Rozvrátená rodina
Mám 17 rokov, brata (20 rokov) ktorý sa so mnou nebaví kôli autonehode, ktorú som mala s mojím priatelom na začiatku roka a s ním som aj ostala.
Otca som nevidela od 4-5 rokov, nemá o nás záujem.
No a teraz mama. Je druhý krát vydatá a má ďalšie dve deti, ktoré by som si ja najradšej adoptovala keby že mám na to roky a financie.
Hlavný problém je v tom, že moja mama má najepšieho manžela na svete. Robí aj mamu aj otca. Mama príde z brigády sťažuje sa ako je unavená, narobená a nevlastný otec všetko robí. Stará sa o deti (4 a 7rokov), varí, živí celu rodinu, pretože mama je lenivá ísť do normálnej práce, stále sa na niečo vyhovára. Tým pádom nemáme ani veľa penazí, dom na hypoéku, a ak niečo nevlastnému otcovi nevíde zaplatiť mamu mu povie nech si zoberie z kreditky, tým sa robia ďalšie dlhy keď ani to nestačí povie mu nech si zoberie pôžičku a potom všetkým hovorí že Fera (moj nevlastný otec) narobil kopu dlhov.
Starší brat je na maminej strane kedže s nami už nebýva a nevie čo sa doma deje.
Aj cez toto všeko mám mamu rada a je mi zle z toho akú mam rodinu. Veľa krát som jej povedala pravdu do očí, ale jeden deň je chrumkavá a potom zasa sedí len za ntb a na všetko sa sťažuje aký má ona život.
Nevenuje sa ani deťom, nehrá sa s nimi, mladší je taký šťastný keď prídem na vikend ja, pretože vie že sa budeme hrať, potom plače, že chce ísť so mnou a na to mama zasa zareaguje že ho proti nej navádzam.
Vlasne ja doma už dá sa povedať ani nebývam, lebo ma nebaví počuvať každodenné hádky ako Fera nič nerobí a ona má toho veľa a rozvedia sa atď. Bývam u mojho priatela. Bez neho neviem. Bez neho by som nemala ani bundu dá sa povedať, pretože mame aj keď poviem, že ma bolí zub povie, že nemá peniaze, ale ju keď niečo bolí na to peniaze sú.
Neľutujem seba, nechcem so seba robit chúdatko, ale je mi ľuto malých bratov. Kolko krát keď sa hádaju malí kričia aby boli ticho, aby sa nehádali. Som rada, že ešte maju bezstarostný život, ale potom keď si všetko uvedomia neviem.
Chcela som sa len vyrozprávať, je mi ľúto akú mam rodinu. Hanbím sa a je mi trápne keď sa ma spolužiačka opýta napríklad kde robí moja mama alebo niečo iné
Mama by si zaslúžila chlapa alkoholika alebo nejakého proste zlého, aby si všetko uvedomovala.
... No a chcela som sa spýtať či sa dá vybaviť účet bez toho aby tam bol zákonný zástupca. Aby som bola disponentom len ja. Majú mi prísť peniaze z poistky kvôli tej nehode a bojím sa že z nich neuvidím ani euro.
Ďakujem 🙂
@kofoluska Ja si nemyslim, ze kazda matka si zasluzi uctu a respekt. A hlavne @vena79 je dieta a jej matka je matka. Preco ma vena situaciu obracat - aj ked to evidentne robila a bez vysledku? Vena sa ma stavat do ulohy matky? Vena ma chytat matku za ruku a povzbudzovat ju? Nie nahodou naopak????
Sorry, ak reagujem prudko, ale ja cely zivot bojujem s tym, ze moja despoticka matka, ktora ma v kuse drala ako zito, nedokazala okrem predvadzania hysterickych zachvatov v celom svojom zivote jedno nicovate nic, otec drel ako blazon, ona tak akurat sedela doma a fajcila jednu od druhej so slovami, ze v svojom byte si moze robit co chce a tiez na nic neboli peniaze. Ked sa mi rozbili dioptricke okuliare, tak som proste chodila skoro slepa, peniaze z kazdej brigady som jej musela odovzdat, oblecenie som nosila po maminych surodencoch, co ostalo u starej mamy v skrini (t.j. spred 20 rokov!!!), od mala bola domacnost vylucne na mne, kazdy den (!) muselo byt povysavane, upratane, vyzehlene a odovodnovala to, ze nemam zasluhy ( v preklade: nemala som ciste jednotky, ale na gympli obcas dvojku, podotykam, ze na jej vysvedceniach som nasla patky) a ona sedela, pozerala TV a fajcila. Sorry, ale za tie roky som nenasla jediny konkretny cin, ktory by si zasluzil moju uctu a respekt. A musela som stravit 5 rokov u psychologicky, aby som sa naucila zit sama so sebou a prestala nenavidiet ju aj seba....
