• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Rozpadávajúce sa manželstvo. Poraďte čo ďalej

31. augusta 2011 
@neu.sona , chcem ti len povedať, že tvoj vzťah s mužom a jeho vzťah so synom sú dve rozličné veci. Tým že od neho odídeš, neznamená automaticky, že berieš synovi otca. Ak on bude chcieť, bude sa so synom ďalej stretávať a venovať mu svoju pozornosť a lásku. Prečo by si s ním mala ostávať ty? Tvojmu synovi je otec vzácny, lebo s ním nie je tak často ako s tebou, ty musíš s ním riešiť každodenné veci, obliekanie, jedenie atď. On to podľa mňa vie, že nechceš brať synovi otca (aj keď to by bolo reálne jedine vtedy, keby si bránila malému stretávať sa s ním) a túto tvoju "slabosť" využíva. Má tvojho syna takpovediac ako rukojemníka.
Nikto však nie je "povinný" trpieť vo vzťahu s niekým, ani kvôli deťom nie. Ty si zodpovedná za svoj vzťah k synovi ako mama, on je zodpovedný za svoj vzťah k synovi ako otec. Ty nemôžeš prevziať za neho jeho zodpovednosť, tým, že sa ponížiš - len aby on bol spokojný a ostal s tebou a dieťaťom. Súčasťou jeho zodpovednosti je aj to ako sa správa k tebe, ako k matke svojho dieťaťa. Vraví sa, že najviac urobí otec pre svoje deti, ak miluje a váži si svoju ženu, lebo keď je šťastná a spokojná mama, je šťastné a spokojné aj dieťa.
Tvoj synček svojho otca možno miluje (zatiaľ), ale je veľmi pravdepodobné, že sa to raz zmení (poznám to veľmi dobre zo svojho detstva) a nakoniec si prestane vážiť a milovať aj teba - buď preto, lebo prevezme otcove správanie ako svoj vzor, alebo ťa bude viniť za to, že si s ním ostala.
2. nov 2010 o 13:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@neu.sona uplne suhlasim s
@bodka70
stale mi v tych mojich prispevkoch nieco chybalo....nevedela som na to prist.... :sweat_smile:
ale Bodka to uplne vystihla! jej prispevok si precitaj aspon 3 krat, aby ti nic neuniklo. :dizzy_face:
ach jaj, Soni, vela sily!
2. nov 2010 o 14:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@neu.sona Ja ti chcem len tolko napisat ze to nema cenu snim ostavat aako ti radia baby zober sa a chod nevahaj ak nechces aby tvoj maly bol taky isty ako jeho prvy syn tak CHOD . Mozes yt rada ze sa mas kam vratit a ze mas podporu rodicou a kamaratou niektore to nemaju..Ja neviem aky ma vztah maly s otcom ale to ze hovori stale tato tato moze kludne znamenat aj nieco ine a nie len to ze sa nanho tesi to ze sa pozera stale s okna to tiez moze nieco znamenat mozno ze je to naznak toho ze chce ist aj on prec v prvom rade mysli na syna a eho psichycku pohodu a fakt CHOD od prec kym mas ist kam, lebo nie kazdy bude cakat kym sa odhodlas.. Al je to tvoje rozhodnutie a si este mlada na to aby si sa takto trapila. Drz sa :slight_smile:
2. nov 2010 o 14:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@neu.sona a este jedna vec chces cakat dovtedy kym sa nezrutis a uz nebudes mat silu odist,alebo kym nepadne prva facka?A koniec koncov taketo manzelstvo aj tak nakoniec skonci tak dieta vyrastie a bud bude stat pri tebe a nakoniec aj tak sa rozidete,alebo druha horsia,ze syna dokaze pritiahnut na svou stranu on a nakoniec zostanes sama bez syna aj muza.
