Rozpadajúce sa manželstvo po 19 rokoch.
Ahojte,
s manželom sme spolu 18 rokov, máme dve deti. Náš vzťah sa poslednú dobu dosť mení, som si vedomá, že je to asi mnou, nakoľko som prestala akceptovať veci, ktoré sa mi vo vzťahu nepáčia. Manžel je vo všeobecnosti veľký sympaťák, ľudia ho majú radi. Je skvelý otec, pokiaľ všetko klape (deti poslúchajú a sú spokojné) akonáhle príde krízová situácia, nezvláda to, tak tieto situácie som sa snažila riešiť vždy ja. Pred rokom sme si zadovážili psa (ktorého on vždy chcel) a tu sa začal prejavovať v zlom svetle. Nakoľko ho nezvládal, začal mávať časté výbuchy zlosti (vulgarizmus, ale taký hlasný, že ho aj susedia museli počuť). Bolo mu to jedno, proste keď ho niečím ten pes vytočil bolo zle. Btw takéto stavy mal sem-tam aj predtým, no nie často, posledný rok to bolo veľmi často. Psa sme dali preč, ale vo mne ostalo niečo zlomené z jeho správania. Že sa nevie ovládať, že nevie situáciu riešiť normálne. O to horšie, že bol taký aj pred deťmi a starší syn odvtedy začal hovoriť, že otca nemá rád :( Tento posledný rok bol tým správaním pre mňa taký prelomový. Spätne, keď sa pozriem na náš vzťah, viem, že boli situácie, ktoré mi vadili a toto mi príde ako taká posledná kvapka. V minulosti, keď mal syn 1 rok prestal rodinu financovať a povedal mi, že je mu jedno, ako sa zariadim, on nič platiť nebude. Tak aj bolo. Ja som teda išla do práce, on bol doma. Mne sa za tie roky podarilo zabezpečiť a som finančne nezávislá. Ďalšia vec, ktorá mi vadí, že ho nezaujímajú moje potreby ako manželky. Jeho nezaujíma, čo mám ja rada, lásku mi prejavuje spôsobmi, ktoré považuje za dôležité on. Za posledné roky bol pre mňa sex iba povinnosť. Viem, že ho stále ľúbim, ale odmietam vzťah, ktorý ma nenapĺňa. Sám mi povedal, že si nechávam od ľudí skákať po hlave, že to mám zmeniť, tak som začala rovno od neho. Obrnila som sa voči nemu (paradoxne je na mňa veľmi milý a náš vzťah vyzerá ako vzťah skvelých kamarátov teraz, ale každý si žijeme svoj život) a to že som sa obrnila mi dáva nový pohľad na náš vzťah. Komunikácia je kameň úrazu, on komunikovať odmieta... je silný introvert. Mladší syn je na otca veľmi naviazaný.
Ďakujem za prečítanie.
@deti95060810 ahoj, rozvod beriem ako úplne posledné riešenie. Ak nezaberie rozhovor, na začiatok by som to riešila odlukou... deti máme stále malé, starší má 10 a mladší 2,5.
@katkami123 určite mu fyzicky ublížil, to som videla podľa správania toho psa a keď som sa ho na to spýtala, mlčal. Preč išiel preto, lebo manžel tak vyvádzal (a to píšem mierne), že to malo zlý vplyv na všetkých.
@katkami123 deti trpeli najmä, keď videli otca vyvádzať kvôli psovi. Akonáhle je pes preč, jeho správanie sa zmenilo - ale vo mne nastala na základe toho zmena. Že čo je to vlastne za človeka, keď sa takto správa. Pri deťoch dokáže vybuchnúť a správať sa nevhodne, keď je situácia vyhrotená (keď deti majú amoky a podobne, toto on nezvláda). Ale nikdy deti neudrel, ani im vulgárne nenadal. Písala som to, že on je ako otec veľmi dobrý, vie sa im naozaj venovať, ale nezvláda krízové situácie. Preto sa snažím byť v tomto pokiaľ možno nablízku a riešiť to sama, ale v spolupráci s ním. A preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby moje aj manželove potreby boli naplnené, pretože iba tak môžeme mať harmonický vzťah a odovzdať deťom pozitívne posolstvo lásky. Takto vidia iba to, že síce sme spolu, ale vzťah je chladný (nie je tam láska). Na prvom mieste sú moje deti, riešim to hlavne kvôli nim.
