S manželom si už nerozumieme
Ahojte, s manzelom sme spolu 15 rokov, mame maličké deti a poslednú dobu je nás vzťah príšerný a už v takej miere, že sa hádame pred detmi. Aj tá laska sa asi vytratila, skôr mi je lepsie, keď nie je s nami doma. U mna je problem, že musím riesit všetko ako financie, byt plánovač, organizátor, proste všetko, lebo keby sa nestarám aj o financie, už sme na ulici. On síce doma čo to pomoze, ale tiež má celé dni zlu naladu a dokonca mi nedavno vykričal, že nie je môj sluha, že ho furt niečim delegujem a že to nespravi práve preto, lebo som mu to nakazala. Ja som zas nervozna z toho, že keď mu niečo nenakazem, tak jeho to ani netrkne. Napr. Je prihlásený dištančné na vzdelávanie, ktore sa mu pred 3 tyzdnami zavrelo, vraj sa spýtal, ako to bude fungovat počas korony, povedali mu, že poslu mail. Mail neposlali, ale za 3 týždne mu nenapadlo ist na webstránku, na ktorej som zase ja zistila, že výučba prebieha/la online a hlavna vec, že to má zaplatene(aj to som mu vybavila a zaplatila ja, lebo ho chcel, len sa k tomu nedokopal). A toto je so všetkým, jeho nič nenapadne, nič nevie vymysliet, len sa vezie a sabotuje moju snahu a vzdy keď niečo nevyjde, tak je to kvôli mne, alebo preto, lebo som mu o tom nepovedala(napr sme nerefinancovali hypotéku, lebo sme kvôli nemu nestihli dat spravit znalecky posudok a bude nás to stat za rok skoro 1000eur na úroku). Keď niečo mu nakazem, tak ja ho delegujem. Každý vecer chodím spat nasrata, lebo má niečim vytočí. Včera starší syn robil na mladsieho leva a mladší furt plakal, lebo sa ho bal. 3x som povedala mužovi, nech ho zoberie okamžite vedľa a vysvetli mu to, lebo maly mal hysak z toho a drzala som ho v náručí na posteli, čiže som nemala ani ako chytit starsieho, aby prestal. Muz to ignoroval, pritom videl, že mladší, sa veľmi boji, tak som zas vybuchla, že je totálne neschopný. Ponorka to byt nemôže z korony, lebo volakedy sme aj pracovali spolu a boli 24 hodín spolu bez toho, že by sme si liezli na nervy, ani nie som unavena(z deti). Prsve, keď nie je doma, deti tikajú ako hodinky. Snažila som sa aj ja zmeniť, viac ho chváliť, oceňovať, poďakovať sa aj za to malo, čo robi, že ho to motivuje a nič, on neprejaví ani kus vďaky. Keď sa s ním začnem rozprávať ohľadom zachrany nášho vztahu, tak začne manipulovat, že by so mnou nikto nevydržal(preto je so mnou 15 rokov) a že problem je vo mne, že po ňom revem(po detoch vôbec), čiže ten hnev je smerovaný len na neho a nie je pre nič za nič. Neviem, čo očakávať od tejto diskusie, hlavne som sa chcela vyrozprávať, lebo sa hanbím niekomu povedat, že sa nám rozpadá vzťah a že vlastne v mužovi vidim neschopaka, ktorý nepočúva, keď nerevem. Na druhej strane rozmyslam ako situaciu kvôli detom zvrátiť, keďže deti ho ľúbia a dokedy dávať tomu sancu.