2. nov 2010 o 19:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Neu.sona... nejdem sa rozpisovať, ale v skratke... to isté mám doma... A ja sprostá som to s ním skúsila zas Ajedna rada! Ak chceš odísť, určite v tichosti si priprav pôdu... ja som mu to povedala a on je zrazu úžasný :cry: a ja si nadávam aká som sviňa, čo mu to chcem urobiť a keď čítam čo tu všetky žienky popísali, stekajú mi slzy po lícach. Pomáha mi celá rodina chystať 1izb. byt a ja som zúfalá... chcem! tak veľmi chcem! odísť ale nohy ma zrazu neposlúchajú a bojím sa zas začínať odznova. Cítim sa ako skrachovaná nula! Čo ma to stálo síl od neho odísť prvý krát, dať sa dohromady a teraz znova sa z toho dostávať... A nie je nič milšie ako keď mi povie... Chceš zobrať nášmu synovi otca! Aj vlastnej dcére si ho zobrala! (kôli nemu) Hanbím sa za seba... niekedy strašne... :cry: :cry: :cry:
8. nov 2010 o 18:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bodka70 napísala si to nádherne...
8. nov 2010 o 18:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte žienky :slight_smile: ...bohužial,aj my máme problémy v manželstve,a dost velké,sme spolu piaty rok a tretí rok sme zobratí,všetko bolo ok,až nadmieru,...pokým sa nenarodila malá,potom to už išlo dolu vodou,a momentálne je to na bode mrazu,už ani sama neviem čo cítim,som zmatená,sklamaná,ubolená...je to pre mna osobné zlyhanie,mat takéto manželstvo v mojich rokoch,mám 24r.,manžel je o desat rokov starší,ale povedala by som že aj o tolko nezrelší,čo sa týka detí a rodiny,rodinného života,a pritom už jedno rozpadnuté manželstvo má za sebou,aj dcerku má z predošlého manželstva,a kedže ju nemá umožnené vídavat,myslela som si,že o to viacej bude naviazaný na našu malú,no mýlila som sa :frowning2: vraví že ju miluje a maznajú sa takto,to hej,ale nie často,nevenuje sa jej tolko kolko by mal,malá s ním sama ani von nechce íst bezo mna,proste nemajú vytvorený taký pevný vztah...rodinné prechádzky,posedenia,to je pre neho strata času,žiadny rodinný život,žiadne spoločné záluby,pomaly už ani rozhovory...nič,na všetko som sama,či je v práci či doma,to je jedno,on má svoje záluby a my sme odstavené,ale ešte toto nieje to najhoršie, posledný rok začal byt agresívny a aj mi už pár krát vylepil :frowning2:po prvý krát som bola aj s malou oodídená u našich,asi mesiac,no potom som sa dala obmakčit,a "múdra"si povedala ved kvoli jednej facke,nebudem hysterčit,a neumožním malej vyrastat z otcom...tak sme sa vrátili,no stalo sa to zasa a ked som chcela odíst už úplne od neho,tak sa velmi ospravedlnoval,prisahal všetko možné a čo ja viem čo,len aby sme neodišli,tak som bamba zasa zostala a ani to nikomu radčšej nepovedala,viem že som hlúpa a robím chybu,ale ked stále dúfam že sa to dá všetko do poriadku,lenže,asi už tažko,obaja sme voči sebe ochladi,ja kvoli tým fackám,a on neviem prečo...,ale náš intímny život má stopku už dlhší čas,proste sa neviem premoct,a neviem sa dokopat ani k tomu odíst od neho,v prvom rade,stále myslím na malinkú,nikdy som pre nu toto nechcela :frowning2: :frowning2: a potom si nechcem vyčítat,že som pre náš vztah neurobila dost ,ale ani neviem čo sa už viac dá spravit...a dnes to manžel zaklincoval tým,že mi oznámil že má frajerku,tvrdil mi to asi dve hodiny a usmieval sa ako pako,sory za výraz,ale ma vážne vytočil,ked som už bola teda v tom že ideme od seba dnes navždy,ved sa mi priznal k nevere,tak mi povie,že si robil srandu, :angry: :angry: a to som už volala našim nech po nás prídu ..je toto normálne,podla mna nie,už si pripadám ako v nejakom sprostom filme,či čo...ked to tu sama čítam čo som o vlastno mužovi napísla,tak sa mi ani verit nechce,no život zariadil inak,a ani sama neveim načo sme ešte spolu,zdravý rozum káže vykašli sa na neho.atd...,no druhá polovica ešte dúfa,ešte si robí nádeje,ešte stále sa jej nechce verit že takto zlyhalo mladé manželstvo s malým dietatom :frowning2: :frowning2: mám kam íst,aj pomoct mi má kto,všetko by sa dalo,len sa k tomu treba dokopat,neviem či som taká slaboška,alebo sa chytám už aj slamky,no viem že som hlúpa a nerobím dore.. :frowning2:
8. nov 2010 o 22:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ttrrinitty nie si hlúpa, ani ja nie som hlúpa, ani žiadna iná žena nie je hlúpa čo toto trpí... len sa chceme obetovať pre niečo, čo nemá význam... ani ten najmenší. Je to smutné... bodka to napísala prekrásne...
