Rozvíjať vzťah s partnerom s ťažkým ochorením?
Ahojte maminy, prave som postavena pred tazku dilemu.
Mam za sebou jedno nevydarene manzelstvo. Su z neho deti.
Dlho som nerandila.
Prednedavnom sa mi podarilo stretnut cloveka, s ktorym sa citim fajn, slusny, galantny, mily.
Avsak, po tretej schodzke ma informoval, ze trpi zavaznym neurologickym degenerativnym ochorenim. Zatial to na nom nie je vyrazne viditelne, obcas sa mu trasie ruka.. Je mlady, mladsi ako ja.
Netusim, ako dalej. On mi to oznamil tak normalne, nie ako velku vec, ktora by mala ovplyvnit dalsi vyvoj nasho "partnerstva".
On ma o mna velky zaujem, berie to vazne, ale ja neviem, ako s touto informaciou nalozit.
Nechcem byt ta kruta, ktora odmietne cloveka s vaznou chorobou, ale predsa len, ovplyvni to zivoty nas vsetkych. Ako by ste sa zachovali Vy? Ja sa necitim ani na dalsie randenie, ale ani na ukoncenie kontaktu s dotycnym..
@sissy27 Nechcem privelmi konkretizovat. Ale mala som v rodine cloveka s tymto ochorenim. Skoncil leziaci, s ochabnutym svalstvom, neschopny zdvihnut ruku, ku koncu nevedel uz ani komunikovat. Zomrel pomerne mlady. Ale zasa, bolo to o dost davnejsie a udajne uz medicina pomerne pokrocila. Na druhej strane, ja si velmi vazim, ze ma informoval hned na zaciatku.
Ak to nechces ukoncit hned, daj tomu cas resp.sancu. Mozno sa casom prejavi ako debil a dilema sa vyriesi sama. A mozno sa tak nanho namotas ze sa o neho aj casom postaras...Akoze kopnut ho do zadku ak ti je s nim dobre len kvoli diagnoze, ktora sa zatial ani neprejavuje je unahlene.
vieš zober so aj jeho pohlad..je mladý,pomerne vitálny..aj jemu je ťažko sa o tom rozprávať a nájsť si babu,ktorej nebude vadiť zdielať jeho zdravotný stav aj v budúcnosti..vy si rozumiete a ja by som mu pokojne povedala,že si vážiš,jeho úprimnosti a kludne sa môžte o tej diagnoze baviť otvorene..
neznamená to,že sa už chystáš za neho vydávať a rodiť mu deti..bolo to iba tretie rande..môžte sa kludne stretávať ako kamoši a každý si žiť svoj život..časom ak zistíš že ho ľúbiš,odpoved nájdeš sama..
choroba nieje nikdy prekážka...prekážka je vždy strach
Na zaciatku to byva skoro vzdy fajn. Muzi byvaju mili. Tie negativne vlastnosti alebo muchy sa prejavia az casom a hlavne ked bude treba aj problemy riesit.
Ide o to ako to citis do buducna ci si vies seba predstavit po jeho boku aj o dalsie roky.... Ak si si neni ista vzdy je jednoduchsie odist ako sa vravi z kratsej cesty ako potom ked budes s nim dlho, aby si neostala ty ta smutna o par rokov.....
Mala by si si to dobre premysliet a brat do uvahy aj srdce ale aj rozum a podla toho sa rozhodnes .....
možno keby si napísala ochorenie, možno by sa niekto prihlásil že má vo svojom okolí človeka s týmto ochorením a priblížil o čo vlastne ide...ja viem že prejav choroby a jeho priebeh nemusí byť u každého presne rovnaký....
ešte je tu aj skupina zdravotníci na MK - sú tam sestričky, možno aj lekárky ktoré by ti možno aj vedeli o tom ochorení povedať niečo bližšie...najmä priebeh choroby a vyhliadky do budúcna...
@eliska13 tiež myslím že je to od neho pekné...možno aj preto by som s ním zostala v kontakte...ak nie ako partnerka tak ako kamarátka - samozrejme ak by mal záujem.
@deti95060810 ved pise, ze to mali v rodine, tak pozna detaly o chorobe, progres.
autorka, viem o ktorej chorobe pises. asi by som to nechala v rovine kamaratstva. priatelmi mozete byt aj 40 rokov. ak sa pocas toho objavi laska, problem sa ti vyriesi a budes s nim chciet ostat a nenapadne ta odist.