Pises ze bez neho fungujete super s detmi. predstav si zeby tam nebol .. tak by si leva nechala v jednej izbe a mensieho sla ukludnit do druhej a potom Mozno dala levovi po zadku ze Ta neposluchal a strasil brata. No muz tam bol tak si sa rozhodla ze budes riesit situaciu cez neho ze mu nadelegujes co mà robit. On uz toho mà plne zuby a naschval Ta ignoroval - Sam ti povedal ze neurobi veci uz len koli tomu ze mu to kazes. Na to vzdelavanie kaslal Lebo aj tam si ho prihlasila -dokopala ty, Myslim ze je dost frustrovany z teba tak ako ty z neho. A spat idete nasrati obaja. Ver tomu ze on si mysli zeby stebou nik nevydrzal Lebo sa citi udupany a komandovany. Mali by ste fungovat ako team ked videl leva utočit mal mu nieco povedat .. no neurobil to Lebo u vas doma nosis nohavice ty a on len cakal co nu rozkažeš aby to mohol ignorovat. Skiste manzelsku poradnu alebo nieco vy sa potrebujete naucit inak spolu komunikovat a inak riešit veci. Da sa to len musute obaja chciet zmenu. Nieco robi zle on a nieco ty,
Ono navod neeexistuje.....chlapi su dakedy detmi.....hlavne ked pises...ze ho nic nenapadne.mam podobneho manzela doma....vyzaruje z neho klud,pohodicka, ale k zivotu treba aj samozrejme kroky....ja som ta pre neho stresujuca a vsade tlaciaca🙂..
Nejak ako tak sa chapeme....ale urcite som rokmi viac priama....ja som ta co urcovala aj ked nerada, ale inak by sme boli stale niekde 100rokov spat...nemal vobec smer, viziu ako co pre rodinu......to ze ho akoby tlacim do veci. je akoby zle pre neho.(pretoze sa citi posunavy mnou,nie sam, ale ked som mu dala priestor , tak skoro cuval ....).lebo ako dietá bol rozmaznavany a nic nemusel....tak mu to tak aj zostalo....ono zavisi z akych rodin pochadzame....vela ale vela si prenesieme z detstva.....od rodicov......da sa s tym pracovat....len je to tazsie pri detoch...kedy uz sa riesia hlavne deti.
Myslim si ze nikde to nie je idealne, a ked na oko je...zase sa ukazu ine veci......
Pokus sa zahryznut do jazyka a menej "tlacit"na muza..aj ked viem ze vela od neho nevyzadujes.....to len on tak preziva....🙂
Budu rozne obdobia, dozrievate aj ako manzelia aj ako rodina.....hladajte spolu cestu,ktorej sa viete ako tak prisposobit obaja.
Nečítala som to ale tak skúsiť myslieť na to, ako a prečo to bolo dobe pred tým?
Chlapa nezmenis, rozhodne nie po tolkych rokoch, mozes zmenit len svoj postoj a spravanie. Mas tri deti. Urob tak cim skor, lebo casom, dojde na nenavist a potom uz niet cesty spat. Skus sa pozriet na jeho rodicov, ako ziju, ako sa spravaju k sebe... Tam mas jeho vzor spravania sa. Aky je jeho otec.... Zeny skor ako si niekoho zoberiete, mrknite na jeho rodinu, uvidite to, ako aj vy budete casom zit. Drzim palce.
Leziete si na nervy. On radsej nic nerobi, lebo kto nic nerobi, ten nic nepokazi a nedostane nahucane...
Ano, zacni od seba. Nerev na chlapa, skus urobit prijemnu rodinnu atmosferu s detmi a panko sa bud prida alebo neprida. Rozhodne by som nevybavovala veci za neho ako napr. jeho skolu. Jeho veci, jeho problem...
Ja si tiez myslim, ze je na nervy z toho, ze vo vsetkom rozhodujes ty a este ho aj tlacis, aby sa rozhybal. Som tak trochu ako tvoj muz, preto si to myslim 😀 tiez mam obcas plnu hubu reci ako by som robila to a hento, ale nikdy ich nezrealizujem. 3 mesiace sa uz chystam umyvat okna, uz je aj zakaz vychadzania a aj tak som to neurobila. Keby som o tom povedala svojej polovici a postavil by predomna vedro s vodou a handru, tak nanho skaredo pozriem a poslem ho do certa (=asi tak sa mohol citit tvoj muz, ked si mu zajednala vzdelavanie). Proste ho nechaj dychat, nechaj ho pokecat si o veciach, ktore planuje a nikdy neurobi. Nevod ho za rucicku ako jeho druha mama.