9. nov 2010 o 08:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ttrrinitty utekaj, kým sa dá. Ten chlap to nemá v hlave všetko pokope, si mladučká, dokážeš si vytvoriť s dcérkou domov, skutočný domov...
9. nov 2010 o 10:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ttrrinitty zlatko, iste, ze chces pre malicku len to najlepsie, ako kazda dobra mama, ale nasilie (v akejkolvek podobe a na komkolvek v rodine) malickej dobre iste robit nebude, taky maly drobec vnima vsetko, aj to, ze sa mama trapi. Iste to nie je lahke, ale ak mas kam ist, chod. Mas moj obdiv, ked som ja mala 24 rokov, bola som este decko. Mas este vela moznosti vytvorit pre svoju malicku stastny domov, plny lasky. A hlavne, chce to razny krok, take ustupky iba zenu vodu na jeho mlyn - dovoli si stale viac. Budem drzat palce.
9. nov 2010 o 10:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ttrrinitty myslim,ze baby napisali vsetko.Si mladucka a cely zivot pred sebou.Ja mam sice o par rockov viac,ale tiez som si povedala,nemam 20 ale zase nemienim ani nejakych 50 rokov prezit pri takomto cloveku.Som este na to dost mlada.Mozem studovat,robit si karieru,najst si normalneho chlapa.Skratka este poriadny kus zivota pred sebou.Okrem toho pride babetko co nevidiet a budem mat co robit min.18 rokov takze nudit sa nebudem.Pekne si najdy nejake byvanie,odid od neho a ked bude mat zaujem o malu,nech za nou chodi aj kazdy den.Ale aby z tebou zametal ako z handrou,to mu uz nedovol.Si sice oproti muzovi mlada,ale si tiez clovek ako on,mas svoju hrdost a city.Aj mi sme s muzom manzelia 4 roky a dopadlo to ako dopadlo,aj ked este rozvedeny niesme.Drz sa,zvladnes to
9. nov 2010 o 11:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby velmi pekne Vám dakujem za vaše slová,ste milé a vo všetkom čo vravíte máte úplnu pravdu,ja to viem velmi dobre,je to celé zle...,a ja sa už konečne musím rozhýbat k činom,som si toho vedomá,a tiež nechcem aby malá vyrastala v takomto "dusnom"prostredí,len momentálne sa cítim ako mantavá,stále len dokola premýšlam a premýšlam,nechcem urobit nič unáhlene,chcem si všetko poriadne premysliet,aby nám,hlavne dcerke nič nechýbalo
zuzkafuny - presne ako si napísala,chceme sa obetovat,pre deti,pre to čo sme si vysnívali,lenže čím viac sa obetujem a ustupujem,tým viac si dovoluje,tak to je,ako napísala seagull2404,ženiem vodu na jeho mlyn :frowning2:
seagull2404 - no hej,mám síce 24r.no pri týchto problémoch,si pripadám už najmenej o 10r.straršia :unamused: ,bol to moj prvý chalan,čo sa všetkého týka,velká láska,velká svadba,a potom rany pod pás a prejavy jeho už asi skutočnej povahy,chceli sme babatko ešte skor než sme sa vzali,vydávala som sa v 3-tom mes.tehu,a snívala som donedávna o dalšom dietatku,vždy som chcela 2-3 detičky,no vybrali sme si nato toho nesprávneho,ktorý tvrdí že na starostlivost o dieta má predsa mna,a td....takto sa mi ale zrútil celý svet,všetko je úplne inak a ja som sklamaná už zo všetkého,aj zo seba samej :frowning2:
janemari- dakujem za podporu,si silná žena,aspon mi to tak pripadá z tvojich slov,ja som nejaká zblbnutá a neviem tú silu v sebe nájst,neviem sa odhodlat,asi čakám na poslednú kvapku,či čo,už ani sama neviem,a u vás sa čo stalo?