Fajn je to, ze ta oboznamil o tom, viem si predstavit, ze ti to prijemne nie je, ale mozno treba dat tomu len cas a ono sa same ukaze co a ako. Nemusis to ty teraz nejako velmi riesit. Ja viem, ze rozum ti hovori jedno, ze mas obavu ako to dalej bude, ale myslim, ze je skoro na nejake nazory, rozhodnutia.
Budem za krutu, ale nesla by som, hlavne, ak sa jedna o chorobu na ktoru myslim. V rodine sme mali cloveka, ktory na degenerativne neurologicke ochorenie zomrel ani nie rok po staniveni choroby. Ak by to bol moj partner, a choroba by sa prejavila, samozrejme by som ho nikdy neopustila. Ale zacat si vztah, nie. Musis mysliet hlavne na svoje deti. Ak choroba bude napredovat, kto bude pri nom, kto sa bude o neho starat?
@modrava mohlo sa v liečbe niečo zmeniť...človek nikdy nevie...vývoj ide dopredu...kto vie lepšie ako sestričky popr. lekári - ale tí tu asi nechodia že?
Vies, nikdy nevies, co ti buducnost prinesie. On mozno s ochorenim (myslim, ze to je skleroza multiplex) bude fungovat relativne dlhe roky ok. Vela ludi so zavaznym ochorenim ma aj iny pohlad na zivot, prehodnoti priority, co moze byt v konecnom dosledku velkou vyhodou vo vztahu. Povedal ti pravdu hned na zaciatku, je ti s nim fajn, mozes to skusit, ako tu uz niektora spomenula, nejdes sa hned vydavat a rodit deti. No pravdaze, chapem, ze sa zaroven bojis. Chce to silneho cloveka, aby s tym dokazal zit.
@bundicka223 v tomto s tebou úplne súhlasím na začiatku by zniesli aj modré z neba a prejde pár dní týždňov mesiacov a už všetko berú ako samozrejmosť a 100% istotu že nemôžu o nič prísť
tak samozrejme je to na tebe, asi viem, ktorú chorobu myslíš, mám 2 deti s tou diagnozou a predstav si, ked som mala len staršieho syna, tak som si našla mojho teraz už manžela a hned na druhom rande som mu povedala, čo je vo veci a on sa nezľakol a neušiel a napr. u nás máme obrovské šťastie, že choroba vobec nepostupuje tak rýchlo ako lekári predpokladali, každý prípad je individuálny, ale samozrejme chápem, že máš obavy, ale zase si zober keby sa to stalo tebe a ty by si nejak ochorela, tiež by si asi očakávala, že sa na teba každý nevykašle, no je to ťažké, každý sme iný, tak veľa šťastia ti prajem
Neviem o akú chorobu sa jedna, ale vlastná skúsenosť.. Mam SM.. Keď mi diagnostikovali chorobu, mala som vzťah..dost vážny vzťah.. Vzťah skončil v momente, keď som partnerovi oznámila, čo mi je.. Vraj som neperspektivna, cely život bude pri mne trpieť (slová jeho rodičov)..
A vieš čo? Prešlo odvtedy 18 rokov.. Mam dve deti a kto nevie, čo mi podľa papiera je, tak by nikdy nepovedal, že mám chorobu akú mám.. Asi tak..
Baby, dakujem za mnohe nazory a koniec koncov, nazov tejto choroby tu uz aj odoznel (viackrat) a ano, je to tak. Keby som bola sama, bez zavazkov, asi to az tak neriesim. Pockam, ako sa to vykrystalizuje. Ale uz v tom nie som sama, mam aj deti... Na druhej strane, nic ma netlaci do toho, aby som mala dalsie dieta.
Aha, ja som myslela na inu chorobu. Tak k tejto diagnoze sa neviem vyjadrit, kedze ju vobec nepoznam. My sme mali v rodine cloveka s inou diagnozou.
Neviem, mna brzdia mnohe veci. On posobi ako seriozny, inteligentny chlap, vzdy som takeho hladala, cloveka, co berie veci vazne. Ale teraz, ked som sama mamina, rada by som spomalila. Predsa len, je to ine, ked som zodpovedna este za deti. On by inicioval rande kazdu chvilu, nema problem za mnou prist, ale ja teraz sama neviem ... A je fakt, ze kedze som zvyknuta dlhe roky fungovat ako samostatna jednotka a s detmi mam milion aktivit, je pre mna problem uprednostnit toho partnera, citim sa potom ako zla matka. A s detmi ho zoznamovat zatial urcite nemienim.
Ja by som sa este asi rada stretla a vydiskutovala si nejake veci .... aj by som ho zrejme rada poprosila, aby trochu spomalil.... Neviem, bojim sa, ze cim dlhsie to budeme tahat, tym to bude tazsie pre vsetky zucastnene strany, tiez si vravim, ci nemam zist radsej z kratsej cesty ... Je to tazke, no. Neviem sa uz na to pozerat objektivne. A zasa, ano, keby som bola ja na jeho mieste, tazko by som to niesla. Prognozy su jedna vec a realita druha. Nik nie je jasnovidec.
zazila som nieco podobne...s ex.....aj keď mozno s menej závaznou diagnozou..nebudem pisat co vsetko mu bolo, ale mal plný ID prakticky od 18.r,
len ja som nemala este deti, takze som riesila,ze to,co on má, ci je dedične alebo nie.....ak by to bolo vázne a zakladali by sme si rodinu..
nakoniec som sa rozhodla byt s ním
vyriešilo sa to akosi samo....jeden týzden este kamosom na dovolenke rozprával ako chce už svadbu,dom stavať...o týždeň na to mi dal kopačky a vrátil sa k byvalej.....
u teba keď máš deti....ak ti je s nim dobre...sadnete si.....šla by som do vzťahu....ale deti by som sa bála mať
Ja by som ti poradila ak vahas ísť tu do temy som mama so sklerozou multiplex. Je tam kopec báb aj mne veľmi pomohli a poradili, možno zistíš že to vôbec nieje zle tak ako sa ti to teraz zdá.
Upriamila by som sa na vztah, nie na diagnozu. Nikdy a nikto nevie, komu sa co stane a mozes to kludne byt skor ty, ktora bude potrebovat opateru. Nic samozrejme zle nezelam, len hovorim, ze karma je svina. Urcite nezahadzuj pekne chvile kvoli, co ked. Ano je to vazna diagnoza, ale kazdy si zasluzi sancu. Radsej 5 rokov s normalnym chlapom, aj ked s diagnozou, ako 10 rokov s debilom bez. Drzim palec.
Dobrého chlapa, ktorý Ti sedí nenájdeš ľahko.On to možno nechápe, že máš deti si mama a chces sa im venovať.Ja by som to nebalila hneď na začiatku čas ukáže a deti už neplánujes ..mozno sa budete takto stretávať zopár rokov
Porozpravajte sa...zisti ako je na tom.so.svojimi planmi,ci.ma rad deti,ci je pripraveny na tvoje-vase.
Vies....ono niekedy je tazko najst spravneho.partnera.
Pokial by bol.super otec-budem kruta,no radsej super otec a partner par rokov ako dlhodoby.blbec.
Nefixuj sa na diagnozu.
1. Nenechávať ho v nevedomosti ohladne vlastných pochýb, aby nemal pocit že je všetko v poriadku. Prípadný nečakaný rozchod s ním zamáva ovela vážnejšie ako so zdravým človekom.
2. Rozprávat sa a rozprávať sa. Otvorene. Ak by váš vzťah pokračoval, budete riešiť závažné spoločné problémy častejšie ako vačšina. Bez schopnosti dohovoriť sa to nikdy neustojíte. Takže začnite hneď teraz.
Asi by som mu dala sancu,ak by som sa s nim citila dobre. Nema nahodou sklerozu muktiplex? Lebo pri tejto chorobe nemozes vediet ako to bude prebiehat unho. Je to velmi individualne a choroba sa da ustalit nastavenim spravnej liecby. Mame v rodine tuto chorobu a je to tazka choroba,lebo nevies,ktory den dostanes ataky a ostanes odkazana na pomoc. Ale ak je fajn ten chlap,stal by mi za to. Ak sa na to necitis,nechaj priestor inej,ktora ho bude milovat aj choreho. Mysli aj na to,ze musis byt prenho oporou,lebo pridu aj zle dni. Na druhej strane je to kazdeho slobodna volba a nie je dobre ostavat zo sucitu. Mozte to spolu skusit a uvidite casom,ci ti ako clovek sedi. Mozno sa nerozidete pre chorobu,ale pre jeho povahu,ze si nesadnete. Lebo ved poznas to,ine je sa stretavat a ine spolu zit.
úprimne neviem povedať, ako by som sa zachovala na tvojom mieste. Čo znamená jeho ochorenie? Aký bude mať progres? Aké má celkové vyhliadky?
Ale pokiaľ mi je s tým človekom dobre, tak by som sa s ním stretávala naďalej, čas ukáže čo a ako. Akurát teda určite by som nešla do spoločných detí ani keby neviem ako chcel.