Podla mna ste v jednom bludnom kruhu. Akoby som citala o zivote svojich rodicov. Necudujem sa ani tebe ani jemu. Ani mojho otca po rokoch uz nic netrklo sameho,lebo vedel ze mama to vzdy urobi zanho alebo minimalne mu to bude pripominat. Tvoj muz uz je v stave letargie kedy uz z tvojej strany vsetko berie ako buzerovanie. Podla mna je najvyssi cas sa v klude bez deti porozpravat a hlavne obcas si skus kusnut do jazyka, hlavne pri nepodstatnych veciach. Ja sama som to doma zistila,ze ked som prestala za vsetko buzerovat, bola doma ovela lepsia atmosfera a muz ma casto prekvapil ze zdobil veci aj bez napomenutia. Smaozrejme aj mne niekedy prasknu nervy, ale zdaleka uz nie tak casto. Sama sebe poloz otazku ci chxes aby tvoje deti vyrastali v hadkach, a ci je o tom zivot. Svoje robia aj deti v malom veku, lebo clovek ma uz nervy na prasknutie. Nezabudni ze pred detmi ste boli najprv len vy dvaja, deti prisli az potom.
Nesúhlasím s tym,že chlapa nezmenis (také otrepané klišé),ale zmenis pokiaľ je normálny a dospelý chlap a má nejaku sebareflexiu a nie je zdute dieťa,ktoré robí naschvál,ale chce to zmenu na oboch stranách. Začína to rozhovorom o tom ako sa cítiš,ako to vnimas bez výčitiek,len s pokojom a chladnou hlavou,ako to vníma on,čo očakávate atď.prip.poradnu. takto keď to čítam,tak ako keby si mala ďalšie dieťa na krku. Ale zas pre niečo si si ho zobrala a mala s ním deti,čiže nie je asi všetko zle na nom. Skúste si Dohodnúť nejaké na začiatok malé pravidlá napr. Nehadat sa pred deťmi, prip.nech sa zahrá s deťmi keď príde z práce. Pod. Ak ste dvaja rozumní ľudia,ktorí chcú dobre pre seba, svoj vzťah a deti tak by ste mohli nájsť opäť tu iskru vo vzťahu a posunúť sa z toho bludného kruhu
Tvoj muz ked je doma tak co robi?
Hra sa na PC alebo mobile? To by vela vysvetlovalo.
Ak sa nehra, tak mate velmi dobru sancu na uspesny zdravy vztah.
Hahaha, to ako keby som svojho bývalého videla. Celú školu som mu organizovala, do všetkého stále bolo treba nútiť, kvôli mne nezmeškal testovanie na certifikát z anglického jazyka, ktorý nakoniec bol o deň skôr. Poslali mu o tom mail a on si to neprečítal 🙈
On ťa naozaj asi vníma, že ho za tie roky len komandujes a postrkujes. Zo začiatku si si to kvôli zaľúbeniu nevšimla resp. nepovažovala za závažné. Čo ti už len na to povedať. Ja by som asi vyhľadala odbornú pomoc. Možno existujú nejaké metódy, ak chcete vzťah zachrániť, ako na tom pracovať
obávam sa, že keď ho máš za neschopáka, tak záchrana bude veľmi ťažká. už si si ho z nejakých dôvodov zaškatuľkovala, nevážiš si ho a toto ja poznám. zrejme si na to mala dôvody, verím ti. ale ak ním už svojim spôsobom pohŕdaš, neverím, že akákoľvek poradňa dokáže zmeniť to, aby si ho opäť milovala a videla u neho len tie dobré stránky. pripájam sa k názorom, že ho buzeruješ, ale na tvoju obranu napíšem, že som si istá, že na to máš nejaké dôvody z minulosti a súčasnosti. žila som s niečím takým a potom som odišla. už mi to bolo trápne stále mu hovoriť, čo a ako má robiť, no proste bolo to podobné s rozdielom, že ten môj ex ani nepípol.. čo bolo ešte horšie, lebo sa udupával sám. tiež som riešila absolútne všetko. a ak nie ja, tak si zavolal domov kolegov, aby riešili oni (pokazené veci opraviť apod.). on nebol schopný urobiť nič. no a teraz si žije už takmer 4 roky sám a musí sa starať. skrátka, kým vy dvaja budete spolu, ten chlap sa nedokope k ničomu, lebo nie je ten typ. je to typ, ktorý si ty viedla. chvíľu mu to vyhovovalo a potom začalo srať. a či tam je cesta k návratu? ja pochybujem.