Dnes sa chystám vážne si s ním ppohovorit a oznámit mu,že už nevládzem dalej a odchádzame,som zvedavá na reakciu...dám potom vediet.Inak dnes tu bola aj svokra,porozprávala som sa aj s nou o tomto všetkom a tiež povedala,že zle dopadne a sám si o to koleduje,tak aspon viem že mám podporu aj v nich.
9. nov 2010 o 12:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ttrrinitty , nič si nevyčítaj, ani nebuď zo seba sklamaná, vždy si povedz, že v danom čase a s tými životnými skúsenosťami, čo si mala vtedy, si snažila urobiť to najlepšie a chcela si pre seba a svoje budúce deti toho najlepšieho muža.
Často sa stáva (aj pri iných veciach v živote), že po čase (už trochu múdrejšie :wink: ) prídeme na to, že sme urobili chybu. Nemá zmysel obzerať sa do minulosti (prečo som to vtedy urobila zle) ani očakávať nereálnu budúcnosť (on sa nejakým zázrakom zmení). Ži v prítomnosti (ako to často múdro robia malé deti :wink: ) - pozri sa na seba na svoj život, porozmýšľaj, či si s ním spokojná a šťastná a kde asi budeš o 10-20 rokov, keď so svojím životom nič neurobíš.
Mnohokrát sa vyberieme zlou cestou a chce to veľkú odvahu priznať si to a ešte vačšiu vrátiť sa zo zlej cesty späť a skúsiť nejakú inú (aj s tým rizikom, že znova urobíme chybu).
A ešte čo sa týka detí, mnohokrát si myslíme, že to najlepšie, čo pre nich môžeme urobiť, aby boli v živote šťastné, ani nikdy nezažili nijakú bolesť a sklamanie. Ale to je nereálne a nebolo by to pre ne dobré (a je jedno, či to bude len malé "bibinko" z pádu alebo odmietnutie v láske) - na chybách sa učíme a patria k životu.
Nevyčítajte si, že ste im nedokázali zabezpečiť ten vysnívaný ideál šťastnej ideálnej rodinky, nekašírujte im život ilúziou šťastia, pod ktorou sa skrýva vaša bolesť a nešťastie (tie deti to aj tak vycítia). Radšej im ukážte príklad, ako sa dá popasovať zo životom a ako si aj s chýb môže človek zobrať to dobré a poučiť sa. Prajem vám všetkým veľa síl a odhodlania a držím palce.
9. nov 2010 o 13:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@ttrrinitty ahoj :slight_smile:
nevies preco sa tvojmu muzovi rozpadlo prve manzelstvo? nebol nasilnicky aj v nom? nedalo by sa s jeho ex porozpravat? aspon by si si bola na cistom.
vies, tazko radit, kazdy znesieme nieco ine...ale nikdy by sme nemali zabudat na vlastnu sebauctu. urcite vies, ze nikto nema pravo na teba siahnut. nas partner by nam mal byt tou najvacsou oporou, mal by nas podrzat, ked nam je tazko, nie nam este pridavat ... odpovedz si uprimne: preco s nim chces dalej zit?
dcerka v skutocnosti nepotrebuje otca, nepotrebuje matku. potrebuje lasku, potrebuje istotu, potrebuje pokoj, potrebuje bezpecie. mozu jej ho tito ludia zabezpecit?
z toho co pises o tvojom manzelovi mam podozrenie, ze ide o psychopaticku osobnost, poslem ti link, kde sa mozes docitat, ako s takym clovekom jednat.
