momentalne s rodicmi vo faze ticha. Po rozhovore s otcom sa uz nebavime ☹ a tiez som uz myslela na stahovanie.
Ja som mala takúto skúsenosť zo svokrovcami,obaja sú na dôchodku,starajú sa o manželovho brata ktorý je postihnutý.Bývali sme nedaleko v podnájme a stále k nám chodili,bez ohlásenia bez klopania a keby len na skok ale sedeli u nás celé hodiny,asi po pol roku som povedala a dosť!!! Natvrdo som im povedala,že aby boli takí láskaví a rešpektovali naše súkromie a chodili k nám vtedy ked ich pozveme.Odvtedy uplynuli 2 roky,máme vlastný byt ale aspon o 3 ulice dalej a svokrovci chodia len vtedy ked ich zavoláme 😝 😀 🙂
ahoj.chcem ti povedat-naozaj ta chapem.ja som na tom podobne.byvam v dome vedla nasich.kazdy mame svoj dvor aj vchod.nasi su rozvedeny.byva v dome len moja mama s mojim bratom.ja som tehotna.cakame prve babo.termin mam 21.jula.byvame takto oddelene uz treti rok.zo zaciatku som si myslela ze je vsetko ok.ale postupom casu sa vsetko len zhorsuje.mam problem s mojou mamou.brat je v pohode.len moja mama:pride si kedy chce,rano,naobed,vecer.boli casy ked som jej navstevy napocitala aj na 3-4 krat za hodinu.pride mi povedat okamzite kazdu jednu hlupost co ju prave napadne.vies,neraz som sa jej pokusala vysvetlit,ze ma to otravuje,vytyca a podobne.vzdy sa len urazila,dokonca raz na mna nakricala ze si mam nalepit na dvere navstevne hodiny ze kedy moze prist.teraz ked som tehotna je to este horsie.furt chodi kontrolovat.na jednej strane jej verim ze sa o mna boji.ale na druhej strane...preco nechape ze chceme mat trocha sukromia.vies,ja ti asi ani velmi neporadim.som skor rada,ze sa nasiel niekto,kto je na tom podobne ako ja.prepac ale naozaj ti neviem poradit.a chapem aj to,ze sa s nimi nechces zmierit len kvoli krstu.oni by na ten rozpor hned zabudli a bola by si tam kde si bola na zaciatku.vies aj ja ked som sa s mamou povadila,trapilo ma to,lebo ja mam taku blbu povahu a isla som za nou vzdy prva ja.a vzdy to tak dopadlo,ze ja som sa vyplakala,ona v podstate vyhrala a ja som tam kde som nechcela byt. no a myslim,ze po porode sa to bude stale len zhorsovat.viem ze na jednej strane budem urcite rada,ze mi mama pomoze a tak ale na druhej.... vies,aj ja som mala velakrat nutkanie ist k psychologovi ale nebola som tam.keby som tam bola,ver,ze teraz by som ti tu napisala vsetky rady,ktore mi dal.ale nebola som.lebo vzdy sa to nejako utriaslo.takze sme na tom podobne.dufam ze sa nenahnevas,ze som ti toto tu pisala.a vlastne som ti nepomohla.