@majah212 jééééžiš, koľko rozhovorov som ja v minulosti absolvovala s tým mojim.... 🙄 áno, rozumiem, dobre, posnažím sa na toto dbať.... bla bla bla... vždy to končilo tak, že aby som už nehovorila o tom, čo ma trápi, tak na všetko prikývol. a, samozrejme, aj tak to nebolo tak, ako som ho prosila. takže tam rozhovory pochybujem, že pomôžu. tak ako si neváži ona jeho, si už zrejme neváži ani on ju
Zbytocny clovek v domacnosti. Podla tvojich slov si jedna schopna,akcna osoba a on sa pri tebe len vezie a zneuziva to. Nic do vztahu nedava,len berie. Mne by bolo lahsie zit bez takej nespolahlivej osoby. Len kedy si zistila,ze je taky,ked s nim mas 3 deti? On je tvoje 4 dieta. Nemas v nom oporu ani pomoc. Skor naopak.
chod k psychologovi ty sama. uvidis pomoze to vsetkym. zacni od seba drzim palce
Ja by som asi fungovala s deťmi, akobtly tam nebol. Ked bez neho funguješ s deťmi lepšie, sprav im program, neaku hru alebo hocičo, ak sa prida, prida sa.
mozno ak by si sa spravala tak, ze tam proste nie je, tak sa spamata. fungujete podla toho ako si pisala dobre bez neho, tak bud sa prida sam alebo mu daj na stol rozvodove papiere a mozno sa spamata
Je to taky typ muza... Na jednej strane nevie samostatne nič riešiť, chyba mu možno nejaká motivácia. Nemusí, ved 15 rokov to možno robíš ty. Na druhej strane nechce robiť čo mu zadelegujes, lebo on je hlava rodiny a nenechá si diktovať.
Poviem ti, mam to trosku podobne doma ale strašne dlho, hlavne odkedy mame dcéru. Pred rokom som prešla krízou vo vzťahu aj v sebe. A začala som robiť veci inak, tak ako si on predstavuje, lebo u nás to bolo ešte horšie ako u vas. Čiže nejdem do prace, eliminovala som množstvo vecí čo v práci robím, uvarím obed, večeru... Keď chcem vyspím sa, keď nie tak nie. Prestala som riesit rodinné financie, nastavila som len splátky a inkasá pravidelných platieb, lebo viem, ze to by zle dopadlo (kedysi mal na starosti elektriku a keď nás 3.x vypli, tak ma išlo poraziť) . A nech sa stará. Lebo u nás to bol boj, on to robiť nebude a co robím ja a prečo by mal malu vychovávať, ved to mam ja, somariny a drobnosti typu chlap nevysáva, prečo mám dať varit vodu na čaj, urob si to.. Alebo vstávaj o 4tej ako iné ženy aby si stihla ráno všetko urobit... Co by iné dali za to keby nemuseli Nič riešiť ako ja celé dni... Atď atď. Čiže ja mam cely deň lietať behať a všetko robiť, kým on si bude robit iba to co on chce a ešte si vypočujem že nič nerobím. Po roku to vyzerá asi tak, že posledný mesiac-dva je na nervy a keď sa začne ako včera o 22hej hádzať o zem, lebo si zrazu zamyslel, že mám ísť variť, keďže sme vyzbierali večer záhradu a vraj to do dnes nepocka, lebo on to tak chce... No myslím, ze je zrelý na psychiatriu. Ja som v kludee, nutne veci sú urobene, mam upratané, navarene, účty neriešim, je mi jedno ako to dopadne, možno padne na nos a ja sa s kľudom vrátim do prace a nebudem už mudrovanie počúvať. Začalo to nevinne a takto to končí.