http://elyna.wz.cz/jak_jednat.htm
9. nov 2010 o 15:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte dievcata,
bodka70, napisala si to krasne a vystizne, a mas uplnu pravdu. Ja som napriklad s mm uz 11 rokov, manzelia sme 7. A hoci bol na zaciatku uplne inym clovekom, az teraz, ked ma davno po 30-ke sa unho uplne rozvinula povaha jeho otca (ktory pil a fyzicky i psychicky tyral mamu aj deti). Mm sice nepije a nikdy mi nedal facku, no neraz ma "zdrapil" za ruku, alebo obe a triasol mnou prip. ma tahal ci sotil na gauc - toto vsak podla neho fyzicke napadnutie nie je! A poslednych niekolko rokov som o sebe nepocuvala nic ine len to aka som neschopna, ako vsetko robim zle, aka som hystericka, ako sa za mna bude musiet hanbit, ze uz vyzeram ako husenica (50kg!) a pod. A cele dva roky mi trvalo, kym som sa dala natolko dokopy, aby som sa dokazala rozhodnut ho opustit. Ale viem, ze chybu som robila ja, pretoze som mu od zaciatku splnila co som mu na ociach videla, davala som mu milion sanci, trpela uplnu absenciu akejkolvek romantiky, pred vsetkymi ho obranovala, trpelu mu aj to, ze sa k mojej rodine spraval ako pako, a snazila sa s nadhladom zahovarat, ked sa spraval ku mne ako k handre uz aj pred nasimi znamymi alebo kolegami... Ale dakujem mu za zivotnu lekciu, a vcera som napisala ziadost o rozvod.... Drzte mi babulky palce!
9. nov 2010 o 17:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@pivunka drzime! a hlavne vydrz a nenechaj sa prehovorit na stiahnutie ziadosti. to je oblubena taktika muzov- tyranov.
opatruj sa! :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
9. nov 2010 o 18:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
držím ti palce! veľa sily, nedaj sa obmäkčiť. keď to neurobíš teraz, tak o 5 rokov určite...sme tu na to, aby sme si život riadili, a nie aby sme sa niekomu podriaďovali. viem o čom hovorím
9. nov 2010 o 19:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@pivunka drzim palce.A co pises,ze robi pre nich co im na ociach vidime mas pravdu.Zena sa snazi,chodi do prace,stara o domacnost,je k dispozicii muzovi ked chce.Ale ked zena od muza nieco chce je zle.Nema cas sa starat o seba ked je v jednom kolebehu,praca -domacnost-deti.A zrazu zisti,ze muz ma inu,alebo ma bokovky.A odovodnenie?Povie pozri sa na seba ako vyzeras tucna,alebo vychudnuta,kadernicku si nevidela ani nepamatas ...
Potom si az uvedomime,ze sme cely zivot dali im a na seba zabudli.
9. nov 2010 o 20:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@filipal
@llenkapettko
dakujem obom. Len je to strasne tazke. Clovek ma pochybnosti, aj o sebe, aj o svojich rozhodnutiach. U mna to navyse znamena aj zmenu prace, kedze robime v jednej firme, a mm je moj (aj ked nepriamy) nadriadeny. Hovorim si, ze esteze nemame deticky, to by bolo asi este ovela tazsie. Ako ste to zvladli vy? To obdobie ked ste sa odputavali od byvaleho?
9. nov 2010 o 20:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@janemari
To si vystihla: Potom si az uvedomime,ze sme cely zivot dali im a na seba zabudli.
Clovek zije zivot pre nich a straca pri tom samu seba. A po rokoch je potom strasne tazke sa presvedcit, ze moj zivot ma predsa rovnaku hodnotu ako jeho, a ze aj ja mam pravo dostavat, a nie len davat...
9. nov 2010 o 20:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@pivunka asi tak.Teraz sa dostat zo sklamania a sup sa dat do poriadku,aby deticky maly pekne maminy a aby sme mohli zacat zit od znova.