Teraz je to ine, preslo 20 rokov, vychadzame "normalne", ale nebyt terapie a mojej zmene v mysleni, dnes urcite nekontaktujem svoju povodnu rodinu.
Takze si myslim, ze @vena79 ma plne pravo hladat cestu, ako by sa k peniazom za poistku dostala iba ona....
@kofoluska niektori ludia pomoc Nechcu. A kazde dieta ma pravo ma stastne detstvo bez toho aby si to nejako muselo zasluzit.
@romanovic Nereagujes prudko, reagujes adekvatne ku svojim zivotnym skusenostiam. 🙂 Kazdy sme si presli niecim inym a ver mi, ze ani moj zivot s mojou mamou pod jednou strechou nebol idealny. A ano, nosila som aj ja veru napriklad 20-30 rokov stare oblecenie - po mojej mame. Pretoze neboli peniaze. Sikanovali ma za to v skole dievcata z vyssich rocnikov. Mohla by som popisat romany o tom, co mi bola moja mama schopna vykricat a ako bola schopna mi dusevne ublizit. A aj napriek tomu som tu pre nu. Aj ked mi tiez trvalo hodne rokov, kym som sa so vsetkym vysporiadala, kym som vela veci pochopila a prijala. 🙂 A prave pre to, cim som si presla ja a cim si presla aj moja mama sa VZDY na veci pozeram aj z ineho uhla pohladu. A to je vsetko, co som vene xcela povedat. Ze sa ma zamysliet nad tym, ze jej mama ma mozno nejaky vazny problem a potrebuje pomoc.A prepac, neviem si predstavit blizsiu osobu, ktora by jej bola schopna a mala byt ochotna pomoct nez vlastna dcera. 🙂
@zeriempizzu Ja nepisem o nijakych zasluhach na stastne detstvo. Ja pisem, ze jej MATKA si zasluzi uctu, respekt a lasku. Aj ona ma narok na toto od svojich deti. A to casto bez ohladu na to, ako sa chova. 🙂
@vena79 nepocuvaj tych co ti radia ze ty mas pomahat matke dostat sa z jej problemu. Ty si dieta a ona tu maYt pre teba, nie naopak. Ak ma depresiu, psychicky problem, mal. Y jej s tym pomoct jej manzel. Urcite nie si za nu zodpovedna. A rozmyslas spravne, matka narobila dlhy celej rodine, namiesto toho aby ti nieco usetrila, tak ako sa to deje v i ych rodinach, chces aspon to na co ti vznikol narok nestastnou nahodou pred nou uchranit. Bohuzial nie som pravnik ale snad ti zeny co sa to u rozumeju pomozu viac s tymto. Ja len na okraj ako dalej a co je a nie je tvoja povinnost:
O chvilu si plnoleta, odstahuj sa, najdi si pracu, zi s priatelom alebo si najdi podnajom ci internat ak ides na vysoku skolu
O bratov sa neboj otec sa o nich postara ak je taky spravny clovek ako ho vykreslujes, vdakabohu
Uz su pomaly velky chlapci, takze cas s nimi mozes travit aj mimo domu, napr u seba, vonku, na ihrisku atd
Osamostatni sa, najdi sposob ako si tie peniaze odlozit, mozno hod rec s otcom ze matka ma mozno vacsi problem ako len peniaze, ale celkovo, ale neber to ako svoju povinnost ze sa budes nasledujucich 10rokov trapit a snazit sa ju zmenit. Ona je zodpovedna sama za seba.
Drzim palce
@kofoluska nikto si nezasluzi respekt bez ohladu na to a ko sq chova, a deti nie su zodpovedna za psychicke a zivotne problemy svojich rodicov
@kofoluska skutočne ťa hlboko obdivujem, že napriek neideálnemu vzťahu ku svojej matke máš k nej takýto postoj. Neviem, ako ste s matkou poprepájané a čo všetko je za vašim vzťahom, ale tento štýl Matky Terezy nie je prirodzený a pochopiteľný pre každého. Priznávam sa, toto je na mňa vysoký level. Asi by som zabuchla dvere a viac sa nevrátila, ak by si dovolil niekto sa ku mne takto chovať, hoci by to bola vlastná matka. To, že jedna žena porodí dieťa, správa sa k nemu ako k cudziemu a nerešpektuje ho, nedáva nikomu záruku doživotného rešpektu.
tiez som mala problematicky vztah s matkou, hoci z uplne inych dovodov, ako sa tu rozoberaju.
suhlasim, ze cloveku, toboz ak je to matka treba podat pomocnu ruku, ak sa ocitne v situacii, ze sam svoj zivot nezvlada. urobila som to aj ja, az do jej poslednych chvil na tomto svete. za toto som si vysluzila len vydieranie, manipulovanie, vycitky, odvolavanie sa na vdacnost, implantovanie pocitu viny, ktory ma bude prenasledovat do smrti.
takze suhlasim s tym, ze pomoc dietata rodicovi je vec samozrejma, ale ani zdaleka nie je samozrejmy respekt a ucta. ten sa nedava do vybavy automaticky pri porode ako sucast osobnosti, ten sa vyvija a nikto nan nema narok len z titulu rodicovstva. ako vsade, aj tu plati, ze respekt a ucta sa ziskavaju.
ak ak respekt a uctu necitim, iba sa pokusam si nahovorit, ze ho mam, lebo ho treba mat, je to vrchol neuprimnosti k samemu sebe. to je ta najhorsia neuprimnost.
Otvor si študentský účet napr. V TB, mala by si potrebovať len občiansky preukaz.
@kofoluska "bez ohladu an to ako sa chova" ? to co je toto za radu? ako mozes radit 17 rocnemu mladému dievcatu, ze ma svoju mamu tahat z problemov? Zijes v asi dost pokrutenej realite, kde sa este nedospele deti maju starat o blaho rodicov.
A aky zmysel ma porovnavat jej situaciu s tvojou? Vsak boli odlisne, teba podla tvojich slov mama nezanedbavala, tak preco to davas na jednu roven s tym, ze vsak peniaze neboli ani u vas?
Myslím, že dospievajúca dcéra by mala matke pomôcť iba po určitú hranicu, ktorú už ale asi pani matka prešvihla. Nepoviem ak by bola chorá alebo nevyšla z platu napriek všetkej snahe alebo chodila neskôr z roboty a dcéra by strážila hodinku denne súrodencov. Ale keď sa takto relatívne mladá žena opúšťa, nechcem povedať že bez dôvodu, proste z nejakého svojho dôvodu (ktorý by sme si našli všetci občas že áno) a odmieta vziať veci do svojich rúk napriek tomu že manžel a dcéra stoja pri nej tak si myslím, že je to zbytočné mrhanie energiou. Treba sa venovať tým súrodencov, zariadiť si vlastný život a keď matka raz vyšle signál že potrebuje pomoc a oporu tak samozrejme byť tu pre ňu. Ale vnucovať sa? Ani by ma nenapadlo.
@kofoluska sorry, ale autorka témy je 17-ročné dievča, ktorá by mala byť pod ochrannými krídlami svojej matky, či ľudská dôstojnosť je vymoženosťou len rodiča? Dieťa nemá nárok na dôstojné zaobchádzanie? Kde asi má toto dievča zobrať svoju sebaúctu? V sedemnástich má riešiť problémy svojej matky? Veď má nárok ešte sama dozrievať ako človek. Keď niekto pomoc odmieta a nevidí, že niečo robí zle, vtedy sa pomocná ruka ťažko dáva. Človek, ktorý je schopný využiť vlastné dieťa a nevidí, že dieťa trpí, takéhoto človeka treba milovať, objímať, pomáhať mu donekonečna? Pomôcť áno, ale keď sa sám uvedomí a prestane si z vlastného dieťaťa robiť dojnú kravu. Jej mama nie je chorá, ani invalidná, podľa všetkého len lenivá a táto choroba je liečiteľná, keď sa chce.
Ak sa dieťa v rodine nevydarí, kradne rodičom peniaze, neprimerane sa správa, tak sa radí rodičom dieťa z domu vyhodiť (poprípade sa to rieši reedukačnými ústavmi), nech si dieťa vyskúša žiť na vlastnú päsť. Keď rodič vyžaduje peniaze, ktoré mu nepatria (poistka) od neplnoletého decka, tak to je akože v poriadku? To len ja som blbá, že cítim, že spravodlivosť by mala byť pre všetkých rovnaká?
Ja mám tiež dve deti, ale nikdy by som si nenárokovala na úctu a rešpekt len na základe toho, že som svoje deti porodila a že som ich matka. Rešpekt a úcta by mala byť vzájomná. Neexistuje aby jeden do vzťahu len dával a druhý len bral, tam chýba prirodzený princíp vyváženosti.
@0silvia0 Moj nazor je postaveny na mojej vlastnej skusenosti, nie na nejakych teoretickych uvahach, ze tak by to asi malo byt. Moja mama mi neuveritelne ublizila, narobila veci, za ktore som sa hanbila ako pes, bola som sikanovana, nemala som kamaratky, doma policajt miesto matky atd atd. Bolo by toho na roman. No napriek tomu, ze to bolo tazke som sa jej neotocila chrbtom, neodisla som a nespalila za sebou vsetky mosty, ako to spravil napriklad moj brat. Aj moja mama mala problemy a nevidela ich, nexcela ich vidiet, nexcela pomocnu ruku, ked sa jej ponukala. Ale dnes sme obe rady, ze aspon ja som to nevzdala. Takze ked budes xciet posudzovat nazory a postoje druheho cloveka, zamysli sa nad tym, ci by si si obula jeho topanky a ci by si rovnako hovorila aj po tom, co by si prezila jeho zivot. 🙂
@kofoluska ale veď ja ťa neposudzujem, dokonca som ti napísala o 12,42, že ťa za to hlboko obdivujem, a myslela som to úprimne. To nebolo posudzovanie teba, ale skôr pohľad z inej strany. Ale nie každý je schopný takéhoto riešenia medziľudských vzťahov ako ty, vidíš, že napríklad tvoj brat zabuchol dvere a odišiel. Možno si nemala nikoho blízkeho (otca) a nutne si matku potrebovala, tak si to nevzdala. Je to šľachetné, ale nie každý je tohoto schopný. A tiež si nenapísala, či si to takto vnímala vo veku 17-tich rokov ako autorka tejto témy, alebo si k takémuto postoju dozrela vo vyššom veku. Pretože aj toto je dosť podstatná informácia - teraz sa tu rieši postoj 17-ročného neplnoletého dievčaťa, ktoré by malo mať úplne iné problémy.
@vena79 Suhlasim s @marionmarion - Tvoja mama ma problem. Nema o nic zaujem, nechodi do prace, povie manzelovi, aby zobral z kreditky alebo aby zobral pozicku. Vsetko jej je jedno. A Ty miesto toho, aby si sa snazila zistit, CO sa s Tvojou mamou deje, PRECO sa sprava ako sa sprava, tu budes pisat, ze by si jej dopriala alkoholika, aby sa uvedomila? Prepac, ale uvedomit by si sa mala v prvom rade Ty a ako dcera by si sa mala snazit svojej matke pomoct. Aj ked to mozno nebude jednoduche a mozno sa bude branit myslienke, ze potrebuje navstivit odbornika.
Vies, moja mama sa tiez rozviedla, dvakrat. Potom mala este par niekolkorocnych znamosti. Kym som sa odstahovala natrvalo z domu, vystriedali sa u nas styria chlapi. Myslis, ze je stastna? Ze je na seba hrda a ze je spokojna s tym, aky sme mali zivot? Nie. Dodnes ju trapi, ze nam nedokazali s otcom dat normalnu fungujucu rodinu, ze si z nas deti robili posmech, ze na nic neboli peniaze. Aby toho nebolo malo, od mojich 18ich je na invalidnom dochodku z vaznych zdravotnych dovodov, vysoku skolu som si viac menej musela tahat sama. Dochodok jej bol vypocitany z minimalnej mzdy, ktoru dostavala v praci. Peniaze nie su na nic ani teraz. Ale ma mna, svoju dceru, ktoru vychovala, vypiplala. NIKDY by som sa jej neotocila chrbtom, aj ked sa casto povadime a aj ked mame na vela veci diametralne odlisny nazor.
Moja mama na stastie nikdy netrpela depresiami. Je to silna zena a ja ju obdivujem za to, co vsetko zvladla a ako sa dokazala postavit svojmu zivotnemu udelu. Lenze nie kazdy je dostatocne silny, aby vsetky svoje zivotne sklamania preskakal, aby ich zvladol a zil dalej. Niektori ludia to jednoducho nezvladnu a nie je to nijaka hanba ani nic zle. Treba im pomoct. Treba tu byt pre nich a ukazat im, ze niekomu na nich predsa len zalezi. Kedy si naposledy povedala svojej mame to, co si napisala sem - ze ju mas rada? Kedy si ju naposledy chytila za ruku a povedala, ze spolu vsetko zvladnete? Ze jej pomozes? Radsej si sa odstahovala k priatelovi. Mozno aj to Tvoja mama berie ako dalsiu zivotnu prehru, ako nieco, v com zlyhala, a to jej na psychickom zdravi a pohode nepridava.
Takze miesto toho, aby si riesila, ako sa vyhnut tomu, aby dostala peniaze z poistky, ries skor to, co sa s Tvojou mamou deje, trosku viac sa o nu zaujimaj a bud jej oporou. Porodila Ta, vychovala Ta, zasluzi si uctu, lasku a respekt.