Proste bud musí byť žena samostatná, fakt nosiť nohavice doma a jeho ponosy jedným uchom dnu a druhým von (toto je ale podľa mňa dlhodobo neudržateľný, fakt na to musí byť povaha) , alebo ho nechať chvíľu nech sa vydusi a robí tieto veci sám, bez toho ze mu to pripomínas a diktujes. A keď nepochopí, tak neviem.. V tej fáze som teraz 😂 a vidím, že najlepšie by bolo sa pobrat kade ľahšie. Lebo to už ani nie je problém ze si veci musím riešiť sama a on ani leukoplast doma nenájde, problém je ze ja ho už mám zafixovaneho ako neschopného, čo sa nedokáže o nás postarať keď treba, . A nemyslím tým iba finančné veci, ale aj pomôcť, vybaviť.. môj je povaha, ze teraz ma nadchne rybárčenie tak budem chodiť na 8 hodín denne (nákupim náradie za majland), za mesiac je tomu koniec. Alebo teraz idem stavať dvor, rozkopem, bordel narobím a o 4 mesiace ma to nebaví, nechám tak. Zatiaľ ostatné veci idú samé. Firma ide samospadom, z čoho žena platí účty neviem.. Ale keď chcem aby celý deň varila doma tak to chcem...
U nas je stav horsi o to, že on stále dcéru nevychovava, čiže začala byť neskutočne papulnata a neporiadna, proste vníma že toto sa tak robí a mamu je vhodné ignorovať .A mna vrieskat po nikom nebaví. Aj obyčajné zavolanie na raňajky malá z nejakého dôvodu berie dosť zvláštne. Podľa mňa vidi prístup iných, že otec aj na otázku kedy odvezieme stavebné smeti reaguje ako keby som chcela od neho aby zneškodnil rádioaktívny odpad. A keď napadne sneh a začne mrznut tak tu bude lietať a revat ako nestíha a ako prechladol chudáčik. Keď sme samé doma tak neskutočna zmena, to dieťa je aktívne, pomáha, nepapuluje za všetko, neviem ako to opísať.. Ako keby ožila, lebo ja som taka akčná skôr, chlap je spomalený motak väčšinou. Ako keby jedného vždy kopíroval.