9. nov 2010 o 20:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bodka - napísala si to velmi pekne a zároven reálne,dakujem za povzbudivé slová :slight_smile:
Tak baby,pokúšala som si s manželom rozumne pohovorit,a všetko prebrat,lenže ma doslova odbil a zároven naštartoval slovami.."druhá by ma už nechala dávno,a ked chceš odíst tak chod,ved si už na to mala dost príležitostí,na čo čakáš",tak už som nečakala na nič,pobalila sa aj malinkú a odišla k rodičom,síce s malou dušičkou a velkými obavami zo všetkého možného,ale som rozhodnutá zostat,vydržat, a už neustúpit,tou vetou ma doslova nabil silou,a myslím si,že toto všetko má ešte niečo do seba,asi v tom bude ešte niekto tretí,no ved čak ukáže...,vobec sa nesnažil prehovorit ma,alebo niečo urobit pre to aby sme neodišli,oddychoval a pripadal mi pokojný,akoby sa nás rád zbavoval,a ked si to už po neviem kollký krát premietam v hlave,viem,že muž ktorý miluje svoju ženu a dieta,by sa takto nechoval.Tak už teraz len pevnú volu a chut do života...lebo inak si pripadám totálne využitá,oklamaná a vyštavená zo všetkého,no ešte mám toho pred sebou vela... :unamused:
9. nov 2010 o 21:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ttrrinitty to je mi luto :(. Drz sa. Kvoli dcerke, ale aj kvoli sebe. Radsej teraz ako o neskor :frowning2: . Mas len 24, urcite ti este zivot nepovedal vsetko :slight_smile:.
9. nov 2010 o 22:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
viera27 - dakujem :slight_smile: si milá,no musím sa tým prehrýzt,ale verím,že príde čas ked budem zasa štastná,malinká je moje všetko,vždy bola a vždy bude a kvoli nej sa posnažím pozbierat sa čímskor...
9. nov 2010 o 22:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ttrrinitty tak posledna kvapka prisla.Poviem ti len tolko,aj u mna je to cerstve,prve dni bolia,vahas,mas pocit zlyhania.Ale ked vydrzis zacnes vidiet veci inak,mozno sa dozvies aj veci o ktorych si netusila a vdaka nim sa dokazes odputat od toho muza.Mozno ma nejaku inu a preto je silny,tak ako ten moj hned ked ma vyhodil volal byvalej a je s nou v kontakte.Lenze ked im spasne bublina nadeje ze budu s tou druhou a ta ich posle kade lahsie budu zase prosit aby sme sa vratili.
10. nov 2010 o 09:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
čaute baby, prečítala som si všetky vaše príspevky a až po mne chodili zimomriavky ako sa to dokáže všetko v živote zmeniť.Ja mám svoju teoriu ohladom chlapov, možno niesu všetci taký, česť výnimkám, ale 99% takých je, že ženu milujú a nosia na rukách, vážia si ju , zniesli by jej aj modré z neba, len kým si nou nezačnú byť na sto percent istý, že už ju maju a tak. A potom akoby sa to všetko už vytratilo, to všetko pekné, čo ste na nom milovali, zrazu záhadne sa stráca až zmizne.Neviem prečo, ale muži sú ako zvierata, musia stále niekoho dobíjať a dokazovat si, že ešte do dokážu, že ženy o nich ešte stoja.Neviem prečo, ale je to tak...
Ale prišla som na to, že ak zmeníte troška svoj život, napr. zmenit obliekanie, ak sa dá, tak aj účes, začať akože sa starat viac o postavu, brať si mobil vždy ku sebe, sem tam sa vytratit sama do izby, že akože nechceš byť s ním ale sama a zrazu uvidíte ako si to ON začne všímať, že ste akási iná, že ste sa zmenili, budu mať podozrenie, či niekoho nemáte, alebo niekoho si hladáte a začne žiarliť, už si nebude na sto percent istý, že vás má ...vyskúšajte niektoré a uvidíte tu zmenu ako mu začne lepiť, že by ste ho mohli opustit...
A ešte niečo, ak ste mali vo zvyku sa ho pýtať, či vás ešte ľúbi alebo to vraveli vy jemu, tak to na čas stopnite, nebojte sa, on si to URČITE všimne...
Niekedy treba koli nim aby dostali naspäť rozum a zobudili sa zahrať aj také divadielko...ale veľa krát to pomôže.