Boli ste spolu veľmi dlho bez detí, možno si tvoj chlap zvykol, že nemusí nič riešiť a mal pohodu. Deti vždy vzťah preveria a pes takisto. Neviem ako vyzerá váš sexuálny život, píšeš že máte oddelené spálne, to všetkému asi veľmi nepomože. Neviem, čo by som robila na tvojom mieste, deti sú pomerne malé a otca potrebujú. Možno časom sa to nejako samo vykryštalizuje, uvidíš. Drž sa.
@eliska13 ďalšie cenné rady, ďakujem moc, z týchto si tiež veľa vezmem 🙂
@loliki áno, tiež si myslím, že by to bola škoda.
Dám Vám potom vedieť, ako to pokračuje.
Cením si každú jednu dobrú radu, ktorá tu padla a nebolo ich málo.
❤
A nechcete skúsiť parovu terapiu? Každý sme nejaka povaha, ale tam by psychologicka mohla prísť na koreň problému výbuchov tvojho manžela, prečo tak rieši krízové situácie, aj mnoho ďalšieho... inak existuje aj spoločenská hra, vola sa to manželstvo a obsahuje to veľa otázok, známa to už dáva kopu ďalším, človek sa vdaka tej hre dozvie o druhom kopu veci, aj keď si už mysli, ze ho za tie roky dokonale pozná. Skúste si ju zahrať.
@katkami123 zaujímavé, chcela by som vedieť aké otázky tam možu byť, niečo som o tom počula, ale fakt si neviem predstaviť, žeby som sa dozvedela o manželovi niečo nové z nejakej hry
Píšeš, že sa neovláda pri deťoch keď si myslí, že ho nepočuješ. A keď Ťa zbadá, stiahne sa. Že pre teba neakceptovateľné správanie. OTÁZKA: Čo si myslíš, ako sa správa keď nie si v dosahu? Keď si úplne preč z domu? Prečo syn začal hovoriť, že ho nemá rád? Myslíš, že naozaj kvôli správaniu ku psovi? V záujme svojich detí by si si mala overiť čo sa deje doma keď ty tam nie si.....
Detičky máte ešte malé a potrebujú vás oboch. Aj keď vy rodičia máte odlišnú povahu a riešite akékoľvek problémy, poskytujete deťom pocit istoty a bezpečia. V manželstve však manželia musia byť na prvom mieste - to ti povie každý psychológ. Ak dieťa sa dostane na miesto manžela, vznikne pocit krivdy, urazenosť, všetky možné negatívne pocity z odsunutia na vedľajšiu koľaj, závisť, hnev a rôzne skratové reakcie. Možno aj ten pes bol dôležitejší a preto bol manžel voči nemu agresívny. Skús poradňu, psychológa. Majte sa krásne.
@janickacrazy vidíš, mne to odporučila kamaratka, ktorá je s mužom 15 rokov, majú spolu 3 deti...ze je to super vec.
Vieš, ja si myslím, že aj jemu v tomto vašom vzťahu a živote niečo veľmi chýba.... možno vo vnútri tiež trpí a je nespokojný a to sa potom prejavuje takýmito občasnými skratmi, stratami sebaovládania a výbuchmi zlosti. Ty si sa voči nemu už dosť uzavrela, ochladla a pozeráš sa na vec iba zo svojho pohľadu. Dávno si sa s ním mala porozprávať o svojich pocitoch a pokúsiť sa k nemu priblížiť, než ešte viac vzdialiť tak fyzicky ako psychicky.
Ja to z tvojho popisu vidím tak, že ste k sebe chladní ako dvaja spolubývajúci, ktorí náhodou živia a starajú sa spolu o deti.
Neviem či sa s tým dá ešte niečo robiť, ale je to škoda zahodiť toľko spoločných rokov, keď ste v podstate žiadne vážnejšie problémy nemali.
Ty už máš vlastne naplánovaný vlastný a nezávislý život či už vedľa neho, či bez neho a presviedčaš sa, že ti to tak vlastne vyhovuje, no jeho pritom z toho viníš, lebo vnútorne si nenaplnená. No aj on možno nie je šťastný a mohla by si sa pokúsiť ho pochopiť ak chceš aby aj on chcel chápať teba.
Ak je tam ešte láska, mali by ste sa snažiť k sebe priblížiť a ty by si mala zahodiť svoju hrdosť a skúsiť urobiť ten prvý krok, keď on je toho neschopný. Láska všetko prekonáva.
Ak tam však láska už nie je, tak potom bohužiaľ, zrejme bude lepšie vydať sa každý vlastnou cestou. Ale je to škoda, nehovoriac o tom, že deti nemáte ešte ani zďaleka odrastené a samostatné.
odluka? to je už začiatok rozvodu...😉
Pozri ja na tvojom mieste uz davno panovi oznamim, ze dvere maju klucku aj zvonka, najma ak nie si na nom zavisla. To ze to prislo okplo 40ky je uplne normalne,zena si vtedy uvedomi svoju hodnotu a je si vedoma svojej sily. Som v podobnom veku. Pred 10rokmi by ma rozvod asi psychicky polozil, terz to tak tragicky nevidim 🤷♀️.
U nas doma naposledy bol taky vreskot z mojej strany za 25rokov vztahu, ze aj statny archiv by sa mohol odomna ucit. Povedala som mu vsetko,co ma na nom serie a aj ze sedi uz len na piditenkej vetvicke. Smutne je ze odvtedy sucha nohami a drzi krok.
Manzelstvo nie je suboj kto z koho. Teraz to nazvem tak poeticky poznanim toho druheho....ale clovek dozrieva v kazdom veku. Rozdielnosti medzi muzmi a zenami boli,su a budu....a ich myslenie je naozaj ine.
Hlavne nedovolte, aby vam do konfliktu s manzelmi,ked si hovorite veci v konfrontacii vstupila dalsia osoba,ci matka,ci svokra,ci znamy.......
Suhlasim, ze s tym treba nieco robit, deti budu najviac dotknute....osobnu skusenost nechcem rozpisovat verejne, ale kludne mi napis. Ja bohuzial nemozem, kedze je prispevok anonymny
Ahojte, napadlo ma, že Vám napíšem aktuálnu situáciu. Nedávno celú situáciu manžel vzdal a sám odišiel, že sa necíti šťastný a život tu ho nenapĺňa. Takže nakoniec to bol on sám, čo od nás odišiel. Mne sa uľavilo a cítim sa šťastnejšia. Pravdepodobne bude nasledovať rozvod, hoci o tom sme sa ešte nerozprávali. Za deťmi chodí po dohode, finančne na ne prispieva. A každý si začíname žiť svoj život...
Ďakujeme,ze si nam dala vedieť. Prajem Ti len a len to najlepšie a nech si v živote spokojna,asi to je najdôležitejšie, samo zdrava, A všetko co ma prist pride..
Tuto vetu nemôže povedať milujuci muž
To je sila...drzim Ti velmi palce, zvladnes to!
To som velmi rada, ze to pre teba takto dobre dopadlo a ze sa citis stastnejsia.🙂 Nech sa ti dari a casom mozno najdes aj lasku.😊
Myslela som, že spln a PMS vnímajú len ženy. Ale vydržali ste spolu dosť náročné obdobie, v bubline, v rúškach, možno aj home office. To sme vlani v januári netušili ako k nám príde korona. Možno vás troška nasilu spojila. Troška si treba dopriať uvoľnenie zo všetkých možných opatrení. Každý zdôrazňoval slobodu, tak si doprajte navzájom troška čerstvého vzduchu, aj tak je všade teraz dusno.
@pieksamaki Áno, určite je tam veľký stereotyp, v našom vzťahu. Akosi mi dochádzali sily, aby som sa zas snažila iba ja... ale všetky tieto odpovede mi pomáhajú sa na situáciu pozrieť s rôznych uhlov a úprimne aj sa cítim lepšie a začínam sa dívať na veci trochu pozitívnejšie.