Pardon za dlhocizny príspevok 😂
Mame to velmi podobne.Zatial bez deti,som v 7.mesiaci.Kazdy zvonku vravi,jej,ty sa mas,doma chlap ako hora a aky je galantny.Ano,jeho galantnost vsak konci pri mne.Cudzim zenam otvara dvere a vola ich s usmevom Madam,mna este dva tyzdne dozadu nechal nosit tazke tasky z nakupu a rozculoval sa,ze som mu nekupila zapalky,lebo on po mojom odchode do obchodu na posedenie minul skoro celu krabicku-no ale ved som videla,ze uz nie je nahradna!Ked hovorim normalnym hlasom,mozem aj patkrat opakovat,zaprie mi,ze som mu nieco povedala.Ked potom zvysim hlas,tak som nanho zla a len revem.Majstrov zvacsa vybavujem ja,objednavku a dovoz materialu tiez,lebo on to predsa nikdy nerobil-lebo ja som asi dlhorocny pracovnik stavebnej firmy alebo co.Ked treba nejakeho jeho kamarat-majstra urgovat,hadze to na mna,napise mi cislo,ze vybav to ty,fakturu zaplat ty apod.Strasne chcel aj on vyberat kocik,kazdemu o tom rozpraval,ked som mu vybrala favoritov a zistila,kde ich maju na predajni a ze ich tam teda pojdeme pozriet,kym vladzem a kym to tu cele nezavru,dva mesiace mal stale cas.Teraz tam ist nemozeme,presne sa stalo,coho som sa obavala.Ked som mu to vcera povedala,ze co si mysli,ako sa mi bude v decembri chodit po obchodoch (ak vobec to bude mozne),odvrkol len,ze ho to vobec nezaujima.Vraj sa len robim mudra,komandujem ho a kricim nanho,a to decko bude nervne po mne.Uz som nevladala,povedala som mu,ze za to,ako sa ja citim a ze som a nervami v koncoch,moze hlavne on a jeho pristup k nasej domacnosti,kedy ja este popri mojom zamestnani robim vsetko,pricom ma vzdy skritizuje,ze som bud niekde dokladne nevysala pod postelou alebo mame po dvoch dnoch opat na zrkadle prach,a ked on slavnostne vycisti po pol roku riny,tak mu mam pomaly stavat slavobranu.Mam toho tiez plne zuby,uz some raz boli rozideni,staval sa,ako si za mna lahko najde nahradu a akosi sa ziadna netrhala.Potom si sypal popol na hlavu,ako si ma nevazil,schudol 10 kil od nervov,a po 3 rokoch sme opat kde sme boli.Nenormalne ma to mrzi.
No ja presne viem o com pises,az nato,ze u nas je to opacne..ja som ta flegmoska,pohodacka,nikam sa neponahlajuca..manzel pravy opak..niekedy nechapeme ako sme si my dvaja mohli zalozit rodinu a mat 3 deti 😅..ale rokmi sme uz tak zohrati aj napriek nasim rozdielom,ze hadky su stale menej caste..manzel je navyse velmi naladovy,nema najlahsiu povahu..ale ja som typ,co nekritizuje,nebuzeruje,on pravy opak..takze vyzera to,ze neschopna som iba ja,lebo tym ze ho nekritizujem,mysli si,ze je dokonaly..co zdaleka nieje 😁..ale mam taku kamosku,ktora vkuse len prudi do muza,general je..a cuduje sa,ze sa hadaju vkuse..my to mame s muzom rozdelene - on prinasa do rodiny viac poriadok,ja pohodu..
@mlska19 ježiš sorry ale toto je fakt zle.
Ako ja mam tiez tento pasivny typ chlapa, je to na porazenie !!!! už vela hadok kvoli tomu bolo.
Raz za čas mu vyziapem vsetko co ma nasralo mesiace dozadu, ale moj aspon povie ze mam pravdu a ze sa bude viac snazit byt aktivny a riesit veci sam od seba. Sice sa to nestane ... ale aspon prijma s pokorov moje staznosti.
Nedovolil by si povedat mi mudrujem, vrestim,komandujem alebo odvrknut nieco.
Poradit konkretne neviem, ale zo situácie, podla mna, vyplývajú tvoje 3 možnosti. 1.uprimne rozhovory o tom co ta trapi, ako to vidis, ako to vidí on a co s tym budete robiť prip. Manž. Terapia 2. Oblecies si v rodine nohavice, zaujmes v rodine poziciu hlavy rodiny a prestaneš riešiť manzelove slabe logistické stranky(mala som takéhoto neschopného tatka a mama to riesila podobne). Z dlhodobeho hladiska to vsak moc neodporúčam. 3. Rozchod/odlúčenie
Je to ťažké, viem o com píšeš...