10. nov 2010 o 11:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janemari - presne tak,aj ja si to myslím,lenže už bude neskoro... :angry:
mariannaz - na mojho manžela to čo píšeš bohužial absolútne nezaberalo,záleží aj na type povahy dotyčného muža,vždy som sa o seba starala,a v poctate skoro stále sme ho posledné mesiace nepotrebovali,videl to aj on sám,lenže jemu to práve tak vyhovovalo a žiadne zmeny sa nekonali.. :frowning2:
10. nov 2010 o 12:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mariannaz , v tomto s tebou teda nesúhlasím. Chlapi nie sú zvieratá, sú to ľudia - mysliace i cítiace, tak isto ako my ženy. Áno, sú všelijakí, takí či onakí, takisto ako ženy. Za každou bytosťou sa skrýva originál, so svojimi skúsenosťami, spomienkami, reakciami - či už dobrými či zlými. Môžeme im dať nálepku, že ten je záletník, dobrák, či násilník a žena je gazdinká, dobrá matka či nevernica - to je však veľmi zjednodušujúce. Mnohé ženy počujem hovoriť s určitým dešpektom o mužoch - že sú všetci rovnakí, že sú ako malé deti atď. Je to také si myslím dehonestujúce, akoby sme si nevážili samé seba a tým musíme znevažovať aj mužov - aby sme si dvihli sebavedomie.
A také tie techniky, ako si prilákať či udržať muža. Je to manipulácia. Veď je to prakticky to isté, ako keď žena mužovi posluhuje, vo všetkom sa mu snaží vyhovieť, len aby bol spokojný, aby sa nerozčúlil, nekričal v prítomnosti detí atď. len z opačnej strany. V prvom prípade robí žena veci, ktoré by prirodzene nerobila (veď keby si mohla slobodne vybrať, naozaj by sa jej chcelo bezdôvodne v kuse variť teplé večera, byť stále milá - naozaj má vždy dobrú náladu a nemá občas chuť sa nazlostiť a poslať niekoho do ....? :wink: . Robí to v podstate zo strachu (strach byť sama, strach z muža, strach byť nemilovaná, má pocit že len muž môže byť unavený, mať zlú náladu- ona si to nemôže dovoliť - a za všetko toto očakáva určitú vďačnosť a náklonnosť od muža. Ale to dosť často neprichádza, lebo je to jej predstava, jej očakávanie, nie mužove.
A z opačnej strany, tváriť sa že mi je niekto ukradnutý, že niekoho mám, či sa chystám mať, pomaly o šiestej ráno vyskočiť z postele, len aby ma muž nevidel bez mejkapu - to dokedy sa dá hrať takéto divadielko?. Ak by mi na toto môj muž skočil, tak buď by som bola veľmi dobrá herečka a to by ma teda dlhodobo unavovalo a obávam sa, že po čase by som už nevedela, kým skutočne som. Alebo mi bol môj muž hlupák a potom netuším, prečo by som s ním chcela žiť.
Ja si myslím, že podstata vzťahu je vo vnútornej slobode človeka, že si vážim samú seba, že beriem do úvahy svoje potreby a sny, že dokážem žiť sama so sebou a byť šťastná a moje šťastie nie je len úzko prepojené so životom inej osoby. Ak toto žena v sebe cíti, myslím si, že muž intuitívne cíti, že takú ženu nikdy nemôže úplne vlastniť a ovládať a preto si ju váži a bojuje o ňu,
10. nov 2010 o 13:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
10. nov 2010 o 13:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@bodka70 coraz viac sa presviedcam, ze ty si zrela osobnost,vyrovnana,sebavedoma zena. :slight_smile:
to co pises je ideal. zial, su aj zeny, ktore sa k roznym taktikam musia utiekat....asi je to smutne, ja viem.

myslim si, ze to robia zväcsa tak ako pises, zo strachu. boja sa zostat same.....lebo ako si spravne poznamenala, aky je to chlap, ktory stoji o to, aby som pred nim hrala divadielko?? je to taky chlap, akych je velmi vela.
ja si zase iluziu o ludoch nerobim....

tiez budem radsej sama a budem sama sebou...ale nemyslim si, ze takych je nas väcsina....
10. nov 2010 o 14:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok